Bratislava 27. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Národná rada SR nie je podľa podpredsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD) podriadená vláde SR. “Trojjedinosť moci – zákonodarná, výkonná a súdna moc – tu existuje. Ale to neznamená, že tam, kde hovoríme o spravovaní štátu, sa nepoužíva niečo, čo nazývam politický manažment.

Je to základný nástroj na dosahovanie stability v krajine,” vyhlásil v rozhovore pre TASR Paška. Hovorí aj o hrozbe extrémizmu, prezidentských voľbách či návrate politickej kultúry do parlamentu.

-V nedávnych voľbách do VÚC vyhral v BBSK extrémista Marian Kotleba. V Európe sa čoraz častejšie hovorí o náraste extrémizmu. Neobávate sa, že v roku 2016 sa Kotleba dostane do parlamentu?-

Myslím si, že nárast extrémizmu je tendencia, ktorá sa Slovensku nevyhne. Ak štandardné politické strany presvedčia ľudí, že tie ľúbivé riešenia sú ťažko realizovateľné, potom sa neobávam.

-Po stretnutí s Martinom Schulzom ste hovorili, že cestu v boji s radikalizmom vidíte napríklad v spájaní ľavice a pravice. Ako si to na Slovensku predstavujete?-

Iná cesta ako spolupráca štandardných politických subjektov, ktoré kreovali Európu, či boli zľava alebo sprava, pravdepodobne nie je. Spolupráca a spájanie je asi nástrojom na to, aby sa uchovala možnosť vykonávať správu krajiny tak, aby neboli ohrozené ľudské práva. Na druhej strane som zástanca jasného ideového vyhranenia sa. Na pravej strane sa však vyparila programová a ideologická zrozumiteľnosť, ktorá v súboji hodnôt vytvárala rovnováhu. Politické subjekty, ktoré majú na Slovensku svoju históriu, program, ideológiu, by mali byť oveľa chápavejšie nastupujúcemu trendu. A tak ako Smer-SD by mali vytvoriť subjekt, ktorý by bol štandardnou politickou alternatívou. Aby extrémisti zostali na okraji politického spektra.

-Takže ste za spojenie ľavice a pravice alebo nie?-

Sme za spojenie, je to riešenie. V akútnom okamihu, kedy sa systém ocitne pred otázkou ako ďalej, tak primárne musia všetky demokratické sily dať nabok svoje možno veľmi rigidné ideové predstavy. Na druhej strane sa tým stráca to zrozumiteľné rozhranie. Čakajú nás krušné chvíle a bude záležať na tom, ako štandardné politické strany budú schopné narábať s nástrojmi demokratického systému tak, aby občanov presvedčili, že cesta ľúbivých, ale nerealizovateľných riešení prináša rozklad štátu a chaos.

-Na pravej strane dochádza k štiepeniu. Smer má až 83 poslancov. Aký je recept na udržanie klubu pokope?-

Elementárnym predpokladom je, aby všetci vedeli, aké má kto postavenie, kompetencie a ako fungujú vnútorné mechanizmy, cez ktoré môžete prejaviť čokoľvek, nespokojnosť, iný názor. A ako vnútorný manažment dokáže zabezpečiť plnenie cieľa, ktorým je program. Treba na to ľudí, zrozumiteľnú komunikáciu do vnútra strany aj lídra, ktorý dokáže ľudí presvedčiť, že riešenia, ktoré sa prijímajú, budú v prospech ľudí. Je to veľmi jednoduché.

-Viacerí poslanci sa neustále vyslovujú za lepšie vzťahy v NR SR. Namiesto toho však prišli fyzické útoky. Na to ste prišli s nápadom zriadiť Parlamentnú stráž, ktorú ste nakoniec nezaviedli. Ako chcete vrátiť politickú kultúru do parlamentu a zabrániť fyzickým atakom?-

Neviem, čo sa bude diať. Očakávam, že nasledujúce viac ako dva roky v Národnej rade nebudú jednoduché. Tie tendencie sú také, aké sú a niekde sa to stretne. A som zvedavý, kde a ako. Hovorili sme už o fenoméne pána, ktorý z môjho pohľadu reprezentuje najnebezpečnejšie prejavy populizmu a extrémizmu. Na druhej strane je niečo, čo považujeme za normálne, občianska nespokojnosť, volanie po vyššej miere občianskych slobôd, individuálnej akceptovateľnosti. A niekde to na seba narazí.

-V parlamente sa počas schôdze k návrhu na odvolanie premiéra objavili poslanci Smeru zjavne pod vplyvom alkoholu. Premiér túto noc poslancom Smeru vyčítal na Sneme. Ako k návratu politickej kultúry prispieva alkohol v parlamente?-

Je to individuálny slobodný výkon mandátu. Nie že by ma to tešilo, ale sú situácie, kedy aj ten parlamentný život takéto fenomény prináša. Aj v strane sa tým zaoberáme. Predseda na Sneme veľmi otvorene do vnútra strany hovoril. Stále si myslím, že sú to veľmi okrajové javy a že prevláda racionálne, stabilné fungovanie.

-Vy nie ste za kontrolu alkoholu v parlamente.-

Nie, nie som. Ale to má širší kontext.

-V tejto súvislosti ste povedali, že poslanec nie je zamestnanec, ktorý si štiká. Tu je potom otázka, ako k tomu príde bežný človek, ktorý si štiká a za alkohol dostane hodinovú výpoveď?-

Bolo to vtedy dezinterpretované a nechcem sa k tomu vracať. Slobodný výkon mandátu je veľmi široký súhrn politických, občianskych, ľudských prejavov. Buď prijmeme to, čo je v ústave, že výkon mandátu je slobodný, alebo budeme kontrolovať všetko a urobíme z poslanca nejakého podriadeného.

-Zostaňme ešte pri tej podriadenosti. Opozícia čoraz častejšie hovorí, že parlament je v súčasnosti podriadený vláde, hoci to tak nemá byť. Že sa jej prispôsobuje, napríklad pri hlasovaní o štátnom rozpočte sa hľadal termín, ktorý by vyhovoval vláde…-

Trojjedinosť moci – zákonodarná, výkonná a súdna moc – tu existuje. Ale to neznamená, že tam, kde hovoríme o spravovaní štátu, sa nepoužíva niečo, čo nazývam politický manažment. Áno, ak niekto politicky považuje za potrebné vnášať chaos, nekomunikáciu a spôsoby, ktoré vedú k predčasným voľbám, k neschopnosti spravovať krajinu, nech to robí. My to robiť nebudeme. Ak legitímne získate v demokratických voľbách mandát, aby ste zostavili vládu, a ak máte čo len trošku politického citu, nemôžete hneď na druhý deň, ako vyslovíte vlastnej vláde dôveru začať s ňou bojovať vecami, ktoré nemajú zmysel. Politický manažment je základný nástroj na dosahovanie stability v krajine.

-Tú podriadenosť evokovalo aj odporúčanie poslancom Smeru-SD premiéra Fica na mimoriadnej schôdzi, na ktorej čelil pre kauzu SPP odvolávaniu, aby odišli z rokovania. Vyzerá to tak, akoby bol parlament podriadený premiérovi…-

Nie je. Sme jednoducho aj členovia strany a sme zároveň poslanci Národnej rady. To nemá s podriadenosťou nič spoločné.

-Takže tento odchod je v poriadku.-

Určite áno. Bolo len a len na ľuďoch, ako sa rozhodnú. Ani im to nenariadil, ani neprikázal. Je to prejav rešpektu, lojality a stability.

-Aj opozícia pri voľbe GP Čižnára odišla a vtedy ste ju prirovnali k utekajúcim potkanom. Aký je rozdiel medzi odchodom poslancov Smeru, ktorý je v poriadku, a opozície?-

Rozdiel bol v tom, že my sme sa, na rozdiel od opozície, na hlasovaní zúčastnili. Poslanci Smeru-SD len odmietli zúčastňovať sa na rokovaní, ktoré bolo plné urážok, atakov na premiéra, na stranu, na všetkých poslancov Smeru. Povedali, že budú počúvať. Bol tu premiér, vláda. A keď došlo k hlasovaniu, všetci prišli a hlasovanie prebehlo.

-Iveta Radičová, keď ste sa ju pokúšali odvolať, celý čas sedela v pléne, nie v kanceláriách, vypočula si mnohé urážky a keď sa napríklad rozhodla ísť len na toaletu, tak ste blokovali rokovanie…-

Ja som zažil odvolávanie aj sám seba. A sedel som tu sám. Vtedy som takisto odporúčal poslaneckému klubu Smeru-SD, aby sa nezúčastňovali, aby nepočúvali, čo som si vypočul ja. A odsedel som si to tam.

-Ale premiér na rozdiel od vás odišiel…-

Neexistujú univerzálne návody.

-Takže bolo v poriadku, že odišiel on aj poslanci Smeru-SD.-

Určite áno. Najmä keď som videl ten skoro absolútny dešpekt voči procedúram. Ako sa čoraz viac nabudzovala miera nenávisti. Kritika patrí k životu, ale táto miera agresivity mi veľmi vadí a považujem ju za veľmi nebezpečnú.

-Smer sa s opozíciou dostáva do sporu aj pre voľbu šéfa NKÚ. Vy ste už neraz povedali, že voľbu vypíšete, keď opozícia príde s návrhom. Ale na to, aby sa predkladali návrhy, musí byť predsa najskôr vypísaný termín na predkladanie návrhov a ten vyhlasujete vy. Kedy to urobíte?-

Po novom roku opäť vypíšem termín na podávanie kandidátov.

-V súčasnosti rezonujú prezidentské voľby. Neobávate sa, že prezidentského kandidáta Smeru môže poraziť aj nie práve horúci kandidát? Ako sa to stalo pri voľbách do BBSK, kde favorita Maňku porazil Kotleba.-

V tomto je čaro demokratických volieb. Človek sa rozhoduje, keď hádže svoj hlasovací lístok do volebnej urny. Všeličo sa môže stať. Ale som presvedčený, že Smer-SD je taký stabilný subjekt, že jeho kandidát bude určite pre veľkú väčšinu ľudí na Slovensku dostatočne príťažlivý, aby prišli a aby mu odovzdali svoj hlas.

-Ako sa podľa vás po prezidentských voľbách zmení vláda?-

Podľa mňa nijako, ak máte na mysli personálne. Žiadna zásadná zmena v podstate nebude, pretože máme dostatočne silný mandát, politiku, program a tá vláda ho určite bude až do volieb v marci 2016 realizovať.

-Zostanete po prezidentských voľbách predsedom parlamentu?-

Pokiaľ ma niekto neodvolá, tak áno. Mňa sa z tohto pohľadu mechanizmus zmien netýka.

-Jednou z tém, ktoré rezonovali takmer počas celého roka, boli zmeny v majetkových priznaniach verejných funkcionárov. Pracovná skupina so zastúpením aj Smeru sa zhodla na sprísnení, na podrobnejších priznaniach. Potom ste prišli s protinávrhom, hoci ten pôvodný vznikol aj so súhlasom poslancov Smeru v pracovnej skupine. Nakoniec to dopadlo tak, že opozícia predložila návrh, na ktorom ste sa podľa Beblavého dohodli, ale Smer od neho odstúpil.-

Nie. Tá dohoda bola na 19 zásadných zmenách. To, čo podali predstavitelia opozície a čím zbytočne zabili ten proces, išlo nad rámec a obsahovalo veci, na ktorých nebola dohoda. Žiadal som ich, aby to nezabíjali.

-Takže Smer-SD sa nebojí podrobnejších majetkových priznaní?-

Nebojíme sa. Je to len o tom, aby sa neprekračovala nejaká miera ochrany osobnosti a citlivosti osobných údajov. Na druhej strane, mnoho informácií je. Napríklad o mne každý vie, že som prišiel z podnikateľského prostredia, že som bol spoluvlastníkom viacerých firiem, že som pracoval roky pre zahraničné korporácie a nie za 20 korún, a niekto tu ide vytvárať dojem, že odkiaľ mám hodinky? Je mi to trochu trápne. Na druhej strane, tlak verejnosti je prirodzený. Ľudia chcú vedieť o ľuďoch, ktorým dali mandát, čo najviac. Je to prirodzené a tá tendencia bude pokračovať. A je to naozaj len o tom, kde je rozhranie súkromia. Je to len o tom.

-Avizovali ste vlastný návrh, kedy s ním prídete?-

Som presvedčený, že sa to v roku 2014 podarí zadefinovať a pripraviť tak, aby sme to mohli prijať.

-Vo verejnosti rezonovala aj cesta poslankýň Smeru do Petrohradu vládnym špeciálom. Premiér pre ňu kritizoval na Sneme poslankyne, že ju normálne neodkomunikovali. Boli to efektívne vynaložené prostriedky daňových poplatníkov?-

Myslím si, že áno. Ja reprezentujem Národnú radu a Slovensko na najvyššej úrovni a snažím sa využívať zahraničné kontakty a vzťahy efektívnym spôsobom tak, aby sa od mojej návštevy mohla odvinúť pyramída vzťahov na úrovni parlamentu. Každá cesta má svoj efekt a súvisí s niečím.

-Aký efekt mala táto cesta?-

Bola to oficiálna návšteva na úrovni parlamentov, tento primárny cieľ umožnila spochybniť len komunikácia, ktorá bola na začiatku. Petrohrad je svojbytná oblasť, ekonomická zóna, viac ako päť miliónov ľudí. To je ako celé naše Slovensko. A parlament Petrohradu je akoby parlament SR. Takže tieto stretnutia mali svoj zmysel nehovoriac o ekonomickej spolupráci.

-Parlament nedávno prijal zákon o hmotnej núdzi. Prezident ho vrátil s tým, že je zrejme protiústavný. Premiér následne avizoval, že sa Smer-SD pokúsi dostať do ústavného zákona prvky zo zákona, aby nedochádzalo ku kolízii s ústavou. Nie je to trochu naopak? Nemali by sa zákony prijímať tak, aby boli v súlade s ústavou a nie meniť ústavu, aby bola v súlade so zákonmi?-

O tom, či je niečo protiústavné, rozhoduje Ústavný súd. Kým nerozhodne, je predčasné o tom hovoriť. Často veci, ktoré sú citlivé ideologicky alebo politicky, sú predmetom štandardnej kritiky, či sú ústavné alebo protiústavné. Zákon o hmotnej núdzi vyvolal pocit, že je na hranici ústavnosti, ale nespochybniteľne má v sebe obsiahnuté riešenia, ktoré sú pre ľudí zaujímavé. Aj v budúcnosti bude veľmi citlivé hľadať také riešenia, aby ste na jednej strane zostali v rámcoch ústavnosti, ale na druhej strane, aby mal občan pocit, že nekašlete na jeho záujem a na jeho volanie po konkrétnom riešení.

-Každoročne sa koná DOD v NRSR. Aj naposledy ste povedali, že treba parlament a poslancov približovať verejnosti. Ako približovaniu pomôžu stavebné úpravy, ktoré budia dojem, že majú oddeliť poslancov od novinárov a verejnosti? Vyzerá to tak, že vďaka týmto dverám sa budú môcť novinári a verejnosť pohybovať len po určitých miestach v parlamente, pričom dnes môžu ísť takmer všade.-

Nejde o žiadne obmedzenie pohybu. Verejnosť sa bude môcť zúčastňovať na verejných rokovaniach. Sú to len technické zmeny.

-Čo si želáte do nového roka?-

Aby boli rokovania pokojnejšie, čo si nie som celkom istý, že tomu tak bude. A tiež, aby sa Európa vysporiadala s niektorými výzvami. Pretože aj Slovensko je veľmi závislé od našich veľkých partnerov. Ako presvedčený Európan dúfam, že to tak bude.