Modrým atramentom písané rukopisné škrabance uväzneného bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho sú niekedy ťažko čitateľné.

“Keby som bol predvídal takú rýchlu inváziu na Ukrajinu a tiež svoje mučenie a otrávenie vo väzení, nebol by som sa vrátil do Gruzínska,” napísal na kúsky papiera, ktoré odovzdal svojmu právnikovi z nemocničnej izby v Tbilisi. “Bojím sa straty záujmu Západu o vojnu. A bojím sa svojej smrti vo väzení – a tá je nevyhnutná, ak tu zostanem – pretože by to bolo veľké víťazstvo Putina.”

Po ôsmich rokoch strávených v zahraničí, vrátane pôsobenia vo funkcii regionálneho guvernéra na Ukrajine, sa prozápadný politik vrátil do svojej vlasti v októbri 2021 v nádeji, že sa mu podarí mobilizovať gruzínsku opozíciu. Namiesto toho ho zatkli a poslali do väzenia, kde si mal odsedieť šesťročný trest za údajné zneužitie funkcie, pričom rozsudok bol vynesený v neprítomnosti.

Saakašviliho zhoršujúci sa zdravotný stav vo väzbe vyvolal verejné pobúrenie doma aj medzi západnými spojencami, najmä po tom, ako jeho právny tím predložil toxikologickú správu, podľa ktorej bol otrávený. Je tiež pravdepodobné, že to ešte viac naštrbí vzťahy Západu s vládnucou stranou Gruzínsky sen, ktorá je nominálne proeurópska, ale má väzby na Rusko a Saakašviliho vykreslila ako “nacistu”, ktorý by sa nikdy nemal vrátiť k moci.

Saakašvili, ktorý získal americké vzdelanie a je prodemokratickým lídrom, ktorého západní spojenci sklamali, je stále populárny medzi časťou verejnosti: podľa prieskumu IRI z marca 2022 ho podporuje 31 % ľudí, čo je rovnaká úroveň ako jeho politický nepriateľ, zakladateľ strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili.

Bývalý prezident, ktorý sa v stredu dostavil na súd prostredníctvom videospojenia, vyzeral vychudnuto a zle. Jeho právny tím sa neúspešne snažil odložiť výkon trestu, aby sa mohol liečiť v zahraničí.

V ten istý deň ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval gruzínske orgány, aby prehodnotili jeho rozsudok, pričom zaobchádzanie s ním vo väzbe označil za “pokus o de facto verejnú popravu”.

Saakašviliho osud zasiahol aj Európsky parlament, ktorý v decembri vyzval gruzínske orgány, aby mu umožnili liečbu v zahraničí “z humanitárnych dôvodov a ako prostriedok na zníženie politickej polarizácie”.

Bývalý prezident bol v máji premiestnený z väzenskej cely na kliniku, kde sa v súčasnosti nachádza. To, čo sa začalo extrémnym úbytkom hmotnosti po 39-dňovej hladovke, ktorou reagoval na svoje zatknutie, sa v priebehu posledných mesiacov zvrhlo na poruchy kognitívnych funkcií, svalovú atrofiu a anémiu.

“Zlyhala diagnostika a zásadná liečba,” povedal Saakašviliho americký právnik Massimo D’Angelo. “Keď som bol s ním v izbe, dozvedeli sme sa, že práve dostal záchvat. Neboli žiadne kontroly, ktoré by nasledovali. Žiadne röntgenové vyšetrenia . . . Nevedia, čo mu je, a nevedia, ako ho liečiť.”

Jeho americký lekársky tím vypracoval toxikologickú správu, v ktorej sa v jeho organizme našli stopy ortuti a iných ťažkých kovov. “Neexistuje žiadny medicínsky dôvod, aby sa kovy nachádzali v jeho tele,” povedal toxikológ David E. Smith. “Podľa môjho názoru došlo k akútnej intoxikácii ťažkými kovmi, ktoré vyvolali záchvat.”

Vláda tvrdí, že gruzínska legislatíva sa nezmieňuje o možnosti prevozu odsúdených na zahraničné lekárske ošetrenie do zahraničia. Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že “otázka vznesená v súvislosti s odopretím práva na liečbu nemá právny základ; nie je možné obmedziť právo, ktoré právne neexistuje”.

Vo vysoko polarizovanej gruzínskej verejnej sfére sa politici vládnucej strany Saakašvilimu bežne vysmievajú a bagatelizujú jeho ťažkú situáciu.

“Je naozaj rozčuľujúce, že sa o Saakašvilim toľko hovorí,” povedal v decembri predseda vládnucej strany Gruzínsky sen Irakli Kobachidze a tvrdil, že Saakašviliho režim každoročne zabíjal “desiatky” väzňov, čo bývalý prezident popiera.

Saakašviliho situácia pravdepodobne ešte viac poškodí povesť Gruzínska na Západe. Gruzínsko, ktoré kedysi predbehlo Ukrajinu a Moldavsko v tzv. asociačnom triu s EÚ, sa v snahe stať sa členom bloku dostalo za tieto dve krajiny.

Po minuloročnej ruskej invázii na Ukrajinu sa lídri EÚ dohodli, že Ukrajine aj Moldavsku udelia oficiálny štatút kandidátskych krajín, ale uviedli, že Gruzínsko musí pred uznaním za kandidáta splniť 12 predbežných podmienok. Medzi nich patrilo posilnenie nezávislosti súdnictva, zníženie politickej polarizácie a záväzok k “deoligarchizácii”, čo je skrytá narážka na Gruzínsky sen Ivanišviliho.

Vládnuca strana v decembri zverejnila zábery Saakašviliho v nemocničnej izbe, ktoré údajne dokazujú, že pacient predstiera závažnosť svojej choroby. Video, ktoré bolo zverejnené bez Saakašviliho súhlasu, vyvolalo rozruch, keďže ho ukazovalo chorého a zmäteného.

Súčasná gruzínska prezidentka Salome Zourabišviliová bola zvolená v roku 2018 ako nezávislá, ale podporila ju strana Gruzínsky sen. Hoci pôvodne bola politickou spojenkyňou Saakašviliho, v roku 2005 sa s ním rozišla a opakovane odmietla výzvy, aby využila svoju moc a omilostila ho.

Riaditeľ think-tanku Gruzínsky politický inštitút Kornely Kakachia uviedol, že neistá situácia bývalého prezidenta predstavuje pre vládu značné riziko. “Ak sa veci zvrtnú a Saakašviliho zdravotný stav sa bude ďalej zhoršovať, mohlo by to zmeniť verejnú mienku v neprospech vlády.”