V tom istom týždni, keď Európsky parlament hlasoval za uznesenie, v ktorom označil teóriu Veľkej náhrady za „rasistickú“, španielske noviny La Vanguardia informovali, že OSN, Wittgensteinovo centrum v Rakúsku a Centrum pre globálny rozvoj vo Washingtone obhajujú názor, že Európa potrebuje v nasledujúcich desaťročiach najmenej 60 miliónov migrantov, „aby prežila“, a že väčšina tejto imigrácie by mala pochádzať z Afriky.

OSN, ktorá už dlho obhajuje „náhradnú migráciu“ ako riešenie starnutia európskej populácie, teraz podľa španielskych novín varuje, že Európa týchto migrantov nezíska, „ak neprestane byť pevnosťou proti prisťahovalectvu“.

OSN odhaduje, že v roku 2050 bude v EÚ chýbať 60,8 milióna pracovníkov, a Wittgensteinovo centrum pre demografiu a globálny ľudský kapitál tvrdí, že tento nedostatok bude ešte väčší, pričom ho odhaduje na 72,7 milióna. Obe organizácie používajú svoje vlastné odhady na obhajobu ďalšej masovej imigrácie.

„Nebude stačiť predĺžiť vek odchodu do dôchodku, priviesť na trh práce viac žien alebo zvýšiť pôrodnosť. Nebude stačiť ani ďalšia robotizácia produktívnej ekonomiky alebo pokračovanie v offshoringu pracovných miest, ako to robíme doteraz,“ hovorí Charles Kenny, vedúci pracovník Centra pre sociálny rozvoj vo Washingtone, D. C. „Nič z toho Európu pred starnutím populácie nezachráni.“

Pokračoval slovami, že „Afrika musí zachrániť Európu pred demografickou krízou (…) Iba imigrácia môže napraviť túto nerovnováhu a imigrácia afrického pôvodu bude najprirodzenejším spôsobom, ako poskytnúť pracovnú silu potrebnú na udržanie rastu.“

Kennyho tvrdenie, že africkí prisťahovalci – potenciálne desiatky miliónov z nich – by mali doplniť pracovnú silu Európy, by nielen radikálne zmenilo demografiu kontinentu, ale vyvolalo by aj spoločenské a dokonca civilizačné dôsledky. Pokiaľ ide o Kennyho tvrdenia o prisťahovalcoch, ktorí zachránia európsky trh práce, už teraz existuje množstvo údajov z rôznych krajín, ktoré spochybňujú myšlienku, že „len prisťahovalectvo“ môže zachrániť Európu a jej trh práce

Koniec koncov, imigrácia z Afriky a Blízkeho východu je hojná a doteraz priniesla slabé výsledky. Napríklad údaje z Nemecka ukazujú, že takmer polovica migrantov, ktorí sa dostali do Európy počas krízy v rokoch 2015 a 2016, zostáva bez práce, a aj tí, ktorí sa zamestnali, pracujú väčšinou ako nízkokvalifikovaná pracovná sila a často zarábajú tak málo, že majú nárok na sociálne dávky od štátu.

Migranti v Európe sú v skutočnosti čistým úbytkom štátnych financií v mnohých krajinách vrátane Dánska, ktoré vynakladá 5 miliárd EUR ročne na integračné úsilie – úsilie, ktoré väčšinou zlyhalo. V skutočnosti je populácia nezápadných migrantov tak slabo integrovaná, že Dáni sú v drvivej väčšine proti prijímaniu ďalších prisťahovalcov. Dokonca aj ľavicová premiérka krajiny Mette Frederiksenová presadzuje politiku „nulového počtu“ žiadateľov o azyl.

„Každý piaty mladý muž s nezápadným pôvodom narodený v roku 1997 porušil zákon ešte pred dovŕšením 21 rokov. Nie je to každý. Ale je príliš veľa mladých mužov, ktorí berú slobodu iným, kradnú deťom budúcnosť, zastrašujú väzenskú stráž a zanechávajú za sebou dlhú stopu neistoty,“ povedala Frederiksenová v roku 2021. Jej postoj k migrácii je taký populárny, že počas predčasných volieb 1. novembra nielenže získala nový mandát na vládnutie, ale jej strana je aj zďaleka najväčšou v Dánsku.

Nie je to len liberálne Dánsko. V Nórsku pracuje len približne polovica migrantov napriek tomu, že do úsilia o pracovnú integráciu sa investovalo 6,6 miliardy eur. Vo Francúzsku stojí migrácia krajinu 25 miliárd eur ročne a mnohí migranti zostávajú bez práce aj po rokoch. Nemecko medzitým pred dvoma rokmi oznámilo, že na integráciu cudzincov, ktorých už má, vynakladá 64,5 miliardy eur na vzdelávanie, sociálne služby, bývanie a jazykové kurzy. Tieto obrovské finančné sumy boli vyplatené ešte predtým, ako do Nemecka tento rok prišlo ďalších takmer 1,5 milióna migrantov.

Ak možno veriť správe OSN a Kennyho tvrdeniam, títo migranti by mali byť vyhlásení za veľmi potrebnú posilu pre nemeckú pracovnú silu. Skutočnosť je však taká, že 12 zo 16 nemeckých spolkových krajín už úplne uzavrelo svoje hranice pre nových utečencov s odôvodnením, že ich bývanie, sociálne služby a vzdelávací systém sú na pokraji preťaženia.

Údaje tiež vyvracajú tvrdenie, že na začiatku budú problémy s integráciou, ale tie budú vyvážené výhodami, ktoré migranti nakoniec prinesú. Napríklad turecké obyvateľstvo, ktoré v mnohých prípadoch žije v Nemecku už niekoľko generácií, sa podľa mnohých ukazovateľov považuje za najhoršie integrovanú skupinu v celej krajine. Prísľub, že sa sem dostanú potrební lekári, právnici a inžinieri, ktorý vyzdvihovali zástancovia masového prisťahovalectva, sa tiež nenaplnil. Väčšina migrantov má nízku kvalifikáciu a nízke vzdelanie; v niektorých prípadoch je kvalifikácia migrantov taká nedostatočná, že pre nich neexistuje žiadna reálna cesta na európsky trh práce.

Iní jednoducho radšej poberajú sociálne dávky, ako by mali pracovať za nízke mzdy a podradnú prácu. Dokonca aj v prípadoch, keď boli lekári a inžinieri prijatí z Afriky, to vyvoláva znepokojujúce morálne otázky. Zaslúži si Európa, aby preberala najlepších a najšikovnejších z krajín, ktoré veľmi potrebujú schopných odborníkov? Ak by ekonomiky potrebovali mladých ľudí len na zabezpečenie lepšej budúcnosti, potom by Afrika bola na ceste k hospodárskemu úspechu. Napriek veľkému množstvu mladých ľudí sú však tieto krajiny plné korupcie, majú málo patentov a inovácií a vyznačujú sa extrémnou neistotou a vysokou kriminalitou.

Podľa mnohých politikov, intelektuálov a tvorcov politík jednoduchý dovoz týchto mladých ľudí do Európy nebude fungovať. Napríklad maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že budúcnosť Afričanov je v Afrike; navrhol alternatívnu cestu, ktorá zahŕňa zvýšenie pôrodnosti Európanov.

„V celej Európe je čoraz menej detí a odpoveďou Západu na to je migrácia,“ povedal Orbán v roku 2018. „Chcú, aby prišlo toľko migrantov, koľko chýba detí, aby sa čísla sčítali. My Maďari máme iný spôsob myslenia. Namiesto čísiel chceme len maďarské deti. Migrácia je pre nás kapitulácia.“

Mnohé z agresívnych prorodinných politík Maďarska sa už vyplatili, ale pravdepodobne by bolo potrebné spoločné úsilie v celej Európe, aby sme z tejto stratégie skutočne videli dividendy. Klesajúci počet obyvateľov a obmedzenia pre medzinárodný kapitál by mohli v skutočnosti prospieť demografickej situácii v Európe tým, že by pomohli znížiť ceny bývania, čím by sa zabezpečilo, že Európania si budú môcť dovoliť domy a byty, ktoré potrebujú na to, aby sa cítili bezpečne pri zakladaní rodín. Zároveň sa Európania čoraz viac obávajú posielať svoje deti do škôl s vysokou mierou diverzity, čo núti rodičov platiť za drahé súkromné školy – trend, ktorý môže len zhoršiť demografickú situáciu a stať sa ešte problematickejším s rastúcou imigráciou.

Odliv mozgov v Afrike v dôsledku imigračného programu západných krajín bude tiež pravdepodobne len ďalej podnecovať konflikty na kontinente, ktorý čelí populačnej explózii, a preto konzervatívci v Európe už dlho tvrdia, že najinteligentnejší imigranti by mali zostať vo svojich krajinách, kde môžu pomôcť vybudovať fungujúci systém.

Napriek týmto morálnym otázkam – spolu s problémami s integráciou a rastúcou kriminalitou migrantov – krajiny ako Nemecko presadzujú ešte vyšší počet prisťahovalcov. Súčasná ľavicová vláda už dlho signalizuje, že plánuje drasticky zvýšiť počet migrantov do Nemecka a uvoľniť imigračné pravidlá, aj keď susedné krajiny ako Rakúsko, Dánsko a Poľsko presadzujú zníženie imigrácie.

Zároveň niet pochýb o tom, že európska populácia rýchlo starne a tento trend predstavuje pre kontinent vážny problém.

„Čoraz staršia populácia je záťažou pre hospodársky rast a sociálny štát,“ povedal Juan Ramón Jiménez, odborník na migráciu v CIDOB a doktor politických a sociálnych vied na UPF.

„Dvadsať percent Španielov a Európanov má viac ako 65 rokov, čo je veková skupina, ktorá bude v roku 2070 predstavovať 30 percent (populácie). Teraz na jedného dôchodcu pripadajú traja pracujúci, ale keď baby boom prestane pracovať, tento pomer nebude možné udržať. Stratíme populáciu v produktívnom veku, teda ľudí vo veku 15 až 64 rokov.“

Realita je však taká, že krajiny s najväčším počtom prisťahovalcov často zaznamenali najhoršie výsledky. Napríklad Spojené štáty, ktoré prijali azda najväčší počet migrantov zo všetkých krajín sveta, zaznamenali pokles priemernej dĺžky života ešte pred Covidom 19, prudký nárast verejného dlhu na 30 biliónov dolárov, explóziu nerovnosti, vysokú mieru segregácie v školstve dokonca aj v liberálnych mestách a pokles reálnych miezd. USA prijali bezprecedentný počet prisťahovalcov, ktorý nemá v histórii obdobu, a napriek narastajúcim problémom majú zástancovia masovej imigrácie rovnaké argumenty ako jej podporovatelia v Európe: Všetky problémy sa vyriešia jednoducho väčším počtom prisťahovalcov.

Naopak, Japonsko, ktoré neprijalo prakticky žiadnych prisťahovalcov zvonku, nemá prakticky žiadnu infláciu napriek prudkému rastu cien na celom svete a vyššej priemernej dĺžke života; svoju klesajúcu pracovnú silu zvládlo aj vďaka umelej inteligencii a automatizácii. Napriek Kennyho tvrdeniam sa problém úbytku pracovnej sily bude v najbližších rokoch len urýchľovať; existujú však obavy, že v najbližších 20 až 30 rokoch nebude dostatok pracovných miest ani pre tých, ktorí chcú pracovať, najmä ak bude pokračovať pokrok v oblasti autonómnych vozidiel.

OSN, Wittgensteinovo centrum a Kenny tiež nezohľadňujú cenu etnicky a kultúrne rozštiepenej Európy. Politická polarizácia narastá okolo rasových a do istej miery aj náboženských otázok a tieto otázky budú časom len narastať, pretože bieli Európania sa budú približovať k menšinovému postaveniu. To znamená, že politika bude čoraz viac času venovať týmto otázkam týkajúcim sa identity namiesto toho, aby sa starala o základné záujmy občanov.

Nevyhnutným faktorom je aj kriminalita, a to mimoriadne nákladná. Značné množstvo policajných hodín sa v súčasnosti venuje samotnému zvládaniu problémov, ktoré prináša multikulturalizmus, či už ide o rozmach organizovaných drogových mafií v Holandsku, vlny sexuálnych útokov vo Švédsku, Nemecku, Taliansku a Belgicku alebo výrazne zvýšenú hrozbu terorizmu, ktorú možno pozorovať v Európe.

Napriek tvrdeniam, že Veľká výmena je konšpiračnou teóriou, je táto situácia podľa viacerých demografov, intelektuálov a politikov kvantifikovateľná a empiricky pravdivá. Európa už teraz zápasí s bytovou krízou, preplnenými triedami a problémami s integráciou, a to tak z hľadiska jazyka, ako aj kultúrnych noriem. Príchod ďalších 60 miliónov migrantov do roku 2050 do niektorých z najhustejšie osídlených krajín sveta pravdepodobne povedie k výbušnej politickej aj spoločenskej situácii a pravdepodobne nebude všeliekom, ako predpovedajú mnohí odborníci.