Môj profil 
Predplatné
Rakúsky prezident Heinz Fischer krátko po príchode do prezidentského paláca v Ľubľani ubezpečil, že sa túto situáciu podarí prekonať. Súčasne podľa tlačovej agentúry APA naznačil, že osobne očakáva väčšie problémy na britskej strane, ako na strane Európskej únie.
Najvyšší nemecký predstaviteľ, prezident Joachim Gauck v narážke na rozhodnutie o brexite vyhlásil, že rád oslavuje s priateľmi, ktorí sú verní Európe a chcú starý kontinent rozvíjať, brániť a skrášľovať.
Taliansky prezident Sergio Mattarella podčiarkol, že európsky projekt sa musí “v mene mladšej generácie” reštartovať. Najvyššia chorvátska predstaviteľka, prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová sa vyslovila za väčšiu jednotu občanov starého kontinentu pri rozvoji európskeho projektu.
Hostiteľ, slovinský prezident Borut Pahor vyzval členské štáty Európskej únie, aby po brexite začali s hlboko siahajúcou reformou únie smerom k vzniku federálneho štátu. “Ak sa nič nestane, ak sa neobjavia vízie, bude pokračovať tento pomalý proces rozpadu únie,” varoval Borut Pahor a dodal, že pre malú krajinu, akou je i Slovinsko, má prežitie únie existenčný význam.
Maďarský prezident János Áder, ktorého tiež očakávali v Ľubľani, sa na poslednú chvíľu zo zdravotných dôvodov s poľutovaním ospravedlnil. Plánovaný program musel na odporúčanie lekára zrušiť pre vírusovú nákazu.
V slovinskej metropole však nechýbala predsedníčka zahraničnopolitického výboru francúzskeho parlamentu, niekdajšia francúzska ministerka pre európske záležitosti Elisabeth Guigouová. Tá hovorila o dnešku ako o smutnom dni, ktorého negatívne dôsledky však bude možné minimalizovať, ak bude únia v budúcnosti prístupnejšia želaniam vlastných občanov.
Slovinsko vyhlásilo 25. júna 1991 spoločne s Chorvátskom nezávislosť na bývalej Juhoslávii, ktorá sa následne rozpadla v dôsledku krvavých vojnových konfliktov.
Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite dnes vyjadrila presvedčenie, že Európska únia a Británia “nájdu nový spôsob spolunažívania”. EÚ podľa nej “v krátkom čase pocíti dôsledky” britského rozhodnutia odísť z bloku, a “je našou povinnosťou obnoviť dôveru ľudí v EÚ,” citovala ju DPA.
Estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves vyjadril nájde, že rozhodnutie Británie odísť z EÚ posilní spoluprácu medzi zvyšnými 27 členskými krajinami. “Osobne dúfam, že to bude mať zjednocujúci dopad na 27 členov EÚ,” uviedol podľa Baltskej tlačovej služby.
Srbský premiér Aleksandar Vučič vyhlásil, že jeho krajina bude pokračovať na svojej ceste do EÚ napriek britskému rozhodnutiu. A vyjadril nádej, že brexit neovplyvní plány EÚ prijať v budúcnosti nových členov. “Toto je najväčšie politické zemetrasenie od pádu Berlínskeho múru a nie pochybností, že to zanechá vážne dôsledky”.
Turecký premiér Binali Yildirim dnes povedal, že britskí voliči vyjadrili svojím rozhodnutím odísť z EÚ svoj nesúhlas s negatívnou kampaňou vedenou proti Turecku pred referendom. A vyčítal britskému premiérovi Davidovi Cameronovi, že vystupoval proti členstvu Turecka v EÚ. “Napriek tomu, že zameral svoju kampaň na Turecko a že mal niekoľko nemiestnych komentárov, britskí voliči odmietli jeho tvrdenia a informovali pána Camerona, že jeho názory ohľadne Turecka sú nesprávne,” citovala Yildirima tlačová agentúra AP.
Beata Szydlová, premiérka Poľska, v ktorom začala EÚ prešetrovať stav dodržiavania demokratických pravidiel, oznámila, že na summite EÚ na budúci týždeň navrhne reformy, ktoré jej krajina považuje za potrebné na to, aby bola únia silnejšia. Szydlová povedala, že Poľsko zostane “zodpovedným členom” EÚ, ktorému záleží na jednote únie a jej hospodárskom raste. EÚ nesmie predstierať, že neprechádza krízou a nemala by sa vyhýbať diskusii o zložitých záležitostiach, dodala.
