Osemmesačný úspešný boj o očistenie mena víťaza OH Mateja Tótha má knižnú podobu

Bratislava  5. septembra 2018 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Životný a športový príbeh víťaza v chôdzi na OH 2016 v Riu de Janeiro, majstra sveta z MS 2015 v Pekingu a dvojnásobného vicemajstra Európy Mateja Tótha vyšiel nedávno aj v knižnej podobe. Zásluhu na tomto edičnom čine má okrem Mateja Tótha spoluautor knihy Michal Červený, redaktor Denníka N. Práve šéfredaktor tohto média Matúš Kostolný prišiel s myšlienkou priblížiť osud rodáka z Nitry čitateľom aj formou knižnej publikácie. Kniha sa začala rodiť v období, keď Matej Tóth musel všetko úsilie vynakladať na to, aby očistil svoje meno. Bolo to obdobie, keď všetkými možnými spôsobmi čelil obvineniu z použitia nedovolených prostriedkov v športovej príprave.

Celý tento proces, ktorý trval takmer osem mesiacov, odštartovala odchýlka v biologickom pase slovenského reprezentanta. Aj preto kniha nesie názov Odchýlka. Ako povedal Michal Červený, to bola negatívna odchýlka v živote Mateja Tótha. Ale samotný Tóth je určitá odchýlka aj v pozitívnom význame. Ako cieľavedomý športovec, dobrý človek, pokorný mladý muž s charizmou. Ako človek, ktorý vie, že nič, čo v živote dosiahol, nedostal zadarmo. Najmä vďaka svojmu enormnému nasadeniu a úsiliu, ktoré vynaložil v tréningu na to, aby túto ťažkú prípravu pretavil vo vzácne medaily, tituly a úspechy, môže byť príkladom a vzorom pre súčasnú mládež. Na stupňoch pre víťazov stál v živote veľakrát, ale o športovú česť musel zanovito bojovať iba raz – po olympijskom triumfe v Rio de Janeiro. O tomto všetkom je aj kniha, ktorá momentálne pribudla na slovenský knižný trh.

Obaja tvorcovia diela na krste knihy prezradili ako sa táto cenná publikácia rodila. Odchýlku krstil jej krstný otec Peter Korčok, Matejov švagor, priateľ, šéf (prezident SAZ) a bývalý spolubojovník z chodeckých pretekov tým, čo je pre Matejov športový i osobný život typické: kropajami potu a kvapkami zlata. Ani jedno, ani druhé v jeho doterajšej kariére nechýbalo. Najmä toho potu bolo počas poctivého tréningu neúrekom. Ale bez neho by nebolo toľko nadšenia a radosti, ktoré Tóth už roky svojimi obdivuhodnými výkonmi poskytuje všetkým priaznivcom športu na Slovensku.

“Písať knihu s Matejom Tóthom bol pre mňa veľký zážitok, pretože Matej mal presne sformulované veci, ktoré chcel v knihe vyrozprávať. Nebolo treba nič z neho ťahať, presne vedel, čo chce svojou autobiografiou čitateľom povedať, čo im chce odkázať. Preto sa naša kniha rodila ľahko,” reagoval Michal Červený na otázku agentúry SITA. Chceli sme vedieť, ako sa písala kniha s úspešným športovcom a vyštudovaným novinárom v jednej osobe. “Veľmi náročné boli najmä korektúry. Keď našiel človek pri kontrole textu jeden preklep, jednu chybu, mal tendenciu prečítať celú knihu minimálne dvakrát. V tomto smere sme ako autori pociťovali veľkú zodpovednosť. Najkrajší okamih? Keď Maťo povedal, že do toho ide. Keď sme sa dohodli, že to spolu urobíme,” priznal mladý redaktor Denníka N, pre ktorého je to prvá kniha, ktorú napísal. “Najviac práce sme urobili počas jeho sústredenia v Juhoafrickej republike, kde som s Maťom strávil desať dní. Tam sme spolu v priebehu niekoľkých dní spolu hovorili osemnásť hodín. To bol základ tejto autobiografie. Potom som to už iba dorábal doma, lebo druhá časť knihy je rozprávanie jeho rodičov, brata, príbuzných, trénerov a ľudí, ktorí najviac ovplyvnili jeho život. Za nimi som musel cestovať po Slovensku,” priblížil spoluautor okolností zrodu pútavo napísaného rozprávania o živote druhého slovenského olympijského víťaza v chôdzi.

Prvým bol Jozef Pribilinec, ktorý sa z triumfu na OH v Soule radoval presne pred 30 rokmi. Práve obdivuhodný bojovník z chodeckej družiny trénera Juraja Benčíka bol veľkým vzorom Mateja Tótha. “Nebyť Jožka Pribilinca možno by Maťo nebol ani chodcom. Jeho príbeh ho silno oslovil. Jemu sa chcel vyrovnať. Som rád, že sa mu to podarilo. Za to, čo obetoval chôdzi, si to zaslúžil,” pripomenul pri slávnostnom krste Juraj Benčík, ktorý má tiež veľkú zásluhu na športovom raste oboch slovenských olympijských víťazov v chôdzi. Podľa neho obaja majú obrovský podiel na tom, že od roku 1960 sa z chôdze na Slovensku stala z Popolušky kráľovná.

Aj o tomto sa čitatelia dočítajú v Tóthovej autobiografii. Rozprávanie samotného Tótha o sebe a svojom okolí je od rozprávania iných o ňom umne predelené zaujímavou fotografickou časťou, ktorá tvorí súčasť vydarenej knihy. Aby ju mohli autori spolu napísať, Tóth musel prejsť počas doterajšej športovej kariéry 92 800 km, čo je priemer 4640 km na jednu sezónu. Každý deň v každom počasí svojimi nohami zmapoval minimálne 13 km, čo je priemerne 386 km za mesiac. A toto všetko je zachytené aj v knihe. Jej súčasťou je aj výsledkový sumár všetkých jeho chodeckých pretekov od 28. marca 2009, kedy sa predstavil v Dudinciach, až po súťaže do konca sezóny 2015/2016 s výnimkou ročníka 2001.