OPRAVA: SUMMIT: J. Áder navrhol zvážiť zmeny vo fungovaní Európskeho fondu…

Domáca redakcia TASR prosí odberateľov, aby si v správe: "SUMMIT: J. Áder navrhol zvážiť zmeny vo fungovaní Európskeho fondu solidarity", vydanej dnes o 19.46 h opravili:

prvý odsek:

"Maďarský premiér János Áder navrhol na dnešnom rokovaní počas stredoeurópskeho summitu prezidentov v Bratislave zvážiť myšlienku spoločného postupu týkajúceho sa zmeny ďalšieho fungovania Európskeho fondu solidarity (EFS).

Správne má byť:

"Maďarský prezident János Áder navrhol na dnešnom rokovaní počas stredoeurópskeho summitu prezidentov v Bratislave zvážiť myšlienku spoločného postupu týkajúceho sa zmeny ďalšieho fungovania Európskeho fondu solidarity (EFS)."

Za chybu sa ospravedlňujeme.

Nasleduje opravené znenie:

Bratislava 13. júna (TASR) – Maďarský prezident János Áder navrhol na dnešnom rokovaní počas stredoeurópskeho summitu prezidentov v Bratislave zvážiť myšlienku spoločného postupu týkajúceho sa zmeny ďalšieho fungovania Európskeho fondu solidarity (EFS).

Reagoval tým na situáciu súvisiacu s povodňami, ktoré nedávno postihli Nemecko, Rakúsko, Česko, Slovensko a Maďarsko. Podľa neho by sa mala zmeniť jeho štruktúra alebo rozsah jeho pôsobnosti, prípadne vytvoriť nové fondy či nástroje na odškodňovanie postihnutých štátov.

Vyslovil poľutovanie nad tým, že EFS nefunguje uspokojivým spôsobom a EÚ v súčasnosti nemá nástroj, ktorý by umožnil zmobilizovať potrebné finančné prostriedky na odstraňovanie následkov prírodných živlov. "To, čo sa dá poskytnúť z fondu, sú len obmedzené zdroje, neexistujú žiadne okamžité finančné zdroje," podčiarkol.

Upozornil na to, že dôsledky prírodných katastrof v krajinách, ktoré sa spamätávajú z hospodárskej krízy, by mohli mať veľmi vážne politické a sociálne dôsledky. Navrhol tiež možnosť, aby sa medzi potenciálnych príjemcov prostriedkov z EFS zahrnuli aj nečlenské štáty. "Ak skutočne platí, že EÚ nemá k dispozícii primeraný nástroj, tak musíme počítať s tým, že nás "matka príroda" bude každoročne takýmto spôsobom prekvapovať a nie je v silách jednej krajiny alebo regiónu čeliť takýmto problémom. Musí na ne reagovať celá Európa," podčiarkol Áder.

V tejto súvislosti poukázal na fakt, že kontinent sa dostal na rozhranie, keďže v predchádzajúcich desiatich rokov zaznamenal tri rekordné záplavy. "Každý štát svojím spôsobom pociťuje dôsledky klimatických zmien, je to každodenný jav," konštatoval.

Zároveň položil otázku, či je v takýchto prípadoch možné očakávať nejakú pomoc od únie a či môže zasiahnuť tak rýchlo, ako to urobila v prípade záchrany bánk a finančného systému, kam dala 160 miliárd eur.

Európsky fond solidarity sa zriadil po veľkých povodniach v roku 2002. Jeho hlavným cieľom je zdieľať náklady na obnovu a prípadné núdzové operácie v členských štátoch. Od roku 2002 sa prostriedky z fondu využili na pomoc pri 52 katastrofách v EÚ, akými boli povodne, lesné požiare, zemetrasenia, búrky či sucho.

Profitovalo z neho doteraz 23 krajín EÚ, pričom konečná suma pomoci dosiahla 3,2 miliardy eur. Prostriedky cez EFS sa vyplácajú do roka od podania žiadosti zo strany postihnutých štátov.