Po Ondrejcsákovi aj veľvyslanec pri NATO Javorčík: Z Ruska prichádzajú niektoré hrozby, ktoré nie sú len úplne tradične vojenské

Bratislava 11. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Blíži sa dôležitý samit Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý v spojitosti s pripravovaným stretnutím Trump-Putin v Helsinkách môže priniesť odpovede na mnohé globálne bezpečnostné a politické otázky. Niektorí oficiálni slovenskí predstavitelia však opakujú tvrdenia o ruskej hrozbe. K štátnemu tajomníkovi rezortu obrany Róbertovi Ondrejcsákovi sa pridal veľvyslanec pri NATO Radovan Javorčík.

Javorčík v dnešnom rozhovore pre denník Pravda uviedol, že hrozbou pre Alianciu je v súčasnosti najmä terorizmus ako aj tlaky spôsobené migračnými vlnami, ktoré vychádzajú z destabilizovaných oblastí mimo euroatlantického prostredia.

Povedal, že v aliancii sa tiež veľmi pozorne sleduje, ako nás ovplyvňuje okolité prostredie. “Je pre nás veľmi dôležité hodnotiť správanie sa krajín ako Rusko. To pokračuje v anexii Krymu alebo sa veľmi zvláštne stavia k niektorým režimom kontroly zbrojenia. Z Ruska prichádzajú niektoré hrozby, ktoré nie sú len úplne tradične vojenské, ale majú destabilizačný vplyv na euroatlantickú komunitu.” poznamenal.

Ozrejmil, že na samite NATO sa bude intenzívne rokovať aj o operácii v Afganistane. “Hlavy štátov schvália aj výcvikovú misiu v Iraku či balíčky pomoci Tunisku a Jordánsku. Prostredníctvom týchto iniciatív rozširujeme stabilitu a riešime bezpečnostné výzvy za našimi hranicami.”

Aliancia podľa neho na samite potvrdí, že seriózne pracuje na tom, čo sa rozhodla robiť po predošlých stretnutiach vo Walese a Varšave. “Znamená to, že od roku 2014 spojenci prispôsobujú kolektívnu obranu bezpečnostnému prostrediu, v ktorom sa nachádzame. Je to veľmi dôležitý adaptačný samit, na ktorom členské štáty potvrdia nové veliteľské štruktúry, zvýšenie investícií nevyhnutných pre kolektívnu obranu, ako aj to, že sme ochotní naše spôsobilosti spoločne použiť. Ukážeme, že sme schopní komunikovať s partnermi, ako sú Európska únia či krajiny na Blízkom východe a v severnej Afrike. Sú to veľmi dôležité signály jednoty, sily a odhodlania riešiť súčasnú bezpečnostnú situáciu a toho, že sme pripravení na všetky predvídateľné bezpečnostné hrozby okolo nás,” dodal slovenský veľvyslanec pri NATO.

Politika otvorených dverí NATO

Na samite v novej centrále v Bruseli sa osobne zúčastní aj prezident SR Andrej Kiska, aby predstavil záväzky a pozície Slovenska, ktoré vláda schválila na svojom rokovaní 27. júna, vrátane potvrdenia záväzku postupne zvyšovať výdavky na obranu. Podporí tiež pokračovanie politiky otvorených dverí NATO. To znamená, že členstvo v organizácii je aj naďalej otvorené pre všetky krajiny, ktoré o to prejavia záujem a splnia všetky potrebné kritériá, informovala agentúra TASR.

Členmi delegácie budú aj minister obrany Peter Gajdoš (SNS), štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko.

Súčasťou programu bude aj rokovanie členských štátov NATO s prezidentmi Ukrajiny a Gruzínska, ktoré sú kandidátskymi krajinami.

Iniciatíva pripravenosti – tzv. 4 x 30

Postoje Slovenska pred blížiacim sa samitom NATO nedávno predstavil štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák. Uvádza, že v prípade posilnenia kolektívnej obrany a schopnosti efektívne reagovať na hrozby bude kľúčová Iniciatíva pripravenosti – tzv. 4 x 30 – ktorá hovorí, že Aliancia by mala byť schopná do 30 dní nasadiť 30 práporov, 30 vojenských lodí a 30 letiek.

“Hovoriť sa bude aj o EfP – Posilnenej predsunutej prítomnosti Aliancie v troch pobaltských štátoch a Poľsku. V každom B3 štáte a Poľsku je rozmiestnená jedna multinárodná práporná skupina, cca s 1000 vojakmi, pod velením Spojeného kráľovstva, Kanady, Nemecka a USA.”

Dodáva, že čo sa týka rozpočtu, predovšetkým zo strany Washingtonu bude silný dôraz kladený na 2% z HDP na obranu, resp. prezentácia vierohodného časového harmonogramu, ako chcú členské štáty naplniť záväzok dosiahnuť túto úroveň v roku 2024. V súčasnosti sú na tejto úrovni len Veľká Británia, Spojené štáty, Lotyšsko, Estónsko, Grécko, prípadne Poľsko, Rumunsko a Litva (viac v článku).

Nominant strany Most-Híd Ondrejcsák sa dlhodobo vyjadruje výrazne proamericky, keď napríklad pred týždňom prezentoval zoznam území, ktoré si údajne Rusko privlastnilo od rozpadu ZSSR. Prezentuje to ako nehoráznu rozpínavú politiku Ruskej federácie (viac v článku).