Konsolidácia je podľa Medzinárodného menového fondu primeraná, riziká však rastú

Závery misie, ktoré boli zverejnené po rokovaniach so slovenskými inštitúciami, ministerstvo financií berie na vedomie a označuje ich za vecné zhodnotenie situácie v mimoriadne neistom globálnom prostredí.

MMF v správe oceňuje konsolidačné úsilie vlády, stabilitu domácich inštitúcií, odolnosť finančného sektora aj kroky zamerané na obmedzovanie daňových únikov. Pozitívne hodnotí najmä rozpočtové opatrenia na aktuálny rok a predbežné výsledky znižovania deficitu v roku 2025. Podľa fondu sa Slovensku zatiaľ darí držať rovnováhu medzi potrebou znižovať zadlženie a snahou neudusiť hospodársky rast. „Odhadované zníženie štrukturálneho primárneho deficitu o 0,9 % HDP je vo všeobecnosti v súlade s rozpočtom a predstavuje dobrú rovnováhu medzi predchádzaním ďalšiemu spomaleniu hospodárstva a potrebou fiškálnej konsolidácie,“ uvádza MMF vo svojej správe.

Fond zároveň upozorňuje, že tento balans sa dosahuje v čase zvýšenej globálnej neistoty. Slovenskú ekonomiku podľa MMF ovplyvňujú nielen slabší rast u hlavných obchodných partnerov, ale aj geopolitické napätie, obchodné vojny a nové clá zo strany Spojených štátov. Osobitnú pozornosť venuje aj vývoju cien energií. Kým adresnú pomoc domácnostiam a firmám hodnotí ako správny krok v krátkodobom horizonte, do budúcnosti odporúča jej postupné ukončenie. Zároveň však varuje, že energetická situácia zostáva rizikom, najmä v súvislosti s plánovaným obmedzením dovozu ruského plynu. „Dohoda EÚ o postupnom ukončení dodávok ruského plynu do roku 2027 by mohla viesť k vyšším cenám energií, čo by vyvíjalo tlak na rast inflácie,“ konštatuje MMF.

Správa obsahuje aj odporúčania, ako zmierniť budúce fiškálne riziká. Medzi nimi je napríklad úvaha o úprave dlhovej brzdy ešte pred jej opätovnou aktiváciou v roku 2026. Podľa MMF by takýto krok mohol znížiť riziko náhlej a príliš tvrdej konsolidácie, ktorá by ekonomiku oslabila. „Reforma dlhovej brzdy pred jej opätovnou aktiváciou v roku 2026 by pomohla znížiť riziko prudkej fiškálnej konsolidácie,“ uvádzajú sa v správe. Okrem toho fond spomína aj ďalšie možnosti, ako sú úpravy sociálnych výdavkov, zmeny v nastavení 13. dôchodkov, zvýšenie DPH či skrátenie materskej dovolenky. Tieto návrhy však podľa rezortu financií nezohľadňujú politickú realitu ani aktuálne priority vlády.

Minister financií Ladislav Kamenický v reakcii na správu zdôraznil, že MMF presne pomenoval prostredie, v ktorom sa Slovensko nachádza. „Geopolitické napätie, clá, obchodné vojny, vysoké ceny energií a balansovanie na hrane recesie našich najväčších obchodných partnerov. To všetko negatívne ovplyvňuje aj Slovensko. Do toho musíme upratovať verejné financie po bývalých vládach,“ uviedol Kamenický. Zároveň dodal, že vláda chce konsolidáciu spájať s prorastovými opatreniami, aby si krajina udržala stabilné verejné financie a zároveň podporila ekonomický rast. Ako príklad spomenul aj nedávne rokovania s predstaviteľmi OECD v Paríži, ktoré absolvoval spolu s predsedom vlády Robertom Ficom.