Bratislava 17. septembra 2020 (HSP/Foto:SITA-Úrad vlády SR)
Bolo to na dovolenke. Doteraz mi vlhnú oči, keď si na neho spomeniem. Strávili sme spolu vlastne iba pár chvíľ, ale pre jeho obetavosť už navždy ostane zaradený medzi mojimi najbližšími, najvernejšími priateľmi
Chceli sme sa povoziť na ťave a oslovili sme jedného mládenca. Ali bol veľmi zhovorčivý, milý a hneď nám všeličo porozprával o sebe aj o ťave, ktorú má požičanú, aby na nej vozil turistov. Vraj hodina ho stojí tridsať eur, a ak dajú turisti niečo naviac, tak to bude jeho zisk, zvyšok musí odovzdať majiteľovi ťavy. Zdalo sa nám to veľa, a tak Ali bol taký zlatý, že zavolal svojmu šéfovi, či by nám nemohol dať nejakú zľavu. Nakoniec sa mu podarilo to špeciálne pre nás zraziť na krásnych dvadsať eur!
Ali povedal, že on na tom tým pádom prerobí, ale nevadí, pre nás to urobí. A to nás ani nepoznal! Neuveriteľná šľachetnosť… To nás tak dojalo, že sme mu dali ešte desať eur, ale to len jemu ako pozornosť. Známi zo zájazdu nám medzitým povedali, že oni vraj zaplatili jeho konkurentovi za hodinovú jazdu dve eurá, ale Ali nám vysvetlil, že jeho ťava je omnoho lepšia, značková, že to je škoda porovnávať, vraj tá druhá pľuje, hryzie, kope a turistov natriasa. Skrátka, mali sme veľké šťastie, že sme natrafili na takého človeka.
No dobre, ten príbeh v porovnaní s realitou je trošku vylepšený. Ale prečo ho spomínam? Lebo ten pocit je tu po dlhom čase opäť. Pocit, že je tu nezištný priateľ, ktorý statočne bojuje za nás ostatných. Tentoraz síce nie je fyzicky prítomný a nemá ťavu, ale je v našom televízore, počítači, mobile stále prítomný.
Koronavírus je odporné svinstvo, naši epidemiológovia robia všetko, aby ho zastavili, lenže ajhľa: spolu s koronou zastavujú aj život, šport, kultúru, zábavu, dokonca aj svadby. Nevesty sa na ten deň tešia celé mesiace, pripravujú šaty, účesy, romantické scenáre… a zrazu korona.
Ale našťastie je tu on. Akoby nám ho zoslalo samo nebo. Rozhodol sa pre nevesty vylobovať na zasadnutí Pandemickej komisie u epidemiológov super výnimku. On jediný myslel na úbohé nevesty, ktorým korona chce pokaziť najkrajší deň v živote a vybojovať čosi pre ne od hnusnej vírusovej pliagy, hoci on osobne z toho nebude nič mať, ba skôr naopak, ešte bude terčom kritiky.
„Nevesty, chcem vám pomôcť, ale priznávam, že neviem ako presne … a nehanbím sa to priznať … aj keď sa to na premiéra asi nenosí,“ píše skromne, ba priam hanblivo vo svojom facebookovom statuse (viď TU). A tiež tam prosí ľudí, aby mu držali palce. Iný premiér by si mohol alibisticky povedať, že veď nie Krízový štáb, ale on riadi štát, tak čo tam, aké držanie palcov – ako poviem, tak bude. Lenže on je iný, vrodene skromný, on sa o zodpovednosť za nepopulárne opatrenia rád podelí.
A predstavte si, on to dokázal! Tvárou v tvár strašnej korone vyjednal pre nevesty špeciálnu výnimku: korona počas svadby odloží kosu, a tým pádom na svadbe môže byť najviac nie 30 ľudí, ale až sto. A to ešte ako bonus počas svadby príde prepadové komando (ktovie či to nebude spojené aj s tradičným únosom nevesty na policajnú stanicu), ktoré bude kontrolovať, či majú všetci rúška. Či komando príde v kuklách alebo iba v rúškach, a či namiesto kalašnikovov bude mať červené svadobné ruže, to už upresnia úradníci, premiér tiež nemôže riešiť úplne všetko.
Skrátka, povedzme to na plné ústa: on je v podstate niečo ako Superman alebo Chuck Norris – pozitívny hrdina, ktorý nikdy za nič zlé nemôže, ale vždy rád vyrieši, čo rôzni úradníci a iní jeho podriadení zbabrali či nedokážu zariadiť.
A prípadov, keď prejavil nezištnú veľkorysosť, je habadej. Napríklad ako šľachetne zachránil chudákov zahraničných majiteľov slovenských bánk pred finančnými problémami a odpustil im bankový odvod, alebo ako založil Fond vzájomnej pomoci, do ktorého ľudia prispievajú finančnými darmi, a ktorý by mal jedného dňa začať prideľovať peniaze rodinám, ktoré najfarbistejšie verejne opíšu svoju núdzu. Prepáčte mi to rozcitlivenie, ale naozaj sa ťažko píše so slzami dojatia v očiach, tak radšej už končím.
Ivan Lehotský