„Pokiaľ pacient navštevuje špecialistu, lekár mu pri každom vyšetrení pripraví príslušný recept. Môže tak urobiť do termínu najbližšej kontroly. Pacient tak pôjde do lekárne bez ďalšej návštevy ambulancie špecialistu alebo všeobecného lekára. Uvoľní sa tak priestor pre vyšetrenie iných pacientov v oboch typoch ambulancií,“ ozrejmila Horváthová.

Priblížila, že pokiaľ lekár špecialista z objektívnych príčin nemôže pacientovi vystaviť elektronický recept, môže ho po súhlase vystaviť aj všeobecný lekár.

„Je tak zaistená bezpečnosť pacienta, jasná zodpovednosť indikujúceho lekára a efektívnosť liečby,“ doplnila Horváthová.

.

Návrh kritizujú viaceré lekárske a pacientske organizácie aj hlavní odborníci ministerstva zdravotníctva.

„Chápeme obavy pacientov i niektorých špecialistov, problémy diskutujeme so všetkými zainteresovanými stranami na pôde ministerstva zdravotníctva. Pacientov ubezpečujeme, že sa k svojim liekom dostanú a ich liečba bude manažovaná lepšie. Je treba dodať, že počas núdzového stavu a mimoriadnej situácie lieky môže i naďalej predpisovať i všeobecný lekár,“ reagovala Horváthová.

Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková odmieta, že po zmene všeobecní lekári už nemôžu predpisovať lieky odporúčané špecialistom.

„Zákon presne určuje, kedy a za akých okolností sa to môže udiať. Podstatnou zmenou je, že špecialista kontroluje ním nastavenú liečbu u pacient a zároveň znižuje návštevy pacientov v ambulanciách využitím opakujúceho sa receptu,“ povedala.

Poukázala na to, že ak je chronický pacient sledovaný svojím špecialistom alebo všeobecným lekárom, je z dôvodu bezpečnosti liečby pacienta dôležité, aby mal lieky nastavené a kontrolované lekárom, ktorý mu ich odporúča užívať.

„Ide o činnosť, ktorú nemôže prenášať na iného lekára. Pacient má právo na predpis lieku ako súčasť vyšetrenia. Nemôže absolvovať vyšetrenie jeden deň v jednej ambulancii a na druhý deň znovu kontaktovať inú ambulanciu iba pre predpis receptu, ktorý mal dostať u lekára už v predchádzajúci deň,“ zhrnula Palušková.

Vysvetlila, že pokiaľ je pacientov stav stabilizovaný a kontrolu u lekára má plánovanú o niekoľko mesiacov, nemusí už navštíviť ambulanciu lekára, ktorý liečbu odporúčal. Má ho kontaktovať SMS, e-mailom alebo telefonicky a požiadať o predpis elektronického receptu, ktorý mu zašlú do lekárne. Po dohode s pacientom môže dokonca vystaviť aj opakujúci sa recept (repetatur) na 12 mesiacov. Opakovaný recept môže byť vystavený aj v písomnej podobe.

Zmena, ktorú presadili poslanci Národnej rady (NR) SR za klub OĽANO Eva Horváthová, Marek Šefčík a Marek Krajčí, je účinná od začiatku roka. Zdôvodňovali ju tým, že tzv. delegovaná preskripcia administratívne extrémne preťažuje ambulancie všeobecných lekárov a zbytočne sa zvyšuje ich návštevnosť. Ministerstvo zdravotníctva SR avizovalo, že je otvorené diskusii v súvislosti s predpisovaním liekov.

ASL a SLK kritizujú zmenu predpisovania liekov, žiadajú pozastaviť jej účinnosť

Aj Slovenská lekárska komora (SLK) a Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR kritizujú prijatie novely, ktorá mení podmienky predpisovania liekov a zdravotníckych pomôcok. Vyzývajú Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR o pozastavenie jej účinnosti a odbornú diskusiu s dotknutými stranami.

Obe spoločnosti kritizujú, že novela neprešla riadnym pripomienkovým konaním a dotknuté strany sa k nej nemali možnosť vyjadriť. ASL konštatuje, že zmena sa týka viacerých strán, ako sú pacienti, lekári, nemocnice či lekárne, a preto jej mala predchádzať široká diskusia.

SLK poukázalo na to, že prijatím novely zákona je delegovaný predpis cestou ambulancie všeobecného lekára výrazne obmedzený, až nemožný. ASL dodala, že úprava poškodzuje všeobecného lekára, ktorého vylučuje z procesu starostlivosti napríklad pacientov s viacerými ochoreniami.

„Vytratí sa napríklad možnosť všeobecného lekára posúdiť pacienta komplexne, zhodnotiť jeho problémy v súvislostiach, zhodnotiť možné duplicity liečby a zamedziť negatívne vplyvy na pacienta, lebo práve všeobecný lekár sa dostane ku všetkým informáciám o pacientovi v elektronickej zdravotnej knižke,“ priblížila ASL.

Podľa SLK ide o obmedzenie prístupu pacienta k zdravotnej starostlivosti. Upozorňuje tiež na to, že úprava môže viesť k neúmernému zaťaženiu pacientov a chaosu.

Novela podľa ASL nevyrieši záťaž všeobecných lekárov ani lekárov špecialistov.

„Naopak, znamená zbytočné napätie medzi lekármi navzájom a zároveň aj napätie medzi lekármi a pacientmi, ktorým sa radikálne zhorší dostupnosť liekov,“ uviedla asociácia v stanovisku.

SLK dodala, že na takúto zmenu nie sú pripravené ani ústavné zdravotnícke zariadenia.

„Mnohé z nich nemajú napríklad špecialistov vo všetkých odboroch a nebudú tak môcť pacientovi po prepustení z nemocnice predpísať potrebnú liečbu. Všeobecný lekár nebude mať povinnosť a už ani možnosť zabezpečiť preskripciu liekov, ktoré indikoval lekár počas hospitalizácie,“ spresnili.

ASL uviedla, že o veci už intenzívne komunikuje s rezortom zdravotníctva a so zdravotníckym výborom Národnej rady SR. Cieľom týchto diskusií je podľa asociácie doriešenie statusu nemocníc ako predpisujúceho subjektu či doriešenie právnych vzťahov pri predpisovaní liekov medzi lekármi jednotlivých segmentov na základe vzájomnej diskusie tak, aby bol mechanizmus čo najvýhodnejší pre všetky strany.

Jeden zo signatárov, prezident Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk v medicíne Jozef Beňačka, podotkol, že novela prináša konflikt pre všetkých a najmä pre pacientov.

„Je totiž úplne jedno, či pacientovi predpíše chronickú liečbu špecialista (na kontrole) alebo všeobecný lekár medzi kontrolami,“ uviedol s tým, že ak by všeobecný lekár videl pacienta medzi kontrolami u špecialistu, bolo by to len v prospech veci.

„Lebo adherencia pacienta k užívaniu liekov je trvalý problém,“ doplnil.

Odborné spoločnosti a hlavní odborníci Ministerstva zdravotníctva odmietajú zmenu predpisovania liekov

Viacerí predstavitelia odborných lekárskych spoločnosti a hlavní odborníci Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR odmietajú novelu upravujúcu podmienky predpisovania liekov a zdravotníckych pomôcok, prijatú začiatkom roka. V liste vyzývajú ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO), aby pozastavil jej účinnosť a inicioval diskusiu dotknutých strán s cieľom jej úpravy.

List podpísalo viac ako 30 prezidentov odborných lekárskych spoločností a 14 hlavných odborníkov rezortu zdravotníctva. Upozorňujú, že novela zákona bude mať negatívny vplyv na kvalitu zdravotnej starostlivosti. Kritizujú aj to, že nebola predmetom riadneho pripomienkového konania a názor lekárov i zástupcov nemocníc bol ignorovaný.

Odborníci podotkli, že podľa novej úpravy všeobecný lekár nemôže predpísať ani preskripčne neviazané lieky, ktoré indikoval špecialista, a teda liek či pomôcku má vždy predpisovať indikujúci lekár.

„Dosah takto zmenenej legislatívy považujeme za veľmi nepriaznivý, pretože spôsobí pacientom závažné organizačné i zdravotné komplikácie,“ uviedli v stanovisku.

Upozorňujú napríklad na to, že pacienti, ktorí navštevujú viac odborníkov, budú nadmerne zaťažení, čo môže viesť k zníženiu adherencie k liečbe. Varujú tiež pred znížením dostupnosti liekov.

„Varujeme pred situáciou, keď špecialisti, ktorí majú v porovnaní s všeobecnými lekármi v starostlivosti niekoľkonásobne viac pacientov, nebudú z kapacitných dôvodov schopní preskripciu adekvátne zabezpečiť,“ doplnili.

Uvedená úprava podľa nich vedie k tlaku na špecialistov používať pri preskripcii liekov repetatur, teda pokyn na opakované užívanie lieku, čo môže viesť k horšej kontrolovanosti pacientov a terapeutickému chaosu.

Kritizujú tiež nariadenie, podľa ktorého sú nemocnice povinné pri prepustení pacienta zabezpečiť preskripciu liekov a pomôcok na 30 dní.

„V mnohých zdravotníckych zariadeniach nie sú špecialisti vo všetkých odboroch, a preto nebude možné novú, pre pacienta potrebnú liečbu predpísať,“ priblížili.

Za kritickú chybu novely považujú napríklad aj fakt, že lieky, ktoré pacient po prepustení obdrží, nebude mať ďalej v ambulantnej starostlivosti kto predpisovať.

Minimálna sieť všeobecných lekárov sa určí podľa nových pravidiel

Verejná minimálna sieť všeobecných ambulantných lekárov sa bude určovať podľa nových pravidiel a každý rok prehodnocovať. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády, ktorý v stredu schválila vláda. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR avizuje, že dostupnosť ambulantnej starostlivosti na Slovensku by sa tak mala zlepšiť.

„Schválené nariadenia je možné považovať za začiatok reformy ambulantného sektora v SR, ktorej cieľom je zabezpečiť dostatok všeobecných lekárov pre občanov naprieč Slovenskou republikou, a aj tým zvýšiť kvalitu a dostupnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v našej krajine,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Verejná minimálna sieť ambulantných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast sa má určovať každý rok. Medzi základné kritériá bude patriť aj maximálny čas dojazdu. Miestna dostupnosť v okrese bude zabezpečená, ak nepresiahne 25 minút.

„Cieľom je zabezpečiť normatív určujúci verejnú minimálnu sieť, ktorý bude vyjadrovať optimálny stav a automaticky reagovať na demografické a migračné zmeny v populácii poistencov,“ uviedlo v predloženej správe ministerstvo.

Rezort vysvetlil, že na rozdiel od predošlého stavu ide o dynamické definovanie siete na základe určených parametrov s každoročným vyhodnocovaním, monitorovaním siete a klasifikáciou okresov ako zabezpečených, nedostatkových, rizikovo nedostatkových a kriticky nedostatkových. Zavádza sa aj nový nástroj na identifikáciu rizikových okresov, kde nie je dostatočne zabezpečená všeobecná ambulantná starostlivosť.

Zmena súvisí s vlani schválenou reformou zdravotníctva. Nový normatív, teda potrebná kapacita verejnej minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, má byť platný od 30. júna.