Slovensko 20. októbra (HSP/Foto: Mária Čapáková)

Lúče slnka sa ponad vodu opreli o sfarbené lístie stromov. Chvíľu som to pozorovala a kochala sa v nádhere jesennej prírody. Náhle slnko prekryl mrak a sýtosť farieb sa stratila. Vodu rozčerili športovci na kajakoch. Užívali si pohyb a povzbudzovali sa navzájom: „Dnes je to lepšie!“ Potom do vody skočil môj pes a nadšene plával po hodený aport. Napriek únave z celého týždňa som vdychovala sviežosť okamihu. Jednoducho relax.

Rozmýšľam o tom, či ešte vieme vôbec relaxovať. V návale každodenných povinností akoby nám život unikal. Je to aj môj problém. Pokiaľ sa zameriavam na to, že stále je niečo, čo musím urobiť, stihnúť, vybaviť… Aj keď je to len venčenie psa po príchode z práce. Alebo nákup potrebných potravín či umývanie riadu. Rozhodla som sa, že vyskúšam nový experiment. Urobím si z týchto povinností relax.

Ešte to celkom ide, keď sa človek prechádza prírodou a len dáva pozor na pobehujúceho psa. Ale potom prídem domov a rozmýšľam, čo skôr. Najlákavejšie vyzerá kreslo alebo posteľ. Lenže treba nakúpiť, navariť, upratať… Keby som si tak mohla chvíľku oddýchnuť, zatvoriť oči, vyložiť nohy… Jednoducho relaxovať. Tak čo urobím? Zmením pohľad. Prečo by som si nemohla oddýchnuť cestou do obchodu? A potom pri chystaní jedla a umývaní riadu? Áno, chce to len zmenu myslenia. Tak sa mi podarilo tento týždeň relaxovať pri činnostiach, ktoré patria k tým, že „ešte toto musím urobiť“.

Bežne máme o oddychu takú predstavu, že to je „ničnerobenie“. Ale z vlastnej skúsenosti viem, že to sladké „ničnerobenie“ ma nenapĺňa. Vždy, keď mám hromadu povinností, predstavujem si, čo by som robila, keby som mala voľný čas. A keď sa zrazu ten voľný čas naskytne, neviem, čo robiť. Všetko to, čo bolo v mojich predstavách, odrazu stráca na význame. Tak sa učím sama na sebe, že tieto túžby sú len únikom zo situácie plnej povinností.

Najlepšie je sústrediť sa na plnenie povinností a nemyslieť na to, „čo by bolo keby“. Potom dokážem relaxovať pri nejakej činnosti, ktorá ma napĺňa a je tvorivá. Veď aj bežný nákup je tvorivý. Z toho, čo prinesiem z obchodu, vytvorím nejaké dobré jedlo. A keď upratujem alebo umývam riad, vytváram poriadok. Pokiaľ nesieme na pleciach ťarchu všetkého, čo nás čaká „ešte urobiť“, budeme stále unavení a oddych nedostane svoj priestor. My, moderní ľudia, sa potrebujeme naučiť relaxovať. Výborne ovládame svoju prácu, sme experti v plnení domácich povinností, ale čo je oddych, pri ktorom pookreje duša, myseľ aj telo, na to sme akosi zabudli.

Raz sme boli so sestrou a s kamarátom na výlete v jednej rokline v horách. Stúpali sme hore potokom po skalách. Bolo potrebné sústrediť sa na každý krok, uvažovať, kam položím nohu a ako prenesiem váhu, aby som sa nepošmykla a nespadla do vody. Sústredila som sa tak, že som – obrazne povedané – zabudla na celý svet. Existovala pre mňa len pomyselná cesta po skalách v potoku.

Neskôr som si uvedomila, že to je ten najlepší oddych, aký poznám. Keď sa sústredím na konkrétnu činnosť tak, že nič iné pre mňa v tej chvíli nemá význam. Keď zabudnem, že vôbec chodím do práce a čo tam robím. Keď nemyslím na to, čo by som ešte mala urobiť, ale vykonávam s plným nasadením jednu konkrétnu vec. Ak človek nepracuje ťažko fyzicky, potrebuje oddychovať predovšetkým jeho myseľ. Naučil ma tomu výstup roklinou po skalách v potoku. Fyzicky náročný, ale psychiku povznášajúci.

Skúste to. Vyberte si činnosť, ktorú možno ani bežne nerobíte, ale o to viac sa na ňu budete musieť sústrediť. Pokúste sa zabudnúť na ťarchu povinností pri niečom, čo úplne zamestná vašu myseľ. Oddych je súčasťou života a je nevyhnutný. Každodenný stres, pracovné povinnosti a všetko, čo nás ešte čaká doma, by nás nemalo vyčerpať tak, že ani v spánku si neoddýchneme. Naše myšlienky by sa nemali zameriavať na to, že „nemám si kedy ani oddýchnuť“. Relax začína vtedy, keď zo seba zhodíme ťarchu dňa. A to môžeme kedykoľvek, chce to len zaujať iný postoj ku všetkému, čomu sme dali nálepku „ešte toto musím urobiť“.

Mária Čapáková

Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno.