Môj profil 
Predplatné
“Spoločnosť, ktorá začala realizovať túto stavbu, viac-menej ju nedokončila v termíne. Do dnešného dňa sa s týmto dodávateľom súdime. Prišlo k výmene dodávateľa a sme veľmi radi, že to, čo sme sľúbili Prešovčanom, sa nám podarilo nakoniec dotiahnuť,” povedal Stromček.
Komunikácia, ktorá pozostáva z deviatich mostov, takmer šiestich kilometrov jednotlivých vetiev komunikácií cestných objektov a okružnej križovatky, bude odkláňať tranzitnú dopravu z Košíc smerom do Popradu do obdobia uvedenia diaľnice D1 Prešov západ – Prešov juh do prevádzky. Predpokladaná intenzita dopravy na tomto cestnom úseku je približne 13.000 až 15.000 vozidiel denne.
Plánované dokončenie stavby začiatkom tohto roka sa podľa generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest Romana Žemberu zdržalo z viacerých dôvodov. “Prvý faktor bola ‘storočná voda’. Tým, že tu vznikli záplavy, museli sme zmeniť projektovú dokumentáciu, bolo to podmienené mestom a vodohospodármi. Druhý faktor bol ten, že sme museli svojho času vyhnať starého dodávateľa,” povedal Žembera.
V meste naďalej platí mimoriadna situácia, ktorú radnica vyhlásila v novembri 2015. “Zaviedli sme ju z dôvodu, že všetky zložky integrovaného záchranného systému mali vyššie limity na dojazd k miestu zásahu kvôli zlej dopravnej situácii v meste. Najnovšie čísla nemáme, keď budeme mať čísla, ktoré budú hovoriť, že sme v norme v dojazdoch, tak prehodnotíme trvanie mimoriadnej situácie,” povedala primátorka Prešova Andrea Turčanová, ktorá predpokladá pozitívny vplyv dnes odovzdanej stavby na dopravu v meste. K celkovému riešeniu dopravnej situácie v Prešove podľa nej pomôže až R4. V tejto súvislosti dnes popoludní obyvatelia Šarišského Štiavnika v okrese Svidník na hodinu zablokovali dopravu v obci.
Rýchlostná cesta R4 medzi Prešovom a Poľskom je podľa Stromčeka jednou z prioritných ciest, ktorú chcú stavať.
“Podarilo sa nám získať stavebné povolenie na prvý úsek prešovského obchvatu. Druhý je pripravený vo vysokom štádiu a sme pripravení ho súťažiť vo veľmi dohľadnej dobe. Je to aj priorita vlády v rámci programového vyhlásenia vlády. Dnes je verejná diskusia o tom, z čoho budeme financovať cestnú infraštruktúru. Ako som už spomenul, všetky európske zdroje do roku 2020 už máme alokované na stavby, ktoré sú prebiehajúce. Musíme nájsť dodatočné zdroje, z čoho budeme financovať infraštruktúru, ktorú považujeme za dôležitú. Jedna z možností je dlhová brzda,” skonštatoval Stromček.
“V Národnej rade Slovenskej republiky sme spoločne s ďalšími kolegami poslancami podali návrh na uznesenie NR SR, kde sme chceli zaviazať ministerstvo financií, aby pripravilo, myslím do 15. októbra, ústavný zákon o zrušení dlhovej brzdy,” dodal predseda Prešovského samosprávneho kraja a poslanec NR SR Peter Chudík.
.jpg)
.JPG)
