Odborníci učia, ako chrániť ovce aj šelmy zároveň

Bratislava 3. mája 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Gabriel Lipták)

Odborníci učia, ako sa dá ochrániť ovčie stádo pred vlkmi a medveďmi bez ohrozenia týchto šeliem. V týchto dňoch sa totiž začína sezóna pasenia oviec

„Na salašoch by nemali chýbať vycvičené pastierske psy v kombinácii so správne postavenými elektrickými ohradami okolo košiarov,“ tvrdí Jerguš Tesák, odborník na šelmy zo Svetového fondu na ochranu prírody Slovensko (World Wildlife Fund, WWF). O rozšírenie tohto tradičného spôsobu ochrany sa snaží WWF Slovensko v rámci projektu Eurolargecarnivores, teda projektu zameraného na veľké európske šelmy. Uvádza sa to v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poskytla Andrea Settey Hajduchová z WWF Danube-Carpathian Programme Slovakia. „Túto nedeľu vyháňajú ovce na pašu aj na salaši Zbojská v Pohronskej Polhore a Jerguš Tesák bude pritom, aby prezentoval ovčiarom a verejnosti osvedčené spôsoby na ochranu stád,“ avizovala Settey Hajduchová.

Kedysi sa ovce pre mäso a vlnu chovali dokonca aj v okolí Bratislavy či Nitry. S valachmi prišla tradícia horského pasenia s dôrazom na využitie mlieka. Na salašoch v horách však nesmeli chýbať správne vycvičené pastierske psy. Tie dokázali ovce ochrániť pred vlkmi či medveďmi. „Tradícia ochrany stád psami u nás zanikla asi v polovici 20. storočia, keď sa z prírody takmer vytratili veľké šelmy. Ľudia ich hubili a nevnímali, že sú súčasťou prírody. Vďaka zmenám v postoji k ochrane prírody sa šelmy postupne vracajú na niekdajšie územia,“ cituje tlačová správa Tesáka. Dá sa očakávať, že konflikty medzi vlkmi či medveďmi a pasúcim sa dobytkom budú pribúdať, upozorňuje Tesák. Preto je podľa WWF Slovensko potrebné, aby sa na salaše vrátili i mohutné strážne psy bez reťazí. Dobre vycvičeným psom môže účinne pomôcť aj súčasná technika – elektrické ohrady.

Hlavná sezóna pasenia oviec sa začína u nás tradične okolo sviatku sv. Juraja, teda 24. apríla a podľa počasia trvá aj do sv. Martina, teda do 11. novembra. Jej začiatok tak spadá práve do obdobia, keď vo vlčích svorkách pribúdajú mláďatá, čo je spojené so zvýšenými nárokmi na korisť. Navyše, útok na nechránené ovce je pre dorastajúce mláďatá dobrou školou lovu.

Výskumu vlkov a veľkých šeliem sa dlhodobo na Slovensku podľa WWF Slovensko venuje Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody SR. Skúmal i prípady útokov na ovce a potvrdzuje, že príčinou je slabá ochrana salašov. Finďo upozorňuje, že na Slovensku sa ovce väčšinou pasú na otvorených plochách bez oplotenia. Pastierske psy na salašoch síce sú, no väčšinou sú priviazané na reťazi. Pastierov tak síce varujú, no skutočným útokom medveďa či vlka nedokážu zabrániť. „Keď sa vlk či medveď dostane bližšie k farme, psy priviazané na reťaziach väčšinou stíchnu, pretože si uvedomia, v akej sú obrovskej nevýhode. Ak nie sú voľní, nedokážu vytvoriť „ochrannú formáciu. Ak by to mohli urobiť, vlci si väčšinou uvedomia potenciálne nebezpečenstvo a útok si rozmyslia. Pre vlkov je dôležité vyhnúť sa zraneniam a udržať sa v dobrej kondícii, pretože v divočine každé zranenie môže znamenať smrť,“ vysvetľuje Finďo. Spolupracoval i s farmármi, ktorým pomáhal s výchovou kvalitných šteniat. Dnes tak už v oblasti stredného Slovenska stráži ovce asi 60 vycvičených pastierskych psov.

Správne vycvičené pastierske strážne psy musia v prvom rade vyrastať spolu s ovcami, aby ich pokladali za najbližšie bytosti. Ovciam nesmú ubližovať a tiež nesmú ohrozovať návštevníkov farmy či salaša. O návrat tejto tradície sa snaží aj projekt Eurolargecarnivores, na ktorom spolupracuje 18 európskych krajín. Projekt otvára kontroverzné témy spolužitia ľudí so šelmami a snaží sa o nich komunikovať. Cieľom je podporovať šírenie úspešných postupov ochrany hospodárskych zvierat a predchádzať konfliktom so šelmami.

Popri kvalitných pastierskych strážnych psoch sú pre ochranu salašov dôležité aj elektrické ohrady. Musia však spĺňať viacero podmienok. „Napríklad je dobré použiť viac ako jedno drôtené lanko, čo je však pre farmárov vyššia investícia. V krajinách, kde chcú chrániť šelmy i farmárov, túto formu prevencie dotujú, napríklad v Taliansku či Francúzsku,“ konštatuje Tesák. V neposlednom rade sú dôležití aj pastieri. „Potrebujeme pastierov, ktorí sú spoľahliví a majú k tejto práci vzťah. To je však problém, pretože o túto prácu u nás nie je veľký záujem. Preto je dôležitá podpora vzdelávania v týchto profesiách na stredných odborných školách,“ cituje v závere tlačová spáva Tesáka z WWF Slovensko.