Od vstupu do NATO zanedbáva Slovensko obranu, ozbrojené sily kolabujú

Bratislava 29. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)

Ďalším citlivým miestom sú chýbajúce financie v rezorte. Ako uviedli analytici, za päť rokov rástlo HDP Slovenska o 10 percent, no v tom istom čase poklesol rozpočet obrany o 26 percent

Od vstupu Slovenska do NATO v roku 2004 nastal u nás nezáujem o otázky spojené s obranou. Výsledkom toho sú kolabujúce ozbrojené sily, závislosť od Ruska či kritika zo strany NATO. Analytici z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) Jaroslav Naď a Marián Majer dnes predstavili desať problémov, ktorými trpí slovenská armáda.

Napriek dobrému menu našich vojakov, či už v zahraničných misiách alebo na Slovensku, je podľa analytikov problémom zlé medzinárodné renomé rezortu obrany. To súvisí so strategickým tichom, nejasnými stanoviskami či nezáujmom o medzinárodné otázky. “Je nevyhnutné, aby sa minister obrany zúčastňoval na rokovaniach v zahraničí, aby chodil na multilaterálne aj bilaterálne rokovania, pretože ak tam chodiť nebude a bude tam posielať štátneho tajomníka, tak to nebude vysielať dobrý signál,” zdôraznil Naď.

Ďalším citlivým miestom sú chýbajúce financie v rezorte. Ako uviedli analytici, za päť rokov rástlo HDP Slovenska o 10 percent, no v tom istom čase poklesol rozpočet obrany o 26 percent. Podľa Naďa štáty, ktoré sú v okolí Ukrajiny a Ruska, deklarovali zvyšovanie rozpočtov. “Na Slovensku zaznelo jasné stop pre budúce zvyšovanie,” priblížil Majer. Napríklad Estónsko v súčasnosti vynakladá na obranu dve percentá HDP, Poľsko dáva necelé dve percenta.

Problémom je aj nemodernizácia armády a s tým súvisiaca závislosť od Ruska, pričom v tomto ukazovateli sme najhorší z krajín NATO. Dotýka sa to najmä leteckej techniky ako stíhačiek Mig-29, vrtuľníkov Mi-17, dopravného lietadla AN-26, či raketového systému S300, ktorého použitie je naviazané na súhlas Ruskej federácie. “Stalo sa, že cvičenie s S300 bolo Ruskou federáciou zmarené,” dodal Majer.

Podľa oboch analytikov je v rezorte obrany v súčasnosti chaos a nestabilita aj v oblasti personálnych otázok. Odchádzajú skúsení vojaci či civili. Kľúčové posty pri NATO, EÚ a OSN nie sú obsadené. Slovenská armáda je taktiež podľa nich slabo pripravená. Napríklad, vojaci chýbajú na medzinárodných cvičeniach. “Dlhodobým problémom je domáci výcvik, najviditeľnejšie je to najmä pri pilotoch stíhačiek. Počet hodín, ktoré absolvujú za rok, je menej ako polovica predpísaných štandardov,” dodal Naď.

Problematické je aj Vojenské spravodajstvo, kde bolo v minulosti viacero podozrení zo zneužívania. “Personál vo vojenskom spravodajstve je nie najkvalitnejší. Je potrebne zvýšiť reálnu vonkajšiu kontrolu vojenského spravodajstva,” zdôraznil Naď.

Okrem toho je problematická aj nadbytočná infraštruktúra. Podľa analytikov sme jedinou členskou krajinou v NATO a EÚ, ktorá si dovolí mať dve letky na prepravu ústavných činiteľov či humanitárnej pomoci. A v neposlednom rade je problémom rezortu obrany aj zlá komunikácia či neúčasť na odborných konferenciách.

Cieľom analytikov je v krátkom čase prísť s 10 pracovnými skupinami pre každú oblasť obrany so zapojením širokého okruhu odborníkov a zástupcov ministerstiev obrany, zahraničných vecí a vnútra. Konkrétne riešenia zlej situácie obrany chcú prezentovať pred septembrovým summitom NATO.

jf