Môj profil 
Predplatné
Ešte v roku 1989 objavili v Izraeli fosíliu jazylky. Tá vyzerá presne ako ľudská. Objavená bola medzi inými pozostatkami neandertálca. Jej vek je približne šesťdesiat tisíc rokov. Výskumníci preto už od uvedeného roku uvažovali nad tým, či vtedajší ľudia mohli skutočne rozprávať. Jazylka je totiž kosť umožňujúca reč. Je umiestnená na výbežku spánkovej kosti, priamo nadväzuje na hrtan. Sú spojené viaceré svaly, ale aj hlasivky a štítna chrupavka. Vďaka tomu, že podopiera koreň jazyka, umožňuje ľuďom, aby dokázali hovoriť.
Až doteraz šlo o teoretickú možnosť, že by neandertálci mohli používať istú formu reči, no najnovšie technológie umožnili talianskym vedcom z Chietskej univerzity pod vedením Rugerra D´Anastasiom vytvoriť počítačovú simuláciu. Prostredníctvom počítača vytvorili model jej mechaniky fungovania. Ten porovnali s jazylkou súčasného človeka. Pri porovnaní výstupov a mechanických vlastnosti oboch jazyliek prišli k záveru, že neandertálska sa nijako nelíši od moderného človeka.
Doteraz boli vedci presvedčení, že schopnosť reči sa objavila až u moderného človeka. No najnovšie objavené fosílie vyvracajú doterajšie teórie. Pred nejakým časom objavili pozostatky človeka heidelberského, Homo heidelbergensis a všetko nasvedčuje tomu, že schopnosť reči siaha až do obdobia spred 500 tisíc rokov.
Žiaľ, nie je možné zistiť akú podobu ich jazyk mal. No naznačuje to, že okrem iných, už vtedy existujúcich jazykov, sa naši predkovia učili aj jazyk neandertálcov. Existuje tu dokonca aj možnosť, že od nich preberali niektoré slová. A na základe toho môžeme povedať, že je teoreticky možné, že aj súčasné jazyky môžu mať pozostatky týchto slov. Je to však už iba hypotéza, ktorú nie je možné akýmkoľvek spôsobom overiť.
mž
.JPG)
