O necelé dva týždne sa v Piešťanoch začne festival Lodenica. Nebude chýbať ani skupina Slniečko

Piešťany 17. augusta 2015 (HSP/Foto:TASR- Erik Ďuriš)

Jednou zo stálic tohto festivalu je aj skupina Slniečko, na ktorú takmer žiadny Piešťanec nedá “dopuscit”

O necelé dva týždne v dňoch 27.8. – 29.8.2015 sa v priestoroch piešťanského autocampingu rozoznejú tóny najpopulárnejšieho slovenského festivalu country, folku a trampskej hudby. Lodenica má opäť pripravené skvelé mená a niekoľko prekvapení.

Jednou zo stálic tohto festivalu je aj skupina Slniečko, na ktorú takmer žiadny Piešťanec nedá „dopuscit„. Skupina Slniečko bude spievať na Lodenici vo štvrtok v noci 27.08.2015, kde určite vytvorí ako vždy fantastickú atmosféru, ktorá sa prenesie aj na ďalšie koncerty. Keďže skupina patrí k stáliciam Lodenice, týmto článkom by sme ju radi predstavili tým, ktorí ešte Lodenicu a taktiež túto dobre utajenú kapelu nezažili na svojej koži.

Názov skupiny evokuje dojem, že ide o  detských spevákov s pesničkami typu Mandarínka Darinka. Ale aj názov kapely má svoju históriu a dôvod. Táto piešťanská kultová skupina vznikla v roku 1983 v čase totalitného režimu, kedy všetko verejné podliehalo tvrdej cenzúre. Líder skupiny Peter Remiš niekedy v polovici osemdesiatych rokov napísal muzikál a zakomponoval doň niekoľko postavičiek spievajúcich trnavským nárečím. Muzikál sa nikdy nehral, ale keď skupina zahrala pesničky z muzikálu na koncertoch, obecenstvo šalelo práve pri pesničkách spievaných v dialekte. Takže pre veľký úspech pokračoval Peter v písaní len v tzv. spisovnej pieščančine. Okrem toho mu nárečie dovoľuje presnejšie vyjadriť to, čo chce povedať.

Pesničky skupiny Slniečko hovoria o obyčajnom živote obyčajných ľudí a spieva sa v nich o práci, gumákoch, alkohole, atómovej elektrárni, ale aj o láske predavačiek a traktoristov, vernosti a nevere. Aj napriek tomu, že texty piesní boli na tie časy výrazne sociálno-kritické a veľmi humorne zachytávali tupú každodennosť života v socializme, cenzorom vôbec neprekážali. Skôr ich dráždil názov skupiny – najprv to bolo Bahno, potom Punto a rybacé hlavy a napokon náhoda chcela, že prišli k názvu Slniečko, pretože proti slnku komunisti nič nemali.

Po úspechu piesne „Ludevít Štúr“ prišla nežná revolúcia a po nej skupina veľmi rýchlo nahrala svoj prvý album Burgynová kampaň (1991) a neskôr druhý album Hudba pre ožralých slonov (1992). Kapela o sebe tvrdí, že hrá „úderný dedinský rock“. Vďaka spisovnej pieščančine má fantastický úspech najmä v troch okresoch – Piešťany, Nové Mesto nad Váhom a Hlohovec.

Kapela vydala za tridsať rokov existencie päť radových albumov. Začiatkom deväťdesiatych rokov zaujala už spomínaným hitom Ludevít Štúr. Medzi ich najlepšie albumy patrí Bašavel z roku 2003, ktorý obsahuje aj dve pozoruhodné coververzie od Toma Waitsa.

Nedávno skupine vyšiel nový album „Falošne, ale s citom“. Popri novom albume sa kapela pýši aj novým členom – je ním portugalská huslistka Bárbara Barros, ktorá medzi nich prišla pred tromi rokmi. Líder Peter „Punto“ Remiš ju na koncerte predstavil ako dar od Stinga. Ten mu vraj raz zavolal z dovolenky z Portugalska, že či nechce huslistku. Je malá, veľa toho nezje, ani nezaberie veľa miesta. „Povedal som, nech mi ju pošle. Prišiel taký balík, pol metra krát pol metra, z ktorého vyskočilo toto malé čudo. Odvtedy hrá s nami,“ hovorí Remiš pobavenému publiku. Huslistka Barbara sa špecializuje na barokovú hudbu, no hranie so Slniečkom ju očividne veľmi teší. Jej husľové umenie dáva kapele nový netušený rozmer. Barbara sa usmieva sa, tancuje s husľami pod bradou, pritom ani veľmi nevie, o čom vlastne Remiš spieva. Baví ju to najmä po muzikantskej stránke.

Koncerty skupiny Slniečko sú vždy plné pozitívnej energie, skupina vytvorí perfektnú atmosféru, ktorú treba určite zažiť.

Eva Filipová