“Turci sú rozhodnutí vytvoriť za každú cenu nárazovú zónu pozdĺž sýrsko-tureckej hranice a do tejto oblasti repatriovať sýrskych utečencov, ktorí do Turecka utiekli pred terorom proamerických Kurdov z SDF. Erdogan s Pencem o tejto téme diskutovali a Pence údajne nemal voči tureckým predstavám žiadne výraznejšie námietky,” uviedol Anton Mardasov.

Američania však požadovali 5 dňové pozastavenie bojov, dôvodom bolo aby sa mohli Kurdi v pokoji stiahnuť za určenú demarkačnú líniu a pozametať za sebou stopy. Nie všetci Kurdi to však stihli, svetovú verejnosť pobúrila smrť  35 ročnej kurdskej političky Hevrin Chalafovej, ktorá aj so svojou suitou padla údajne do rúk protureckých vojenských skupín, Chalafovú znásilnili a ukameňovali (časť ruských expertov hovorí, že išlo o akciu tureckej tajnej služby a Američania stiahli z Kurdov svoju ochrannú ruku). Podľa tureckých informácii však Chalafová aktívne vystupovala v etnických čistkách na severe Sýrie, namierených proti protureckému a arabskému arabskému obyvateľstvu.

Otázne však je, či Turci budú môcť naozaj vytvoriť bez problémov nárazníkové pásmo tak ako si predstavujú. Už dnes sa objavujú  ojedinelé strety medzi Sýrčanmi a Turkami, Turci by napríklad radi rozšírili svoj vplyv aj v oblastiach provincie Deir ez Zor a Rakka. Sýrčania zase vo viacerých prípadoch chceli získať strategické postavenia vo vnútri Turkami presadzovanej nárazníkovej zóny. Ruskí vojenskí policajti (čečenskí výsadkári) sú však garantom, oddeľujú od seba Sýrčanov a Turkov. Ani Sýrčania a ani Turci v oblastiach, kde patrolujú ruskí vojenskí policajti nezasahujú a akceptujú Rusov ako mediátorov.

Anton Mardasov takisto upozornil na fakt, že na aktivity Turkov v najvýchodnejšom cípe Sýrie nemajú sýrske vládne jednotky vážnejší dosah, pretože Sýrčania dosiaľ nekontrolujú oblasti v blízkosti irackých hraníc. Informácie, ktoré unikli vďaka Erdoganovmu poradcovi Yasinovi Aktajovi o spomenutej tajnej dohode Turkov a Američanov majú reálny podklad. Američania sú znepokojení smerovaním Turecka, ktoré oslabuje okrem iného aj konzistenciu južného krídla NATO a boli by veľmi radi, keby Turci draftovali z ruskej zóny vplyvu k Američanom. Ak by k tomu stačilo, aby Erdogan obsadil časť východnej Sýrie, Američania mu veľmi radi ponechajú voľnú ruku.

Erdogan však nie je hlupák, územie, ktoré by Turci získali by prinieslo Turkom množstvo problémov, aj keď sa Kurdi z tohto územia veľmi rýchlo sťahujú hlbšie na územie Sýrie. Okrem toho Erdogan si o Američanoch nerobí ilúzie, pokus o štátny prevrat, ktorý Obamova administratíva v Turecku zinscenovala s cieľom odstrániť Erdogana je pre Erdogana vážnym mementom, na ktoré Erdogan nezabudne. Rovnako nezabudne ani na to, s akou ľahkosťou Američania opustili Kurdov. Američania nemajú priateľov, majú len svoje záujmy.

Podľa Mardasova Američania veria, že môžu situáciu v Sýrii kontrolovať vďaka svojím základniam v Iraku a Jordánsku. Do Jordánska chcú Američania presunúť aj svoje letecké sily z tureckej základne Incirlik, na tejto základni sa nachádzajú aj americké jadrové zbrane. Jordánci dali súhlas Američanom s používaním svojich vojenských základní, situácia v Jordánsku je pre Američanov podstatne lepšia ako v Iraku, kde Američania už stratili svoj vplyv v šiítmi osídlených oblastiach a celkovo sa ich vplyv v Iraku oslabuje.

Informácie, ktoré vypustil Erdoganov poradca Yasin Aktaj sú nepriamym dôkazom, že sa Turci a Američania o Sýrii dohadovali. No problém tkvie v niečom inom. Aká veľká je možnosť bojového stretu tureckých a sýrskych jednotiek, ktoré sa momentálne aktivizujú v severnej Sýrii? Podarí sa Rusom udržať Turkov i Sýrčanov od seba? Rusko má veľmi dobrú pozíciu, ktorú akceptujú aj Sýrčania a aj Turci. Erdogan si ešte pamätá ako ho do kolien dostali brutálne ruské ekonomické sankcie (ruskí turisti opustili turecké letoviská, zákaz tureckého exportu do Ruska) a zvýšená ruská  vojenská pomoc Kurdom po zostrelení ruského Su-24. Damask zase dobre vie, že nebyť Rusov, ani iránska pomoc by Sýrčanom nepomohla. Proamerické skupiny a teroristi Islamského štátu už stáli na okraji Damasku a kontrolovali viac ako 2/3 Sýrie.

“Za posledný rok Rusko získalo navyše ďalšie veľké skúsenosti a v Idlibe pri určovaní demarkačných línii a deeskalačných zón Rusko ukázalo, že dokáže Američanmi nakopené problémy úspešne riešiť” uviedol otvorene Anton Mardasov. Podľa Mardasova Rusko svoj vplyv v Sýrii udrží, Mardasov je však presvedčený, že celú akciu v severnej Sýrii a odchod Američanov zo Sýrie dohodli na najvyššej úrovni ruský prezident Vladimír Putin a americký prezident Donald Trump.

Anton Mardasov venoval svoju pozornosť aj operáciám iránskych skupín v sýrskej provincii v Deir ez Zor. Už v minulosti podnikali iránski agenti a proiránske skupiny v provincii Deir ez Zor útoky voči Kurdom  a proamerickým sýrskym Arabom. Podľa Mardasova je potrebné, aby Rusko udržalo kontrolu aj nad Iráncami, ktorí majú s proamerickými Kurdami takisto množstvo nevybavených účtov. Celkovo sa však pozície proamerických Kurdov v Sýrii veľmi oslabili, podobne ako sa oslabili pozície proamerických Kurdov v Iraku (Barzániho fiasko).

Čo sa týka možnosti sýrskych vládnych jednotiek vstupovať do prípadnej konfrontácie s Tureckom, možnosti Sýrčanov sú dnes značne obmedzené. Sýrske jednotky sú síce skúsené a zocelené v bojoch, v radoch sýrskych vládnych síl však bojuje množstvo arabských skupín, nad ktorými nemá Damask totálnu kontrolu. Mnohí bojovníci v týchto skupinách v minulosti dokonca bojovali proti Asadovmu režimu, na stranu Damasku sa priklonili až po ruskom vstupe do konfliktu a drvivej porážke Islamského štátu a proamerických skupín, ktoré sú momentálne obkľúčené v Idlibe. Damask im za ich účasť v bojoch na vládnej strane prisľúbil amnestiu, spoliehať sa na tieto arabské skupiny ako napríklad na elitné jednotky sýrskej armády (parašutisti, jednotky Hizballáhu, Tigri, dobrovoľníci z radov Iránskej gardy, 4. a 9. obrnená divízia) sa však Asad nemôže.

Rusi, Sýrčania a Iránci  úspešne pokračujú v posilňovaní vlastného vplyvu na miestnych arabských náčelníkov v Sýrii. Pomáha aj to, že najmä Iránci na východe Sýrie nemilosrdne likvidovali sýrskych arabských šejkov, ktorí tvrdošijne chceli ostať na americkej strane. Keďže Američania sa báli v provincii Deir ez Zor vojensky operovať (niekoľko stoviek amerických vojakov špeciálnych síl v Sýrii), ostali proamerickí arabskí šejkovia osamotení a bez americkej podpory. Nakoniec si proamericki orientovaní sýrski arabskí šejkovia zrátali že je lepšie ostať bez amerických USD ale na žive, ako zbytočne umrieť rukou iránskeho komanda. Veď v budúcnosti, sa môže vplyv Damasku opäť oslabiť, takže budú môcť opätovne svoje služby Američanom ponúknuť.

Podľa Mardasova je turecká ofenzíva v severnej Sýrii v prvom rade podmienená tým, že sa Turci potrebujú zbaviť sýrskych utečencov na svojom území. Po čase, keď sa pomery v Sýrii upokoja (niekoľko mesiacov), Turci veľmi radi odovzdajú celú nárazníkovú zónu v severnej Sýrii pod kontrolu Damasku. Budú však požadovať záruky, že sa v oblasti nezaktivizujú Kurdi a nepríde k infiltrácii tureckého územia sýrskymi imigrantami. Tieto záruky im určite Damask i Moskva poskytnú.