Môj profil 
Predplatné
Na začiatok je potrebné rozanalyzovať Poľsko samotné. Krajina našich severných susedov je vo svojej modernej histórii v zajatí dvoch fenoménov. Prvým je nenávisť k Rusku a druhým túžba po zašlej sláve. Oba fakty vyplývajú z histórie.
Poľsko si nesie so sebou, z ich pohľadu, nevyrovnané účty s mocným slovanským bratom. Katynský les, zastavenie sovietskych vojsk pred Varšavou počas povstania, rozdelenie štátu s Hitlerom… to sú iba najnovšie krivdy, ktoré rozjatrujú poľskú historickú ranu. Pri pohľade späť nevidia vlastné pustošivé nájazdy na územie dnešnej Ukrajiny a Ruska. Posúvanie vzájomných hraníc v smere východ – západ sa dialo pravidelne v rozmedzí stovák kilometrov.
Z prvého fenoménu logicky vyplýva druhý. Zatiaľ čo v stredoveku bolo Poľsko regionálnym lídrom s mocenským dosahom na veľkú časť Európy, dnes je jeho význam utlmený. Naopak, Rusko vyrástlo mocensky aj vojensky a začalo plnohodnotne hrať na poli globálnej politiky. Poľskí lídri vyvíjajú maximálne úsilie, aby aspoň regionálne vodcovstvo získala späť do rúk Varšava. Nemajú na to veľa možností.
Na západe Európy je najväčším spojencom USA Francúzsko, v strede Poľsko a na juhovýchode Rumunsko. Každý štát má iný dôvod. Poliaci hľadajú svoje miesto mimo mocenského záberu Ruska, pričom ich geografická poloha je na toto prianie príliš na východ. Na ustátie protiruského postoja je dobré postaviť si za chrbát mocného spojenca. Mať USA za sebou neznamená, že vám kryjú chrbát. Iba podopierajú „spojenca“ dovtedy, pokiaľ poslúži ich záujmom. Zaslepenosť nenávisťou je silnejšia, ako nebezpečenstvo kamarátstva s USA.
Vo víre svetovej politiky je Európa na križovatke. Globálnym konceptuálnym silám vyhovuje oslabená, no funkčná Európska únia. Síce nie úplne pri sile, ale predsa jednotná a vystupujúca ako celok. Formát V4 má slúžiť ako protiváha islamizujúceho sa Západu a NATO má opustiť pozície v prospech európskej armády pod velením Bundeswehru. Samozrejmosťou je vyvíjanie tlaku na Rusko v prijateľnej miere, aby konflikt neprerástol do otvorenej vojny.
Americkým záujmom vyhovuje nefunkčná, prípadne rozbitá EÚ. Tenzor moci má úplne prevziať NATO a pod taktovkou USA naďalej vyvíjať tlak na východ, prípadne vyvolať vojnu. Na túto udičku Poliaci radi skočili, pretože na jej konci sa hompáľala ich idea: projekt Trojmorie.
V medzivojnovom období imperiálne zmýšľajúci maršal Pilsudski vypracoval koncept Medzimoria, spájajúci krajiny v severo-južnom smere. Štáty nemala zjednotiť žiadna spoločná myšlienka. Spojítkom mala byť hradba proti Rusku a komunizmu. Skôr však Poliakom išlo o znovuzrodenie stredovekej únie Litva – Poľsko a o obnovenie a rozšírenie sféry vplyvu Poľska. Trojmorie v podstate kopíruje túto myšlienku a zahŕňa 12 krajín: Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Pri pohľade na mapu vidieť koridor, oddeľujúcu Západ od Východu neprestupným pásom.
Ak sa pozrieme na posledné udalosti v Poľsku opísanou optikou, vynárajú sa fakty v novom svetle. EÚ obsahuje rôzne mocenské a záujmové prúdy, paradoxne aj protieurópske a proamerické. V kombinácii s obmedzenosťou značnej časti eurobyrokracie a okorenené patologickou protiruskou hystériou, sme svedkami napĺňania americkej predstavy o budúcnosti starého kontinentu. Aktivovanie článku 7 neznamená nič, iba bezmocnosť EÚ, ktorá vytiahla na chvíľu hlavu z piesku, zle vyhodnotila situáciu a znova ju ešte hlbšie strčila.
Zásterka o ekonomickej spolupráci Trojmoria tiež pôsobí smiešne. Uvedené krajiny majú väzby ekonomické aj historické v osi východ – západ. Na ustanovujúcom nultom sneme vo Varšave sa objavili iba predstavitelia dotknutých krajín a USA (Trump). Hoci reprezentuje viac globálnu časť moci, podľa doktríny America the first potrebuje zastabilizovať kontinent a vytvoriť tandemovú protiváhu Starej Európy. Formát V4 je alternatívou v terajšom stupni disfunkčnosti EÚ, Trojmorie predstavuje formát do budúcnosti. Má byť postavený na troskách súčasného stavu, možno po uvoľnení zatiaľ zabrzdených islamistických síl.
Situácia v blízkej budúcnosti bude mať výpovednú hodnotu o aktuálnom pomere síl v Európe. Pokračovanie v projekte Trojmoria, odstredivé tendencie Katalánska, Baskicka a iných regiónov, silnejúca euroskeptická debata v Česku, narastanie nespokojnosti v Južnom Tirolsku a iné príznaky nemilosrdne ukážu strelkou kompasu smerom za oceán. Poliaci zrejme neprekročia svoj tieň a tvrdohlavo budú pokračovať v ceste na ďaleký západ, hoci patria na východ.
Jaro Frank
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
