Praha 27. septembra 2015 (/HSP/Foto: scrinshot you tube)
Nuly z kaviarní sa uisťujú o svojej dôležitosti. Týmito slovami možno zhrnúť názor sociológa Petra Hampla na ešte stále živú kauzu červených trenírok vlajúcich nad Pražským hradom.
Červené trenírky v istej dobe nosili takmer všetci chlapci pri telocviku a nepripadali si nijako dôležití. Ľudia z pražskej kaviarne, ktorí podľa Hampla nič nedokázali, im ale prikladajú špecifický význam.
“Červené trenírky nie sú v česko-slovenskej spoločenskej diskusii nový symbol. Jeden z najskvelejších ľudí v tejto krajine, podnikateľ Březina, pred časom napísal na svojom webe, že si ešte pamätá, že nosil pri telocviku červené trenírky. Myslel tým, že aj keď to dotiahol ďalej než ostatní, cíti sa normálnym občanom a na nikoho sa nevyťahuje.
Pre iných ľudí sú červené trenírky symbolom najväčšej urážky. Sú to tí, ktorí sedia v kaviarňach, navzájom sa uisťujú o svojej skvelosti a majú panickú hrôzu, aby sa neukázalo, že nič nie sú a nič nevedia. Nejde len o pár idiotov zo skupiny aktivistov z názvom „Ztohoven“ (podľa názvu by ich malo byt presne 100 pozn. redakcie). Všímajte si, akí ľudia sú aktívni v skupinách typu Červené trenírky do okien”, zakončil svoj pohľad na kauzu vyvesených červených trenírok na pražskom hrade sociológ Petr Hampl.
Ľudia z pražskej kaviarne sú havlisti, pravdoláskari, alebo slniečkári, ako ich najnovšie volajú. Sú to ľudia, ktorí sú vždy na tej správnej strane, teda tam, kde sú peniaze a moc, ktorým nadšene posluhujú. Teda v dnešnej dobe na strane USA a nadnárodného kapitálu. Rovnaká je aj bratislavská kaviareň. Rovnako frustrovaná, lebo sa im rozpadá ich úžasná predstava sveta a ľudí by už dávno nezaujímali, keby v médiách nesedeli ich kolegovia.
Na Slovensku máme totiž podobnú skupinu niktošov, vítajúcich utečencov, amerických vojakov, homosexuálne manželstvá a pod. Čo je horšie, máme aj takzvanú kresťanskú bratislavskú kaviareň, ktorá sa tiež tlačí do médií s potenciálom pomýliť veriacich.
Poslanec Blaha ich charakterizoval takto: “Nulový intelekt, nulová tvorivosť, nulová morálka. Dokopy je to asi tridsať úbožiakov, ktorých platí Penta, Eset a rôzne korporácie a zahraničné nadácie, aby vytvárali ilúziu, že štát je zlo, kapitalizmus je fajn, USA je cool, Rusko je ríša zla, Kiska je ňuňuňu a ďalšie nezmysly. Tieto ich drísty už na Slovensku nikto, s výnimkou zopár bratislavských zbohatlíkov, neberie vážne, ale títo srandisti si žijú vo svojom vlastnom umelom svete a vôbec im nedochádza, že sú na smiech!” Tridsať úbožiakov podľahlo pocitu, že môžu opovrhovať celým národom a akosi zabudli na to, že je to naopak: národ opovrhuje nimi…
Boris Garman