“Sme bezbreho zaplavovaní poškodzujúcim a zlým zobrazovaním ľudskej nahoty, dochádza k dehonestovaniu pohľadu na ženu. My ako spoločnosť na jednej strane takéto veci propagujeme, na druhej strane je tu časť ľudí, ktorých to znepokojuje a hnevá, najmä rodičov detí a mládeže,” upozornil Škripek. Novelou zákona chce dosiahnuť, aby v pravidelnej dennej tlači a periodikách, ktoré nie sú označované ako erotické, sa takéto obscénne zobrazenie ľudského tela nemohlo vyskytovať.

Poslanec odmietol, že by išlo o cenzúru. “Tak, ako sme schopní akceptovať, že je nesprávne deťom a mladým ľuďom predávať alkohol, rovnako chcem vyvolať túto diskusiu, aby sme rešpektovali, že do 18 rokov nemáme sprístupňovať dehonestujúco podávaný pohľad na ľudské telo a intimitu človeka,” podotkol.

Na otázku, čo presne si predstavuje pod erotickým obsahom, odvetil, že technické definovanie nie je možné. “Zobrazovanie ľudskej nahoty, sexuality a pohlavného života spôsobom, ktorý vyprázdňuje jeho obsah, toto už je vec, o ktorú sa dá opierať. Samoúčelné vyvolávanie vzrušenia, spôsobovanie, aby nahota len predávala tovar, to je barbarizácia spoločnosti,” podčiarkol.

Cieľom jeho novely je teda zakázať predaj a rozširovanie tlače a iných vecí, ktoré sú spôsobilé ohroziť mravnosť osobám mladším ako 18 rokov. “Terajšia právna úprava nezdôrazňuje podmienky predaja takejto tlače. Ide mi o to, že ak sa stretávame s časopisom prinášajúcim denné správy, potom nemá byť erotický,” vyhlásil.

Škripek si pri predstavovaní návrhu pomohol ukážkami bulvárnych denníkov, ktoré okrem iného obsahovali fotografie nahých ľudí v rôznych situáciách. “Toto nie sú zobrazenia, ktoré patria do dennej tlače, lebo rodičia nie sú schopní zabezpečiť, aby neboli voľne dostupné,” povedal. Poslanec uznáva, že táto téma sa netýka len tlače, ale aj televízie či internetu. “Teraz sa však zaoberáme len dennou tlačou,” dodal.

Bankám Smer neutiahol kohútik. Poplatky za vedenie úverových účtov sa nemenia 

Banky a všetky nebankové inštitúcie, ktoré ponúkajú ľuďom úvery, budú môcť aj naďalej od spotrebiteľov žiadať poplatky za vedenie úverových účtov. Plénum totiž neschválilo zákaz týchto poplatkov, ktorý navrhovali opoziční poslanci z SDKÚ-DS Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý. Návrh nezískal podporu vládneho Smeru-SD, ktorého poslanci sa zdržali.

“Takýto účet nie je niečo, čo spotrebiteľ potrebuje. Dlžník by mohol splácať úver aj tak, že by poukazoval peniaze na účet banky,” zdôvodňoval Beblavý. Úverový účet potrebuje podľa jeho slov len banka, pretože je to pre ňu jednoduchšie. “Ide o niečo, čo nie je v prospech klienta, ale aj napriek tomu za to musí zaplatiť,” doplnil politik, ktorý sám čerpá úver.

Už v súčasnosti sa podľa SDKÚ-DS môžu ľudia pre takéto poplatky súdiť. Je možné, že súdy na Slovensku rozhodnú v ich prospech tak, ako sa to stalo aj v Nemecku či Českej republike. “Rozhodli sme sa ale nečakať na súdnu cestu, ktorá môže byť pre občanov veľmi dlhá a nejednoznačná,” konštatoval Beblavý ešte pred hlasovaním. Jeho návrh však nezískal podporu väčšiny pléna.

Štrnásťročné deti zatiaľ nebudú pykať za priestupky

Autor novely zákona o priestupkoch Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) dnes svoju iniciatívu stiahol, keďže nevidel podporu vládneho Smeru-SD, no je zároveň pripravený novelu predložiť na poslednej tohtoročnej schôdzi opäť.

V súčasnosti je možné vyvodiť priestupkovú zodpovednosť voči osobe od 15 rokov. Maloletí pod touto vekovou hranicou sú podľa SDKÚ-DS nepostihnuteľní, pričom v mnohých prípadoch páchajú priestupky práve deti mladšie ako 15 rokov. Problém má riešiť táto novela.

“V praxi nie sú zriedkavé prípady, práve naopak, keď sa protiprávneho konania dopustí osoba, voči ktorej z dôvodu nedostatku veku nie je možné vyvodiť priestupkovú zodpovednosť (osoba do 15 rokov). Znížením vekovej hranice priestupkovej zodpovednosti sa výrazne zúži skupina nepostihnuteľných maloletých priestupcov,” vysvetlili predkladatelia Kaník, Pavol Frešo a Viliam Novotný (všetci SDKÚ-DS).

V právnej norme tiež navrhujú, aby páchateľ, ktorý nemá peniaze na uhradenie škody na majetku, ktorú spôsobil, musel vykonať verejnoprospešné práce v rámci malých obecných prác. “Súčasná situácia totiž pri spôsobení škody na majetku pri ukladaní sankcie náhrady tejto škody v prípade, ak priestupca nemá prostriedky na jej uhradenie, necháva páchateľa nepostihnutého,” odôvodnili svoj návrh.

Novela počíta aj s tým, že ak si priestupca nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce, stanoví sa povinnosť správneho orgánu uložiť náhradnú lehotu na ich vykonanie, ktorá však musí začať plynúť najneskôr do 60 dní od uplynutí pôvodnej lehoty. Výška sankcie sa má pritom dvojnásobne zvýšiť. Ak priestupca verejnoprospešné práce nevykoná ani potom, sankcia sa má zvýšiť trojnásobne.

V prípade, že ani tak si vinník povinnosť nesplní, jeho konanie by malo byť brané ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Za ten môže byť podľa trestného zákona potrestaný odňatím slobody na jeden až päť rokov. “Táto navrhovaná právna úprava má motivovať páchateľov priestupkov k tomu, aby sa namiesto vyhýbania plneniu povinností, ktoré im vyplávajú zo sankcií, im podrobili, keďže v opačnom prípade im hrozí trest odňatia slobody, keďže toto protiprávne konanie je už klasifikované ako trestný čin, a nie priestupok,” vysvetlili.