Let sa uskutočnil z letiska Irkutského leteckého závodu neďaleko Bajkalského jazera na Sibíri. MS – 21 má kapacitu od 163 do 211 cestujúcich, dolet 5000 kilometrov a je ruskou odpoveďou na Airbus A320 a Boeing 737. Krídlo je vyrobené z kompozitných materiálov a trup lietadla je hlavne z hliníkovo-lítiovej zliatiny a na 35 percent tiež z kompozitných materiálov. Pôvodne bolo plánované že krídlo sa síce bude robiť v Rusku, ale na základe zahraničných komponentov.

Všetko za zmenilo potom, keď USA v septembri 2018 zaviedli obchodné sankcie voči spoločnosti Aerokompozit. Vtedy sa začal vývoj a výroba vlastných obdobných materiálov za pomoci vedcov Moskovskej štátnej Univerzity a špecialistov Rosatom. V súčasnosti sa výrobou kompozitných krídiel  pomocou zapatentovanej vákuovej infúzie zaoberá spoločnosť Aerokompozit – Ulianovsk. Navyše lietadlo MS – 21 sa začína vybavovať novými ruskými leteckými motormi ktoré zamenia americké. Motor PD – 14 je prvý čisto ruský letecký motor od čias rozpadu ZSSR. Treba podotknúť, že za ZSSR výroba motorov bola sústredená na Ukrajine a s rozpadom ZSSR historické Rusko prišlo o významnú časť vysokotechnologických odvetví.

V najbližšej dobe sa očakáva certifikácia lietadla a v roku 2022 sa začnú komerčné dodávky nového civilného ruského lietadla. Je potrebné zdôrazniť, že nevyhnutnosť vývoja vlastných kompozitných materiálov pre krídla MS – 21 zapríčinila zdržanie začatia sériovej výroby o dva roky. Hlavným cieľom týchto veľmi konkrétnych sankcií bolo zabránenie výroby lietadla MS – 21. Zavedenie sankcií mohlo tiež súvisieť aj s problémami s lietadlom Boeing 737 MAX (niekoľko katastrof za posledné roky).

Staré ruské porekadlo o ruskej mentalite hovorí: „Pokiaľ nezahrmí, sedliak sa neprežehná“.

Áno, Západ hlboko podcenil schopnosti Rusov sa pozviechať po katastrofe zo začiatku 90-tych rokov. Ale hrom zahrmel a Rusko ako zázrakom znova vstalo z kolien. Všetky sny o priateľskom Západe a tvrdeniach o nevyhnutnosti liberálnej ekonomiky a medzinárodnej deľbe práce sa v Rusku vyparili. A sny to boli veľké. Veď za Jeľcinovského Ruska všade na ministerstvách, vrátane obrany a obranného priemyslu, sedeli americkí poradcovia a Rusi zbožňovali „Ameriku“. Výsledkom bolo rozvrátené a polorozpadnuté Rusko, kde sa neplatili platy a penzie. Kde sovietsky priemysel sa rozkradol, alebo jednoducho zanikol. Kde milióny ľudí sa ocitli na ulici. Kde Rusko nebolo schopné zabrániť bombardovaniu Juhoslávie a stratilo akýkoľvek vplyv na dianie vo svete. Všetci čakali na definitívny rozpad Ruska. Nestalo sa.

Keď Putin povedal známy výrok, že rozpad ZSSR bol najväčšou geopolitickou katastrofou, tak sa akosi zabudlo, že ten dnes neustále opakovaný výrok mal aj druhú časť, ktorá ho vysvetľovala. To nebolo o komunizme a znovuobnovení ZSSR. Plný výrok znel: „rozpad ZSSR bol najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia, lebo milióny  Rusov (okolo 25 miliónov) išli spať vo vlastnej krajine a zobudili sa v cudzej.  A tým Rusom sú dnes upierané základné ľudské práva. Na Ukrajine, Lotyšku, Estónsku zatvorili školy, kde sa predtým časť výučby uskutočňovala po rusky. Ako by kričali Európske inštitúcie, keby na Slovensku sa zatvorili školy s maďarským vyučovacím jazykom? Samozrejme, Slovensko nič také neurobí, hoci výučba slovenčiny by sa mala zdokonaliť a tiež by mala byť umožnená výučba detí na juhu Slovenska v slovenskou jazyku všade tam, kde je o to záujem. Množstvo Rusov v Pobaltí nemá ani len občianstvo, teda nemôžu hlasovať. Ako by sa cítil človek v EU s dokumentom „Neobčan“ Slovenska alebo Francúzska? A európske inštitúcie o tomto novodobom apartheide, obránenom proti ruských dnes menšinám, cudne mlčia.

Treba asi pripomenúť, že napríklad dnešný juhovýchod Ukrajiny bol dobytý za Kataríny Veľkej po stáročia trvajúcich vojnách s Turkami a Tatármi. A toto územie sa volalo Novorosia (Novorusko) s mestami Sevastopol, Doneck, Charkov, Jekaterinoslav (dnešné Dnepro), Odesa, Nikolaev, Cherson atď. To nie je Putinov výmysel, to je historický názov. A bol to Lenin a boľševici, ktorí pripojili Novorusko do sovietskej Ukrajiny a neskoršie to isté urobil Ukrajinec Chruščov s Krymom a legendárnym Sevastopoľom – mestom ruskej vojenskej slávy.  O tom sme podrobnejšie písali tu.

Dnes je Rusko schopné vyrábať vlastné kompozitné letecké materiály požadovaných vlastností a kvality, ktoré sa budú používať aj pre ďalšie lietadlá, nielen MS  – 21. Sankcie USA mali za cieľ odstránenie v zárodku konkurenčného  lietadla MS – 21 prostredníctvom zákazu exportu kompozitných materiálov. Predpokladalo sa, že “zaostalé Rusko“ nebude schopné vyrobiť vlastné kompozitné materiály. Je pravda, že sankcie tvrdo udreli po Rusku. Ale vtedy sa porušilo nielen stále existujúce medzinárodné právo (iba bezpečnostná rada OSN má právo prijímať sankcie), ale aj dohody a pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organization so sídlom v Ženeve) a tiež podpísané a právne existujúce kontrakty. Prestavte si napríklad, že by ste platili kartou Visa napríklad v Prešove Vášmu partnerovi s účtom v inej banke v Prešove. A táto platba by neprešla kvôli jednostranne vyhláseným sankciám. Dnes niečo také už nie je možné. Rusko má vlastný platobný systém „Mir“, ktorý sa dnes okrem Ruska používa vo vyše desiatich iných krajinách a počet krajín neustále rastie. Visa a Maestro majú stále povolené podnikať v Rusku, ale musia dodržiavať ruské zákony a spracovávať údaje z ruských operácii len v Rusku.

Rusko zažilo veľmi ťažké časy, ale sa nezosypalo. A dnes EÚ žaluje Rusko vo Svetovej obchodnej organizácii a žiada 290 miliárd Euro ako odškodnenie za ruské protisankcie! Tu sa rozum zastavuje. Tí, čo zaviedli sankcie ako prví (a častokrát porušujúc platné kontrakty) sa sťažujú a žiadajú odškodné keď sa im niekto odplatí tou istou mincou.

Svet sa za posledné roky veľmi zmenil. Bohužiaľ, význam európskej civilizácie sa postupne znižuje. V roku 1913 podiel Európy (bez Ruska) na svetovom obyvateľstve bol 28 percent a v roku 2021 klesol na 9,6 percenta a neustále sa znižuje. O tom sme podrobnejšie písali tu.

Podobne sa vyvíja aj podiel Európy v tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP). Prudko rastie význam Číny a iných ázijských krajín. A Rusko sa začína orientovať stále viac na rozvoj vzťahov s Áziou. Všetko nasvedčuje tomu, že Rusko prijalo strategické  rozhodnutie znížiť svoju historickú závislosť od EÚ a USA. O tom sme bližšie písali tu.

Ako sa najvyšší ruskí predstavitelia Ruska vyjadrili v poslednej dobe niekoľkokrát, EÚ s USA sa ukázali ako nespoľahliví a neseriózni partneri. Tieto poznámky sa ale týkajú USA a najvyšších inštitúcií EÚ. Naopak Rusi začínajú aktívnejšie rozvíjať vzťahy s jednotlivými štátmi EÚ, hlavne s tými, ktoré sa nesprávajú arogantne a povýšenecky, ale s určitou dávkou samostatnosti. A čo Slovensko? Kam sa zaradí? Bude naďalej slepo poslúchať „vrchnosť“ z  EU, USA alebo NATO, alebo sa prebudí a bude sa riadiť skutočnými národnoštátnymi záujmami Slovenska? Otázka ale nestojí čiernobielo: Či budeme slepo počúvať, alebo budeme bez premyslenia uskutočňovať úplne nezávislú hospodársku, obrannú a zahraničnú politiku.

Treba byť realistami. Pred závažnými rozhodnutiami si všetko treba dôkladne premyslieť, vedieť, čo chceme dosiahnuť, hľadať spojenectvá a zachovať si vyvážené vzťahy so všetkými dôležitými hráčmi. Treba hrať na protirečeniach veľkých a snažiť sa o situáciu kedy veľkí hráči sami dospejú k názoru, že Slovensko môže byť pre nich všetkých osožné, ak mu nebude dominovať len jeden veľký hráč na úkor druhých veľkých hráčov. Ale Slovensko sa zatiaľ hašterí a vzájomne uráža. Národnoštátne záujmy sa často zamieňajú s osobnými alebo klanovými záujmami alebo potrebou stále slepo slúžiť nejakej vzdialenej „Vrchnosti“. Slovensko zobuď sa. Ale predtým sa vzdelaj o tom, čo sa deje vo svete. Poučiť sa na chybách druhých. Preberaj od cudzích všetko čo je dobré. Ale nie slepo. Adaptuj to na slovenské podmienky, tradície a hodnoty. Vždy si pamätaj. Čo funguje v jednom štáte, nemusí vždy fungovať v inom. A dokonca, čo funguje v tom istom štáte dnes, nemusí v tom istom štáte fungovať aj zajtra.

Svet sa vyvíja a mení. Ale nič sa nezmení pokiaľ sa Slováci a slovenskí politici nenaučia sa navzájom počúvať, neurážať a budú mať snahu sa dohodnúť. Sú oblasti kde existujú všeobecne platné pravdy. Dva plus dva je naozaj štyri. Ale čo sa týka iných oblastí, každý človek  má svoju pravdu. A je to normálne a legitímne. Je potrebné diskutovať. V civilizovanej diskusii sa prichádza k najlepším riešeniam. Nikto nemá monopol na pravdu. A keď si to niekto myslí, nemá čo hľadať v politike. Je neprípustné, aby v slovenskej politike dominovali spôsoby tej najhoršej krčmy. Buďme Slovákmi, nie sluhami iných. Potrebujeme aj národnú hrdosť a sebavedomie. Ale tiež buďme nielen hrdými ale aj múdrymi a rozhľadenými. Keď si nepomôžeme sami ako národ, nikto nám nepomôže.

Dezider Štefunko