Premena liberálnej demokracie v „totalitnú demokraciu? Úpadok a umieranie stáročnej európskej civilizácie v USA a Európe? Zánik národných štátov, tradičnej rodiny? Upevňovanie moci globálnych korporácii na rozhodovanie o dianí vo svete?

Bratislava 13. januára 2021 (HSP/Foto:Pixabay)

Proces zániku tradičnej a kresťanskej  európskej civilizácie sa urýchľuje. Na jednej strane vidíme postupné umieranie európskej civilizácie. V roku 1913 podiel Európy (bez Ruska) na svetovom obyvateľstve bol 28 percent a severnej Ameriky 6 percent. Dnes (2021) podiel Európy klesol na 9,6 percenta a severnej Ameriky na 4,7 percenta

Ešte v roku 1950 podiel Európy a severnej Ameriky bol 21,7 a 6,7 percenta. Do roku 2050 sa ich podiel  zníži do 7,3 a 4,4 percenta. A to aj napriek masívnemu prisťahovalectvu ľudí s odlišnou kultúrou do Európy a severnej Ameriky, ktorá radikálne mení tradičný náboženský, etnický a kultúrny obraz, ktorý sa utváral stáročiami. Len úplne naivný človek alebo fanatik  neoliberálnej sekty si môže myslieť, že to nebude mať trvalé následky pre tradičnú európsku spoločnosť.

Príklady z histórie

Keď sa rúcala rímska, aztécka alebo byzantská civilizácia, na ich mieste vznikali iné civilizácie s iným náboženským, etnickým a kultúrnym zložením. Napríklad kde je dnes byzantská (východorímska) Sýria, Egypt alebo malá Ázia. Kde je slávny Konstantinopolis (dnes Istambul v Turecku)? Veď tam vzniklo rímske právo za cisára Justiniána. To právo, zásady ktorého stále platia na Slovensku. Ako napríklad prezumpcia neviny. Občan, ktorý je obvinený zo spáchania priestupku alebo trestného činu, je považovaný za nevinného do súdneho rozhodnutia o jeho vine. Kde je historická Nicaea, v ktorej sa konal prvý kresťanský nicejský koncil za rímskeho cisára Konštantína?  Dnes je to mesto v Turecku, ktoré sa volá Iznik. Všetci veriaci kresťania vedia, čo to je nicejské vyznanie viery. Ale málokto vie, čo sa stalo s mestom Nicaea.

Kvalita elít

Na druhej strane kvalita tzv. elít silne upadla. Kde sú časy takých lídrov ako De Gaulle, Churchil alebo Roosevelt? Dnešné tzv. elity ochotne odovzdávajú moc globálnym nadnárodným spoločnostiam a európskej byrokracii v Bruseli alebo „establishmentu“ – vládnucej triede finančníkov, majiteľov globálnych korporácii a médii a profesionálnych byrokratov vo Washingtone. Mnohí nekompetentní politici vo východnej Európe ešte aj úslužne odovzdávajú kompetencie „vrchnosti“ do Bruselu. Máme predsa ako správni Európania dôveru , že rozhodnutia bruselských inštitúcii budú správne a v náš prospech.

Pritom tí istí sa doma navzájom nenávidia, rozoštvávajú národ (spolu s korporátnymi médiami) a idú sa pozabíjať. Veľa z nich nie sú presvedčením „slniečkári“. Ale to im neprekáža, aby z nekompetentnosti, vlastnej obmedzenosti,  za úplatu alebo aj z nevedomosti zavádzali vo svojich štátoch  „globálnu vládu“ svetových korporácii, médií a tiež politických mimovládok. Pritom bruselské korumpovanie je inteligentné a efektívne.

Byrokrati (častokrát odtrhnutí od reálneho života) rozhodujú do značnej miery o rozpočte a „eurofondoch“. Pritom to nie sú ich peniaze, ktoré nám padajú z neba (to jest z Bruselu), hoci to takto prezentujú ich verní spojenci – korporátne média. Sú to peniaze vyzbierané od členských štátov. Časť sa použije na prevádzku a platy centrálnej byrokracie a ostávajúce peniaze sa vrátia do členských krajín. Centrálna byrokracia má teda moc a kontroluje finančné toky. Ale má aj schopnosť „ponúkať“ národným politikom množstvo dobre platených postov v „Bruseli“. A ktorý národný politik by nechcel (napríklad po prehratí domácich volieb) získať dobre platenú prácu v Bruseli? Ale toto si najprv treba vyslúžiť, keď národný politik schvaľuje pripravené návrhy bruselského centra.

Slovensko vo svete globálných a „európskych“ pravidiel?

Je pravda, že zatiaľ Slovensko oficiálne dostáva z EU rozpočtu viac ako dáva. Ale aj to sa začína meniť. Plán hospodárskej obnovy po koronakríze vo výške 750 miliárd Euro predpokladá, že Slovensko „dostane“ cca 6 – 6,5 miliardy, ale v skutočnosti sa bude podieľať na splácaní tejto pôžičky. Ale hoci to nie sú v skutočnosti peniaze Európskej komisie, rozhodovať o nich bude v prvom rade EU Komisia.

Tie peniaze zatiaľ neexistujú. S najväčšou pravdepodobnosťou sa vytlačia alebo pridajú nuly v počítači.  Je ale zaujímavé, že podiel obyvateľov Slovenska na obyvateľstve EU je okolo 1,2 percenta a oficiálne má v životnej úrovni východná Európa dobiehať tzv. vyspelú Európu. Naozaj? Taliansko má dostať cca 173 miliárd Euro, pričom talianske obyvateľstvo predstavuje cca. 13,5 percenta obyvateľstva EU a je 13 krát väčšie ako obyvateľstvo Slovenska. To znamená, že keby Slovensko “dostalo“ 6,5 miliardy, tak alikvotne Taliansko by malo „dostať“ 84,5 mld Euro. Koľko to má „dostať? 173 mld. Euro. Na obyvateľa dvakrát toľko ako Slovensko? Toto je vyrovnávanie životnej úrovne, alebo je to skôr finančná výpomoc aby Taliansko zatiaľ nekrachlo? Treba pripomenúť, že verejný dlh Talianska už pred koronakrízou dosahoval 140 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Tiež sa majú prvýkrát zaviesť nové európske dane, vyberané štátmi a odovzdávané EU komisii. Bude to postupne daň z plastov, uhlíková a digitálna daň a neskoršie daň z finančných transakcií. Čiže prvýkrát EU komisia má mať aj vlastné zdroje z týchto nových daní, nielen odvody členských štátov.

O čo tu vlastne ide??? Za krásnymi slovami a pod rúškom pomoci  ide o výrazné posilnenie už aj tak obrovských právomocí EU komisie.

Ešte nikdy v dejinách prebujnená, nikým nevolená a odtrhnutá od reálneho života byrokracia nezabezpečila trvalý hospodársky rozvoj. Vie si niekto pri zmysloch predstaviť ako dobre platení európski  bruselskí úradníci budú riadiť napríklad Grécko? Alebo Sicíliu?

Už dnes Slovensko nie je suverénne. A hrozí, že prídeme aj o posledné zvyšky suverenity. Slovensko už napríklad odovzdalo do „Bruselu“ aj  kompetencie o schvaľovaní liekov. Nie my, ale európska Komisia a európska lieková Agentúra už rozhodujú, aké Covid 19 vakcíny môžu byť použité na očkovanie na Slovensku. A čuduj sa svete.  Ruská vakcína Sputnik V certifikovaná nebola. A Pfizer a Moderna sú americké vakcíny. Rozhodnutím Komisie a liekovej Agentúry majú zabezpečený odbyt na bohatom trhu EU s obyvateľstvom 450 miliónov (bez Veľkej Británie).

Kde sú toľko propagované učebnicové zásady voľného obchodu? Rokovania s UK (Zjednotené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska) o novej obchodnej dohode boli blokované mesiace aj kvôli tomu, že nemecké, francúzske alebo holandské rybárske firmy chceli aj naďalej loviť ryby vo vodách Veľkej Británie.

My už kompetenciu uzatvárať obchodné dohody nemáme. To znamená, že už nemáme ani odborníkov. Niektorí získali lukratívne kontrakty v Bruseli. Ale oni už nie sú slovenskí odborníci. Oni sú už experti európskej byrokracie. Ale kvôli prednosti záujmov niektorých bohatých západoeurópskych krajín a ich rybárov hrozil neúspech rokovaní s Veľkou Britániou (a ekonomické následky pre náš export a slovenských občanov). Čo my máme spoločné so záujmami francúzskych alebo nemeckých rybárov?

Najnovší vývoj v USA

Oficiálne prezident Trump prehral voľby. Ale voľby vyvolali veľa otáznikov. Oficiálne hlasovalo 155 miliónov oprávnených voličov. Ale z nich vyše 100 miliónov hlasov bolo odovzdaných poštou. To jest okolo 65 percent „odovzdaných“ hlasov prišlo poštou, neboli odovzdané vo volebných okrskoch.

Vo väčšine „swing states“ (kolísajúce štáty, to jest tie kde je ťažko predvídať volebný výsledok)  sú pri moci demokrati.  A hlavne v nich sa pravidlá hlasovania  menili alebo nedodržiavali.

Treba povedať, že každý americký štát má svoje pravidlá volieb. Hlasovacie lístky sa posielali predpokladaným voličom a nie veľmi sa preverovalo, či je niekto americký občan alebo má právo voliť v danom štáte. Preukaz totožnosti sa nevyžadoval. Mnohé hlasovacie lístky prišli po termíne volieb alebo boli antidatované.

Napríklad v meste Detroit  volebná účasť dosiahla  obdivuhodných 139 percent. Niektorí nazývajú ostatné americké voľby veľkým poštovým víťazstvom nového prezidenta Bidena.

Zaujímavosťou je, že dosluhujúci prezident  Trump dostal v prezidentských voľbách v roku 2016  63 miliónov hlasov a prekvapujúco voľby vyhral. Hádajte, koľko dostal teraz? Vyše 74 miliónov. A nevyhral.  V mnohých kolísajúcich štátoch o  desiatej večer jasne vyhrával Trump  a náhle prišli hromady poštových lístkov. A stávalo sa, že pozorovatelia za republikánov boli vykázaní z okrstkov alebo museli pozorovať z diaľky. A zrazu Biden viedol.

6. januára 2020 sa vo Washingtone konala obrovská demonštrácia Trumpových prívržencov proti volebným podvodom, ktorá sa skončila násilnosťami a obsadením budovy Kongresu.

Následne demokrati a média rozpútali peklo a niektorí obvinili Trumpa z pokusu o štátny prevrat. Udalosti boli odsúdené aj väčšinou republikánskych kongresmanov a senátorov a nakoniec aj Trumpom.

Piati ľudia pri násilnostiach zahynuli. Jeden policajt a štyria demonštranti, z toho jedna (zhodou okolností biela bývalá vojačka) žena bola zastrelená čiernym policajtom.

Rozhodne sa niečo také nemalo stať.

Ale následne účet Trumpa a účty 70 tisíc jeho prívržencov boli zablokované veľkými firmami vlastniacich sociálne siete ako Facebook, Twitter, Instagram, Twitch a Snapchat. Súčasne Google Play a Apple zablokovali konzervatívnu mobilnú prílohu Parler.

Všetci zhodne tvrdia, že Trump a jeho prívrženci vyvolávajú nenávisť a Trump osobne vyzval protestujúcich obsadiť budovu Kongresu a uskutočniť štátny prevrat.

Zaujímavosťou je, že vo svojom prejave Trump vyzval prívržencov ísť k budove Kongresu, aby „vyjadrili mierovo a vlastenecky podporu tým silným republikánom“, ktorí žiadali aby „volebné podvody“ boli riadne vyšetrené pred oficiálnym vyhlásením volebných výsledkov. Nebola žiadna reč o násilí alebo obsadení budovy Kongresu. To, že Trump dal svojim odporcom zámienku na novú štvavú kampaň proti nemu, je ale evidentné.

Mení sa liberálna demokracia na totalitnú demokraciu? Menia sa základy samotnej „Ameriky“? 

Problém je ale v niečom inom. V USA bola „de facto“ zavedená cenzúra za vyjadrenie iného názoru ako neoliberálneho. To priamo protirečí americkej ústave.

Mení sa liberálna demokracia na „totalitnú demokraciu“?

Veď pri demonštráciách „Black life matters“ (čierny život je dôležitý) horeli americké mestá pri akože „pokojných demonštráciách“. Bolo množstvo obetí na životoch a okolo desať policajtov zahynulo. Niektorí boli dokonca zbabelo zastrelení. Vtedy biely policajt pri zatýkaní zadusil nohou černocha Floyda.

Pre každého normálneho človeka zabitie Floyda bolo neakceptovateľné a právom vyvolalo mediálne odsúdenie. Život všetkých ľudí je dôležitý.

Na druhej strane zastrelenie bielej neozbrojenej bývalej vojačky Ashli Babbitt podľa všetkého čiernym policajtom si média skoro vôbec nevšimli. Pritom treba povedať, že George Floyd bol osemkrát odsúdený do väzenia za ozbrojené prepadnutia, drogy a krádeže. Na druhej strane Babitt slúžila 14 rokov v americkej armáde a nemá žiaden záznam v trestnom registri. Naopak dostala niekoľko vyznamenaní.

V USA  sa začína nový hon na čarodejnice, ľudí, ktorí sú konzervatívni vlastenci.

Trump zvykol vítať svojich prívržencov na svojich mítingoch slovami: „Vítam ťažko pracujúcich vlastencov, ktorí veria v Boha, rodinu a svoju vlasť. To je práve tá polovica, ktorú sa teraz druhá polovica snaží  kriminalizovať a zakázať jej názory.

Ako to môže celé skončiť?

Faktom je, že USA sú hlboko rozdelené a vášne lomcujú mnohými. Trump ale nie je vírus. Trump je symptómom hlbokej americkej krízy.

Nie tak dávno bieli Američania predstavovali 90 percent obyvateľstva. A v americkej kultúre a etických otázkach dominovali tzv. WASP – biely, anglosas, protestant.

To sa radikálne zmenilo. Dnes podiel bielych Američanov spadol do 60 percent a stále padá.  Drvivá väčšina Afroameričanov a Hispáncov (latinoameričanov rôznych rás) volí demokratickú stranu.

Fenomén Trumpa sa dá síce nepresne, ale predsa len zovšeobecniť ako vzbura tradičnej bielej a pracujúcej „Ameriky“ proti globalizácii, strate zamestnania pri zatváraní závodov a podkopávaniu tradičných amerických hodnôt.

Tiež je to odrazom boja tradičného národného amerického štátu s globálnymi nadnárodnými korporáciami.  Globálne korporácie majú globálne záujmy. Oni nepotrebujú silné národné identity. Oni potrebujú šedú premiešanú masu bez identity, histórie a tradičných hodnôt. Takú šedú masu je totiž ľahšie ovládať a manipulovať ňou.

A teraz sa začne veľké „čistenie Trumpistov“ a republikánskej strany vôbec. Demokrati po štvorročnej čiastočnej vláde Trumpa (hoci establishment mu toho veľa urobiť nedovolil) začínajú hon na svojich protivníkov. Na nič nazabudli a nič sa nenaučili. Politickí neoliberáli už kontrolujú média, výchovu detí v školách a do značnej miery aj súdy.

Teraz prichádza tvrdé potláčanie názorov a aj osobných slobôd. Demokrati majú navyše v rukách jeden významný tromf. Zlegalizujú nelegálnych migrantov. Veď sú to podľa médií „undocumented persons“ (osoby bez dokladov), hoci podľa stále platného zákona sú to „aliens“ (nelegálni cudzinci). Sú to väčšinou latinoameričania, ale aj Afričania a ľudia z moslimských krajín. Odhaduje sa, že ich je 12 miliónov, ale v skutočnosti ich môže byť aj 25 miliónov. Týmto si demokrati môžu zabezpečiť volebné víťazstva na mnoho rokov dopredu. Zatiaľ to budú hlasy z vďačnosti. Ale je utópia si myslieť, že to takto zostane navždy. Časom sa tieto menšiny stanú väčšinou a budú voliť ich vlastných lídrov a politické strany.  Ale to už bude iná „Amerika“, nie tá čo sme poznali.

A čo Slovensko?

Slovensko sa úspešne háda. Je hlboko rozdelené a vášne a nenávisť ním lomcujú. Mnohí tzv. politici sú nekompetentní a vôbec nerozumejú čo sa deje za hranicami Slovenska. A bohužiaľ ich to ani nezaujíma.  Vae victis – beda porazeným, je hlavné heslo po voľbách. Je dobré si pripomenúť citát čínskeho filozofa Konfucia: „ Nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe“.

Hoci sa fanatickí liberáli nedostali do parlamentu, fakticky už ovládajú média, politické mimovládky, školstvo a pod heslom „očisty“ začínajú postupne ovládať aj prokuratúru a súdnictvo.

Očista je potrebná, ale je dôležité, kto nahradí skorumpovaných prokurátorov a sudcoch a aký bude mechanizmus výberu tých nových. Aby sme sa nedostali z dažďa pod odkvap. Alebo aj naspäť do silnej búrky. Nie každý v koalícii, ale aj opozícii si uvedomuje aký je konečný cieľ fanatických liberálov. Uzamknúť kruh a dostať pod kontrolu všetky dôležité nástroje na ovládanie štátu nezávisle od toho, ktorá koalícia bude práve pri moci.  A rôzne „náhubkové“ zákony a krivenie súdnej moci  pre dnešné účely boja s politickými oponentami, sa môžu veľmi ľahko vypomstiť a obrátiť proti ich tvorcom. Je veľmi nebezpečné byť opojený mocou. Ona sa jedného dňa zrazu rozplynie. Aj pre tento pragmatický dôvod je vhodné dodržiavať napríklad prezumciu neviny.

Nie sú tu určité paralely s tým čo sa deje v USA alebo EU?  My sa nenachádzame vo vzduchoprázdne. Preto je dobré sledovať, čo sa deje okolo nás a hájiť vlastné národnoštátne záujmy. Prečo sme sa napríklad zbytočne vzdali spolupráce a koordinácie v rámci V4? A ešte si aj kopneme do Maďarska a Poľska, že sú vzbúrenci a vydierajú EU. Vydierala európska Komisia a Parlament, keď chceli priviazať získavanie „európskych fondov k že vraj dodržiavaniu právneho štátu. Veď zajtra by prišli s tvrdením, že napríklad keďže nechceme prijať nelegálnych migrantov, tak nedodržiavame práva migrantov a tým pádom právny štát. A ajhľa, nedostaneme ani prostriedky, ktoré sme poslali do Bruselu. A my nielenže nebojujeme spolu s Poľskom a Maďarskom, ale ich ešte aj podrážame. Takýmto spôsobom si koledujeme o to, že nás nabudúce oni nechajú na pospas osudu.

Je najvyšší čas prestať s nezmyselnými žabomyšími vojnami na Slovensku a sústrediť sa na prípravu Slovenska pre nadchádzajúci zlomový moment v histórii. A kto to nechce pochopiť a naďalej chce vyvolávať nepotrebnú nenávisť a vášne, musí odísť. To takto ďalej nemôže pokračovať.

Faktom je, že sme absolútne nepripravení na vonkajšie krízy a Slovensko pri prvej väčšej medzinárodnej kríze sa môže zosypať ako domček z karát. Tiež netreba zakladať pod Slovensko výbušné míny ako napríklad dvojaké občianstvo pre našich maďarských spoluobčanov. Na jednej strane Orbán je našim prirodzeným spojencom v rámci V 4. Na druhej strane jeho prejavy a konkrétne činy musia nabádať k opatrnosti v našich bilaterálnych vzťahoch. Osud Slovenska je v našich rukách  a závisí od každého z nás.

Dezider Štefunko