európa

NAŽIVO

Iránskym predstaviteľom vrátane ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího zrušili pozvánky na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu pre násilné potláčanie protivládnych demonštrácií. Informuje o tom správa agentúry DPA.

20:11

Poľské deti sú na internete často vystavené škodlivému obsahu, pričom každá deviata webová stránka, ktorú navštívia, je pornografická. V piatok na to upozornila Európska komisia (EK). Poľský prezident Karol Nawrocki pred týždňom vetoval zákon, ktorý by napomohol k obmedzeniu takéhoto obsahu a implementovaniu nariadenia Európskej únie. Informovala o tom správa agentúry PAP.

20:08

Ceny ropy v piatok vzrástli o viac než 1 %. Informovali o tom správy agentúry Reuters.

Februárový kontrakt na americkú ropu WTI sa o 18.33 h SEČ predával s plusom 71 centov alebo 1,20 % po 59,90 USD (51,56 eura) za barel (159 litrov). Severomorská ropa Brent s marcovým kontraktom stúpla o 72 centov alebo 1,13 % na 64,48 USD za barel a zrejme zaznamená štvrtý týždňový nárast po sebe.

20:05

Európske akcie sa na konci týždňa mierne oslabili. V centre záujmu investorov zostávajú geopolitické napätia. Informovali o tom správy DPA, CNBC a Bloombreg.

Kľúčový nemecký index Dax v piatok stratil 0,22 % a uzavrel na 25.297,13 bodu, keď po sérii nových rekordov vrátane utorkového maxima 25.507 bodov prevládla konsolidácia. Za celý týždeň Dax takmer stagnoval.

20:03

Čínsky líder Si Ťin-pching a kanadský premiér Mark Carney po stretnutí v Pekingu v piatok ohlásili vzájomné zníženie ciel. Očakáva sa, že Čína od 1. marca zníži clá na kanadský repkový olej z 85 % na 15 %. Ottawa súhlasila so znížením ciel na čínske elektromobily na 6,1 %. Táto výhodná sadzba sa však bude týkať iba obmedzeného počtu čínskych elektrických vozidiel. Informovala o tom správa BBC.

Carney Pching-2026011603
Na snímke kanadský premiér Mark Carney (vľavo) sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom vo Veľkej sále ľudu v Pekingu v Číne / Foto: SITA/AP-Sean Kilpatrick/The Canadian Press via AP
18:58

Používatelia sociálnej siete X a četbota Grok hlásili v piatok popoludní rozsiahle výpadky. Informovala o tom správa agentúry DPA.

18:57

Najnovšie satelitné snímky Európskej vesmírnej agentúry (ESA) zachytili blížiaci sa rozpad kedysi najväčšieho ľadovca sveta A23a. Mimoriadne jasný a bezoblačný záber z vesmíru na ľadovú kryhu vo vodách pri Antarktíde zverejnila ESA v piatok. Informovala o tom správa agentúry DPA.

„Jasnomodré oblasti viditeľné na jeho povrchu a na ľadovcoch južne od neho sú jazierka roztopenej vody, ktoré sú jasnými znakmi rýchleho zániku ľadovca,“ uviedla ESA so sídlom v Paríži.

18:55

Na Ukrajine nezostala ani jedna elektráreň, na ktorú by ruské jednotky počas vojny ešte nezaútočili. Uviedol to v piatok podpredseda ukrajinskej vlády a minister energetiky Denys Šmyhaľ, píše TASR na základe správy agentúry RBK-Ukrajina.

Denys Šmyhaľ
Na snímke Denys Šmyhaľ / Foto: SITA/AP-Omar Havana
18:54

V Nórsku odsúdili na 30 rokov väzenia Arfana Bhattiho za napomáhanie pri teroristickom útoku v LGBT+ bare počas osláv Pridu v Osle 25. júna 2022. Pri streľbe útočníka zomreli dvaja ľudia a ďalší boli zranení, niektorí vážne. V tejto škandinávskej krajine ide o najvyšší možný trest, píšu agentúry DPA a Reuters.

18:40

Šéf izraelskej spravodajskej služby Mosad David Barnea pricestoval v piatok do Spojených štátov na rokovania o situácii v Iráne. Informáciu priniesol portál Axios s odvolaním sa na dva zdroje.

Barnea by sa mal podľa správy v Miami stretnúť s vyslancom prezidenta USA Steveom Witkoffom, ktorý má údajne na starosti priamu komunikáciu medzi Spojenými štátmi a Iránom.

David Barnea
Na snímke šéf spravodajskej služby Mossad David Barnea / Foto: SITA/AP-Gil Cohen-Magen/AP
17:30

Syn zvrhnutého iránskeho šacha Mohammada Rezu Pahlavího v piatok vyhlásil, že si je istý pádom islamskej republiky v dôsledku rozsiahlych demonštrácií. Informujú o tom správy agentúr AFP a Reuters.

„Islamská republika padne – nie či, ale kedy. Vrátim sa do Iránu,“ vyhlásil iránsky korunný princ Reza Pahlaví na tlačovej konferencii vo Washingtone.

17:27

Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová je presvedčená, že v správnom čase ju zvolia za prezidentku, hoci Spojené štáty ju po zosadení Nicolása Madura odsunuli na vedľajšiu koľaj. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.

„Myslím si, že budem zvolená za prezidentku Venezuely, prvú ženu prezidentku, keď príde správny čas,“ povedala Machadová v televízii Fox News po štvrtkovom stretnutí s Trumpom vo Washingtone. Jej vyjadrenie odvysielali v piatok.

María Corina Machadová
Na snímke María Corina Machadová / Foto: SITA/AP-Stian Lysberg Solum/NTB Scanpix, Pool Photo via AP
17:25

Trump vyhlásil, že môže zaviesť clá proti krajinám, ktoré nesúhlasia s postojom USA voči Grónsku.

„Môžem zaviesť clá proti krajinám, ktoré nesúhlasia s nárokmi USA na Grónsko, pretože Grónsko potrebujeme pre národnú bezpečnosť. Takže to môžem urobiť,“ uviedol americký prezident v súvislosti s clami na dovoz farmaceutických výrobkov z EÚ.

17:20

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR v piatok nezvolila šéfa opozičného hnutia STAN Víta Rakušana za podpredsedu dolnej komory parlamentu. V tajnej voľbe získal 83 hlasov, na zvolenie však potreboval podporu najmenej 92 poslancov. Informuje o tom TASR podľa správ portálu Novinky.cz a stanice ČT24.

16:56

Britská banka HSBC sa chystá prehodnotiť svoje podnikanie v Singapure v oblasti životného poistenia. Ide o súčasť krokov jej šéfa Georgesa Elhederyho s cieľom reorganizovať britský bankový gigant. Skupina uviedla, že revízia sa bude týkať iba divízie HSBC Life Singapore, ktorá sa zaoberá životným poistením. Dodala, že zváži všetky možnosti vrátane predaja. Hodnota divízie by mohla presiahnuť miliardu USD (860,3 milióna eur). Informovala o tom správa agentúry DPA.

16:56

Taliansky minister obrany vysmial vyslanie niekoľkých desiatok európskych vojakov do Grónska na ochranu pred USA.

„Zaujímavé je, čo tam vlastne majú robiť – vyraziť na expedíciu? 15 Talianov, 15 Francúzov, 15 Nemcov – to znie ako začiatok vtipu,“ vyhlásil Guido Crozetto, ktorého slová cituje agentúra ANSA.

16:54

Americký prezident Donald Trump vyzdvihol vo štvrtok líderku venezuelskej opozície Maríu Corinu Machadovú za „nádherné“ gesto s Nobelovou cenou. Machadová predtým uviedla, že počas stretnutia v Bielom dome Trumpovi odovzdala svoju medailu Nobelovej ceny za mier. Informuje o to správa  agentúry AFP.

„Je to úžasná žena, ktorá si toľkým prešla,“ napísal Trump v príspevku na svojej platforme Truth Social a dodal, že odovzdanie medaily bolo zo strany Machadovej „takým nádherným gestom vzájomnej úcty“.

16:42

Hovorca nemeckého ministerstva vnútra v piatok potvrdil policajnú operáciu v Baltskom mori súvisiacu s ruskými loďami. Z taktických dôvodov sa však na túto tému odmietol bližšie vyjadriť. Informovala o tom agentúra DPA.

Hovorca reagoval na otázku, či spolková polícia v posledných dňoch niekoľkokrát zabránila preplávaniu ruských lodí. Uviedol, že polícia „bola poverená a vykonáva úlohu monitorovania lodnej dopravy v Severnom a Baltskom mori“, a spresnil, že hovorí o nemeckých pobrežných vodách a výlučnej ekonomickej zóne.

16:40

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa nezúčastní na pondelkovej rozprave plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii. V Štrasburgu ju bude zastupovať slovenský eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič. Pre portál Politico to potvrdila hovorkyňa EP Delphine Colardová.

16:35

Britská vláda v piatok oznámila, že Ukrajine poskytne 20 miliónov libier (viac ako 23 miliónov eur) na podporu energetickej infraštruktúry, ktorá je terčom ruských útokov. Podpora podľa Spojeného kráľovstva pomôže reagovať na naliehavé potreby a zabezpečiť teplo a elektrinu pre milióny rodín. Informovala o tom stanica Sky News a oficiálne vyhlásenia britskej vlády.

16:34
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Premena liberálnej demokracie v „totalitnú demokraciu? Úpadok a umieranie stáročnej európskej civilizácie v USA a Európe? Zánik národných štátov, tradičnej rodiny? Upevňovanie moci globálnych korporácii na rozhodovanie o dianí vo svete?

Proces zániku tradičnej a kresťanskej  európskej civilizácie sa urýchľuje. Na jednej strane vidíme postupné umieranie európskej civilizácie. V roku 1913 podiel Európy (bez Ruska) na svetovom obyvateľstve bol 28 percent a severnej Ameriky 6 percent. Dnes (2021) podiel Európy klesol na 9,6 percenta a severnej Ameriky na 4,7 percenta

európa
Ilustračné foto
❚❚
.

Ešte v roku 1950 podiel Európy a severnej Ameriky bol 21,7 a 6,7 percenta. Do roku 2050 sa ich podiel  zníži do 7,3 a 4,4 percenta. A to aj napriek masívnemu prisťahovalectvu ľudí s odlišnou kultúrou do Európy a severnej Ameriky, ktorá radikálne mení tradičný náboženský, etnický a kultúrny obraz, ktorý sa utváral stáročiami. Len úplne naivný človek alebo fanatik  neoliberálnej sekty si môže myslieť, že to nebude mať trvalé následky pre tradičnú európsku spoločnosť.

 

Príklady z histórie

Keď sa rúcala rímska, aztécka alebo byzantská civilizácia, na ich mieste vznikali iné civilizácie s iným náboženským, etnickým a kultúrnym zložením. Napríklad kde je dnes byzantská (východorímska) Sýria, Egypt alebo malá Ázia. Kde je slávny Konstantinopolis (dnes Istambul v Turecku)? Veď tam vzniklo rímske právo za cisára Justiniána. To právo, zásady ktorého stále platia na Slovensku. Ako napríklad prezumpcia neviny. Občan, ktorý je obvinený zo spáchania priestupku alebo trestného činu, je považovaný za nevinného do súdneho rozhodnutia o jeho vine. Kde je historická Nicaea, v ktorej sa konal prvý kresťanský nicejský koncil za rímskeho cisára Konštantína?  Dnes je to mesto v Turecku, ktoré sa volá Iznik. Všetci veriaci kresťania vedia, čo to je nicejské vyznanie viery. Ale málokto vie, čo sa stalo s mestom Nicaea.

.

 

Kvalita elít

Na druhej strane kvalita tzv. elít silne upadla. Kde sú časy takých lídrov ako De Gaulle, Churchil alebo Roosevelt? Dnešné tzv. elity ochotne odovzdávajú moc globálnym nadnárodným spoločnostiam a európskej byrokracii v Bruseli alebo „establishmentu“ – vládnucej triede finančníkov, majiteľov globálnych korporácii a médii a profesionálnych byrokratov vo Washingtone. Mnohí nekompetentní politici vo východnej Európe ešte aj úslužne odovzdávajú kompetencie „vrchnosti“ do Bruselu. Máme predsa ako správni Európania dôveru , že rozhodnutia bruselských inštitúcii budú správne a v náš prospech.

Pritom tí istí sa doma navzájom nenávidia, rozoštvávajú národ (spolu s korporátnymi médiami) a idú sa pozabíjať. Veľa z nich nie sú presvedčením „slniečkári“. Ale to im neprekáža, aby z nekompetentnosti, vlastnej obmedzenosti,  za úplatu alebo aj z nevedomosti zavádzali vo svojich štátoch  „globálnu vládu“ svetových korporácii, médií a tiež politických mimovládok. Pritom bruselské korumpovanie je inteligentné a efektívne.

Byrokrati (častokrát odtrhnutí od reálneho života) rozhodujú do značnej miery o rozpočte a „eurofondoch“. Pritom to nie sú ich peniaze, ktoré nám padajú z neba (to jest z Bruselu), hoci to takto prezentujú ich verní spojenci – korporátne média. Sú to peniaze vyzbierané od členských štátov. Časť sa použije na prevádzku a platy centrálnej byrokracie a ostávajúce peniaze sa vrátia do členských krajín. Centrálna byrokracia má teda moc a kontroluje finančné toky. Ale má aj schopnosť „ponúkať“ národným politikom množstvo dobre platených postov v „Bruseli“. A ktorý národný politik by nechcel (napríklad po prehratí domácich volieb) získať dobre platenú prácu v Bruseli? Ale toto si najprv treba vyslúžiť, keď národný politik schvaľuje pripravené návrhy bruselského centra.

 

.
Slovensko vo svete globálných a „európskych“ pravidiel?

Je pravda, že zatiaľ Slovensko oficiálne dostáva z EU rozpočtu viac ako dáva. Ale aj to sa začína meniť. Plán hospodárskej obnovy po koronakríze vo výške 750 miliárd Euro predpokladá, že Slovensko „dostane“ cca 6 – 6,5 miliardy, ale v skutočnosti sa bude podieľať na splácaní tejto pôžičky. Ale hoci to nie sú v skutočnosti peniaze Európskej komisie, rozhodovať o nich bude v prvom rade EU Komisia.

Tie peniaze zatiaľ neexistujú. S najväčšou pravdepodobnosťou sa vytlačia alebo pridajú nuly v počítači.  Je ale zaujímavé, že podiel obyvateľov Slovenska na obyvateľstve EU je okolo 1,2 percenta a oficiálne má v životnej úrovni východná Európa dobiehať tzv. vyspelú Európu. Naozaj? Taliansko má dostať cca 173 miliárd Euro, pričom talianske obyvateľstvo predstavuje cca. 13,5 percenta obyvateľstva EU a je 13 krát väčšie ako obyvateľstvo Slovenska. To znamená, že keby Slovensko “dostalo“ 6,5 miliardy, tak alikvotne Taliansko by malo „dostať“ 84,5 mld Euro. Koľko to má „dostať? 173 mld. Euro. Na obyvateľa dvakrát toľko ako Slovensko? Toto je vyrovnávanie životnej úrovne, alebo je to skôr finančná výpomoc aby Taliansko zatiaľ nekrachlo? Treba pripomenúť, že verejný dlh Talianska už pred koronakrízou dosahoval 140 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Tiež sa majú prvýkrát zaviesť nové európske dane, vyberané štátmi a odovzdávané EU komisii. Bude to postupne daň z plastov, uhlíková a digitálna daň a neskoršie daň z finančných transakcií. Čiže prvýkrát EU komisia má mať aj vlastné zdroje z týchto nových daní, nielen odvody členských štátov.

O čo tu vlastne ide??? Za krásnymi slovami a pod rúškom pomoci  ide o výrazné posilnenie už aj tak obrovských právomocí EU komisie.

Ešte nikdy v dejinách prebujnená, nikým nevolená a odtrhnutá od reálneho života byrokracia nezabezpečila trvalý hospodársky rozvoj. Vie si niekto pri zmysloch predstaviť ako dobre platení európski  bruselskí úradníci budú riadiť napríklad Grécko? Alebo Sicíliu?

.

Už dnes Slovensko nie je suverénne. A hrozí, že prídeme aj o posledné zvyšky suverenity. Slovensko už napríklad odovzdalo do „Bruselu“ aj  kompetencie o schvaľovaní liekov. Nie my, ale európska Komisia a európska lieková Agentúra už rozhodujú, aké Covid 19 vakcíny môžu byť použité na očkovanie na Slovensku. A čuduj sa svete.  Ruská vakcína Sputnik V certifikovaná nebola. A Pfizer a Moderna sú americké vakcíny. Rozhodnutím Komisie a liekovej Agentúry majú zabezpečený odbyt na bohatom trhu EU s obyvateľstvom 450 miliónov (bez Veľkej Británie).

Kde sú toľko propagované učebnicové zásady voľného obchodu? Rokovania s UK (Zjednotené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska) o novej obchodnej dohode boli blokované mesiace aj kvôli tomu, že nemecké, francúzske alebo holandské rybárske firmy chceli aj naďalej loviť ryby vo vodách Veľkej Británie.

My už kompetenciu uzatvárať obchodné dohody nemáme. To znamená, že už nemáme ani odborníkov. Niektorí získali lukratívne kontrakty v Bruseli. Ale oni už nie sú slovenskí odborníci. Oni sú už experti európskej byrokracie. Ale kvôli prednosti záujmov niektorých bohatých západoeurópskych krajín a ich rybárov hrozil neúspech rokovaní s Veľkou Britániou (a ekonomické následky pre náš export a slovenských občanov). Čo my máme spoločné so záujmami francúzskych alebo nemeckých rybárov?

 

Najnovší vývoj v USA

Oficiálne prezident Trump prehral voľby. Ale voľby vyvolali veľa otáznikov. Oficiálne hlasovalo 155 miliónov oprávnených voličov. Ale z nich vyše 100 miliónov hlasov bolo odovzdaných poštou. To jest okolo 65 percent „odovzdaných“ hlasov prišlo poštou, neboli odovzdané vo volebných okrskoch.

Vo väčšine „swing states“ (kolísajúce štáty, to jest tie kde je ťažko predvídať volebný výsledok)  sú pri moci demokrati.  A hlavne v nich sa pravidlá hlasovania  menili alebo nedodržiavali.

Treba povedať, že každý americký štát má svoje pravidlá volieb. Hlasovacie lístky sa posielali predpokladaným voličom a nie veľmi sa preverovalo, či je niekto americký občan alebo má právo voliť v danom štáte. Preukaz totožnosti sa nevyžadoval. Mnohé hlasovacie lístky prišli po termíne volieb alebo boli antidatované.

Napríklad v meste Detroit  volebná účasť dosiahla  obdivuhodných 139 percent. Niektorí nazývajú ostatné americké voľby veľkým poštovým víťazstvom nového prezidenta Bidena.

Zaujímavosťou je, že dosluhujúci prezident  Trump dostal v prezidentských voľbách v roku 2016  63 miliónov hlasov a prekvapujúco voľby vyhral. Hádajte, koľko dostal teraz? Vyše 74 miliónov. A nevyhral.  V mnohých kolísajúcich štátoch o  desiatej večer jasne vyhrával Trump  a náhle prišli hromady poštových lístkov. A stávalo sa, že pozorovatelia za republikánov boli vykázaní z okrstkov alebo museli pozorovať z diaľky. A zrazu Biden viedol.

6. januára 2020 sa vo Washingtone konala obrovská demonštrácia Trumpových prívržencov proti volebným podvodom, ktorá sa skončila násilnosťami a obsadením budovy Kongresu.

.

Následne demokrati a média rozpútali peklo a niektorí obvinili Trumpa z pokusu o štátny prevrat. Udalosti boli odsúdené aj väčšinou republikánskych kongresmanov a senátorov a nakoniec aj Trumpom.

Piati ľudia pri násilnostiach zahynuli. Jeden policajt a štyria demonštranti, z toho jedna (zhodou okolností biela bývalá vojačka) žena bola zastrelená čiernym policajtom.

Rozhodne sa niečo také nemalo stať.

Ale následne účet Trumpa a účty 70 tisíc jeho prívržencov boli zablokované veľkými firmami vlastniacich sociálne siete ako Facebook, Twitter, Instagram, Twitch a Snapchat. Súčasne Google Play a Apple zablokovali konzervatívnu mobilnú prílohu Parler.

Všetci zhodne tvrdia, že Trump a jeho prívrženci vyvolávajú nenávisť a Trump osobne vyzval protestujúcich obsadiť budovu Kongresu a uskutočniť štátny prevrat.

.

Zaujímavosťou je, že vo svojom prejave Trump vyzval prívržencov ísť k budove Kongresu, aby „vyjadrili mierovo a vlastenecky podporu tým silným republikánom“, ktorí žiadali aby „volebné podvody“ boli riadne vyšetrené pred oficiálnym vyhlásením volebných výsledkov. Nebola žiadna reč o násilí alebo obsadení budovy Kongresu. To, že Trump dal svojim odporcom zámienku na novú štvavú kampaň proti nemu, je ale evidentné.

 

Mení sa liberálna demokracia na totalitnú demokraciu? Menia sa základy samotnej „Ameriky“? 

Problém je ale v niečom inom. V USA bola „de facto“ zavedená cenzúra za vyjadrenie iného názoru ako neoliberálneho. To priamo protirečí americkej ústave.

Mení sa liberálna demokracia na „totalitnú demokraciu“?

Veď pri demonštráciách „Black life matters“ (čierny život je dôležitý) horeli americké mestá pri akože „pokojných demonštráciách“. Bolo množstvo obetí na životoch a okolo desať policajtov zahynulo. Niektorí boli dokonca zbabelo zastrelení. Vtedy biely policajt pri zatýkaní zadusil nohou černocha Floyda.

.

Pre každého normálneho človeka zabitie Floyda bolo neakceptovateľné a právom vyvolalo mediálne odsúdenie. Život všetkých ľudí je dôležitý.

Na druhej strane zastrelenie bielej neozbrojenej bývalej vojačky Ashli Babbitt podľa všetkého čiernym policajtom si média skoro vôbec nevšimli. Pritom treba povedať, že George Floyd bol osemkrát odsúdený do väzenia za ozbrojené prepadnutia, drogy a krádeže. Na druhej strane Babitt slúžila 14 rokov v americkej armáde a nemá žiaden záznam v trestnom registri. Naopak dostala niekoľko vyznamenaní.

V USA  sa začína nový hon na čarodejnice, ľudí, ktorí sú konzervatívni vlastenci.

Trump zvykol vítať svojich prívržencov na svojich mítingoch slovami: „Vítam ťažko pracujúcich vlastencov, ktorí veria v Boha, rodinu a svoju vlasť. To je práve tá polovica, ktorú sa teraz druhá polovica snaží  kriminalizovať a zakázať jej názory.

Ako to môže celé skončiť?

Faktom je, že USA sú hlboko rozdelené a vášne lomcujú mnohými. Trump ale nie je vírus. Trump je symptómom hlbokej americkej krízy.

Nie tak dávno bieli Američania predstavovali 90 percent obyvateľstva. A v americkej kultúre a etických otázkach dominovali tzv. WASP – biely, anglosas, protestant.

.

To sa radikálne zmenilo. Dnes podiel bielych Američanov spadol do 60 percent a stále padá.  Drvivá väčšina Afroameričanov a Hispáncov (latinoameričanov rôznych rás) volí demokratickú stranu.

Fenomén Trumpa sa dá síce nepresne, ale predsa len zovšeobecniť ako vzbura tradičnej bielej a pracujúcej „Ameriky“ proti globalizácii, strate zamestnania pri zatváraní závodov a podkopávaniu tradičných amerických hodnôt.

Tiež je to odrazom boja tradičného národného amerického štátu s globálnymi nadnárodnými korporáciami.  Globálne korporácie majú globálne záujmy. Oni nepotrebujú silné národné identity. Oni potrebujú šedú premiešanú masu bez identity, histórie a tradičných hodnôt. Takú šedú masu je totiž ľahšie ovládať a manipulovať ňou.

A teraz sa začne veľké „čistenie Trumpistov“ a republikánskej strany vôbec. Demokrati po štvorročnej čiastočnej vláde Trumpa (hoci establishment mu toho veľa urobiť nedovolil) začínajú hon na svojich protivníkov. Na nič nazabudli a nič sa nenaučili. Politickí neoliberáli už kontrolujú média, výchovu detí v školách a do značnej miery aj súdy.

Teraz prichádza tvrdé potláčanie názorov a aj osobných slobôd. Demokrati majú navyše v rukách jeden významný tromf. Zlegalizujú nelegálnych migrantov. Veď sú to podľa médií „undocumented persons“ (osoby bez dokladov), hoci podľa stále platného zákona sú to „aliens“ (nelegálni cudzinci). Sú to väčšinou latinoameričania, ale aj Afričania a ľudia z moslimských krajín. Odhaduje sa, že ich je 12 miliónov, ale v skutočnosti ich môže byť aj 25 miliónov. Týmto si demokrati môžu zabezpečiť volebné víťazstva na mnoho rokov dopredu. Zatiaľ to budú hlasy z vďačnosti. Ale je utópia si myslieť, že to takto zostane navždy. Časom sa tieto menšiny stanú väčšinou a budú voliť ich vlastných lídrov a politické strany.  Ale to už bude iná „Amerika“, nie tá čo sme poznali.

 

A čo Slovensko?

Slovensko sa úspešne háda. Je hlboko rozdelené a vášne a nenávisť ním lomcujú. Mnohí tzv. politici sú nekompetentní a vôbec nerozumejú čo sa deje za hranicami Slovenska. A bohužiaľ ich to ani nezaujíma.  Vae victis – beda porazeným, je hlavné heslo po voľbách. Je dobré si pripomenúť citát čínskeho filozofa Konfucia: „ Nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe“.

.

Hoci sa fanatickí liberáli nedostali do parlamentu, fakticky už ovládajú média, politické mimovládky, školstvo a pod heslom „očisty“ začínajú postupne ovládať aj prokuratúru a súdnictvo.

Očista je potrebná, ale je dôležité, kto nahradí skorumpovaných prokurátorov a sudcoch a aký bude mechanizmus výberu tých nových. Aby sme sa nedostali z dažďa pod odkvap. Alebo aj naspäť do silnej búrky. Nie každý v koalícii, ale aj opozícii si uvedomuje aký je konečný cieľ fanatických liberálov. Uzamknúť kruh a dostať pod kontrolu všetky dôležité nástroje na ovládanie štátu nezávisle od toho, ktorá koalícia bude práve pri moci.  A rôzne „náhubkové“ zákony a krivenie súdnej moci  pre dnešné účely boja s politickými oponentami, sa môžu veľmi ľahko vypomstiť a obrátiť proti ich tvorcom. Je veľmi nebezpečné byť opojený mocou. Ona sa jedného dňa zrazu rozplynie. Aj pre tento pragmatický dôvod je vhodné dodržiavať napríklad prezumciu neviny.

Nie sú tu určité paralely s tým čo sa deje v USA alebo EU?  My sa nenachádzame vo vzduchoprázdne. Preto je dobré sledovať, čo sa deje okolo nás a hájiť vlastné národnoštátne záujmy. Prečo sme sa napríklad zbytočne vzdali spolupráce a koordinácie v rámci V4? A ešte si aj kopneme do Maďarska a Poľska, že sú vzbúrenci a vydierajú EU. Vydierala európska Komisia a Parlament, keď chceli priviazať získavanie „európskych fondov k že vraj dodržiavaniu právneho štátu. Veď zajtra by prišli s tvrdením, že napríklad keďže nechceme prijať nelegálnych migrantov, tak nedodržiavame práva migrantov a tým pádom právny štát. A ajhľa, nedostaneme ani prostriedky, ktoré sme poslali do Bruselu. A my nielenže nebojujeme spolu s Poľskom a Maďarskom, ale ich ešte aj podrážame. Takýmto spôsobom si koledujeme o to, že nás nabudúce oni nechajú na pospas osudu.

Je najvyšší čas prestať s nezmyselnými žabomyšími vojnami na Slovensku a sústrediť sa na prípravu Slovenska pre nadchádzajúci zlomový moment v histórii. A kto to nechce pochopiť a naďalej chce vyvolávať nepotrebnú nenávisť a vášne, musí odísť. To takto ďalej nemôže pokračovať.

Faktom je, že sme absolútne nepripravení na vonkajšie krízy a Slovensko pri prvej väčšej medzinárodnej kríze sa môže zosypať ako domček z karát. Tiež netreba zakladať pod Slovensko výbušné míny ako napríklad dvojaké občianstvo pre našich maďarských spoluobčanov. Na jednej strane Orbán je našim prirodzeným spojencom v rámci V 4. Na druhej strane jeho prejavy a konkrétne činy musia nabádať k opatrnosti v našich bilaterálnych vzťahoch. Osud Slovenska je v našich rukách  a závisí od každého z nás.

Dezider Štefunko

 

.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

Marek Brna

Anton Čapkovič

Ivan Štubňa

René Pavlík

Michal Durila

Marek Horňanský psychológ

.
.
.

V beznádeji urobil Zelenskyj niečo, čo nikto nečakal

Ukrajinský prezident sa posadil sa za rokovací stôl so svojím najväčším rivalom. Chcel týmto stretnutím vyslať jasný signál, píše denník…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

Donald Trump hrozí clami krajinám, ktoré nepodporia jeho plán prevziať Grónsko

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že nevylučuje zavedenie obchodných ciel voči krajinám, ktoré nepodporia jeho plán prevziať kontrolu…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Blanár rozhodol o evakuácii a zatvorení veľvyslanectva SR v Iráne

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár rozhodol o evakuácii personálu a dočasnom uzatvorení Veľvyslanectva SR v Teheráne.…

16. 01. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Premiér: Opozícia ma obviňuje, že som americký agent

Pracovná cesta do USA je v plnom súlade so suverénnou slovenskou zahraničnou politikou. Uviedol to z amerického Washingtonu na sociálnej…

16. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Putin ide na súd kvôli 200 miliardám eur zmrazeným v Európe

Moskovská sudkyňa začala súdny spor medzi Ruskou centrálnou bankou a belgickou spoločnosťou Euroclear, ktorá spravuje viac ako 200 miliárd eur…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Pokuta 33 miliónov: Prečo NABU útočí na Tymošenkovú a ako to môže zmeniť rozloženie síl v Rade

Dnes súd vo veci Júlie Tymošenovej zvolil ako opatrenie na zabránenie jej úteku kauciu vo výške 33 miliónov hrivien, zákaz…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Trump dosiahol, čo chcel: Konečne “získal” Nobelovu cenu za mier

Americký prezident Donald Trump sa konečne dočkal a prevzal si Nobelovu cenu za mier, aj keď mu toto ocenenie nebolo udelené…

16. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Polícia obvinila Petra Kotlára, opozícia volá po jeho odvolaní

Peter Kotlár, splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19,  pre týždenník PLUS 7 DNÍ potvrdil, že o…

16. 01. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Prísne opatrenia iránskych úradov zrejme zatiaľ do veľkej miery potlačili protesty

Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ľudskoprávne organizácie a miestnych obyvateľov

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Oslobodený Harabin vracia úder

Bojovať proti bezpráviu, falošným obvineniam, alebo šikane zo strany úradov treba v demokratickom štáte zákonnými prostriedkami. Štefan Harabin ide do…

16. 01. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov

Únia zvažuje nový formát členstva Ukrajiny v bloku

Európska únia diskutuje o možnosti zavedenia nového formátu členstva pre Ukrajinu, čo by mohlo urýchliť jej vstup do bloku ako…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Kremeľ víta výzvy niektorých európskych lídrov na obnovenie dialógu o Ukrajine

Rusko v piatok označilo výzvy niektorých európskych štátov na obnovenie dialógu s Moskvou za „pozitívne“. Reagovalo tak na nedávne vyjadrenia…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Hrnko pre HS: PS asi dostalo z Bruselu príkaz rozoštvať Slovákov a Maďarov

Progresívne Slovensko sa vlani, koncom novembra, postaralo – na prekvapenie mnohých – o slušný rozruch, keď po dlhých rokoch vytiahlo…

16. 01. 2026 | Rozhovory | 13 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Rozhovory | 13 min. čítania | 0 komentárov
.

V treskúcej zime dáva Ukrajine pomocnú ruku spojenec z „koalície ochotných“

Ukrajinci sa tešia: do ich rúk sa dostala neuveriteľná suma peňazí na vyriešenie energetického stavu núdze

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Kyjev nariadil štátnym podnikom zvýšiť dovoz elektriny zo zahraničia, státisíce ľudí sú bez dodávok tepla

Nový ukrajinský minister energetiky v piatok nariadil štátnym podnikom zvýšiť dovoz elektriny zo zahraničia, keďže energetická sústava zápasí s následkami…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Orbánova vláda spúšťa petíciu proti Ukrajine

Gergely Gulyás upozornil, že na mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ vo februári je Európska komisia pripravená obetovať nasledujúce desaťročia Európskej únie…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

Dostávame sa k nebezpečnej hranici

“Lídri” EÚ čoraz otvorenejšie hovoria o tom, že máme poslať európskych vojakov do vojny. V uplynulých rokoch padlo už mnoho…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

Samovražda, nešťastný pád alebo pokus o zabitie? Ruský obranca zomrel za záhadných okolností

Ruský futbal je v šoku zo smrti Layonela Adamsa, ktorý kedysi obliekal dres klubu CSKA Moskva. Našli ho mŕtveho v…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

16. 01. 2026 | Aktualizované 16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 11 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Aktualizované 16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 11 min. čítania | 0 komentárov

Paríž, Rím a Berlín hľadajú cestu k Rusku. Prvá krajina povedala rázne: Nie!

Veľká Británia sa postavila proti priamym rokovaniam s Ruskom, ku ktorým v poslednej dobe vyzývajú v Európe

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ruskí špecialisti odrazili inváziu v srdci Afriky

Bangui, 16. januára 2026 - Na konci decembra 2025 prezident Stredoafrickej republiky Fosten-Arkange Taudera s prevažnou väčšinou vyhral ďalšie voľby…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

.

Český prezident Petr Pavel pricestoval do Kyjeva

Český prezident Petr Pavel pricestoval v piatok do Kyjeva na rokovania so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom…

16. 01. 2026 | Aktualizované 16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Aktualizované 16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Koľko krajín tvorí Balkán? Kompletný prehľad balkánskych štátov

Balkán je región juhovýchodnej Európy známy svojou bohatou históriou, kultúrnou rozmanitosťou a zložitými hranicami. Balkán zahŕňa krajiny, ktoré sú úplne…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

V Moskve sa bavia na amerických ambíciách získať Grónsko a na neschopnosti EÚ ochrániť ostrov

Neutíchajúce ambície amerického prezidenta Donalda Trumpa získať kontrolu nad Grónskom a európska reakcia na jeho hrozby o prevzatí ostrova vojenskou…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Lopušanová s 33 bodmi vyrovnala rekord v produktivite na MS do 18 rokov

Slovenské hokejové reprezentantky do 18 rokov neuspeli proti Švédkam vo štvrťfinále majstrovstiev sveta v Kanade. Vysoký prehra 2:7 reálne odzrkadľuje…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

.
Hrnko pre HS

16. 01. 2026


Zatvorenie jadrových elektrární v Nemecku bolo „obrovskou chybou“, tvrdí Merz

Rozhodnutie Nemecka zatvoriť všetky svoje jadrové elektrárne bolo „obrovskou chybou“ a malo to vysoké náklady pre ekonomiku, povedal včera kancelár…

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Chcete pochopiť venezuelské a iránské dobrodružstvá amerického prezidenta? Stačí jeden graf

USA, 16. januára 2026 - Francúzska tlač sa zo srdca

16. 01. 2026 | 0 komentárov

Witkoff oznámil požiadavky USA voči Iránu

Špeciálny predstaviteľ Bieleho domu Steve Witkoff oznámil požiadavky USA voči Iránu, ktoré chcú zakotviť v dohode

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Verstappen cíti motiváciu pred veľkými zmenami v Red Bulle pre sezónu 2026

Štvornásobný majster sveta v prestížnom motoristickom seriáli monopostov F1 Max Verstappen vyjadril motiváciu zvládnuť nový monopost pre sezónu 2026, ktorý…

16. 01. 2026 | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Iránskym predstaviteľom vrátane ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího zrušili pozvánky na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu pre násilné potláčanie protivládnych demonštrácií. Informuje o tom správa agentúry DPA.

20:11

Poľské deti sú na internete často vystavené škodlivému obsahu, pričom každá deviata webová stránka, ktorú navštívia, je pornografická. V piatok na to upozornila Európska komisia (EK). Poľský prezident Karol Nawrocki pred týždňom vetoval zákon, ktorý by napomohol k obmedzeniu takéhoto obsahu a implementovaniu nariadenia Európskej únie. Informovala o tom správa agentúry PAP.

20:08

Ceny ropy v piatok vzrástli o viac než 1 %. Informovali o tom správy agentúry Reuters.

Februárový kontrakt na americkú ropu WTI sa o 18.33 h SEČ predával s plusom 71 centov alebo 1,20 % po 59,90 USD (51,56 eura) za barel (159 litrov). Severomorská ropa Brent s marcovým kontraktom stúpla o 72 centov alebo 1,13 % na 64,48 USD za barel a zrejme zaznamená štvrtý týždňový nárast po sebe.

20:05

Európske akcie sa na konci týždňa mierne oslabili. V centre záujmu investorov zostávajú geopolitické napätia. Informovali o tom správy DPA, CNBC a Bloombreg.

Kľúčový nemecký index Dax v piatok stratil 0,22 % a uzavrel na 25.297,13 bodu, keď po sérii nových rekordov vrátane utorkového maxima 25.507 bodov prevládla konsolidácia. Za celý týždeň Dax takmer stagnoval.

20:03

.

V Kočnerovej kauze Five Star Residence odznela spojená obžaloba, dvaja obžalovaní priznali vinu

Mestský súd Bratislava I dnes otvoril súdny proces v kauze Five Star Residence, týkajúcej sa aj podnikateľa Mariana Kočnera. Po…

16. 01. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Sú sociálne siete pre duševné zdravie tak škodlivé, ako si myslíme?

Nová štúdia zistila, že intenzívnejšie využívanie sociálnych sietí a videohier samo o sebe nezhoršuje duševné zdravie tínedžerov, napriek všeobecným obavám.…

16. 01. 2026 | Zaujímavosti | 4 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zaujímavosti | 4 min. čítania | 0 komentárov

Google rozposiela deťom návod, ako obísť rodičovskú kontrolu

Google obchádza britskú a americkú legislatívu a deťom poskytuje návod, ako obísť rodičovskú kontrolu

16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Európski diplomati sa boja „pasce zo strany Putina a Trumpa”

Urýchlené pristúpenie Ukrajiny k EÚ je „pasca zo strany Putina a Trumpa“, domnievajú sa európski diplomati, s ktorými rokovala Financial…

16. 01. 2026 | | 2 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Európsky plán, slovenský problém

Jeden rámec pre 27 príčin: Slovensko potrebuje viac bytov, stabilný nájom a viac ciest k bývaniu, nie ďalšie schémy

16. 01. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov
16. 01. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

Marek Brna

Anton Čapkovič

Ivan Štubňa

René Pavlík

Michal Durila

Marek Horňanský psychológ

.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov