Tohtoročné investície do rozvoja mesta Žilina presiahnu 23 miliónov eur

Ako informoval primátor Peter Fiabáne, dohromady na ich realizáciu plánuje mesto vyčerpať viac ako 23,3 milióna eur, čo je oproti minulému roku nárast investičných aktivít o viac ako polovicu.

„Chceme, aby naše mesto bolo modernejšie, krajšie a kvalitnejšie. Žilina dlhodobo hospodári zodpovedne a efektívne, čo nám umožňuje popri každodennom fungovaní postupne investovať do obnovy a modernizácie mesta. Ide hlavne o projekty, ktoré súvisia so zveľaďovaním a obnovou verejného priestoru a s postupným odstraňovaním investičného dlhu. Sú to projekty súvisiace s rekonštrukciou a budovaním infraštruktúry a celkovou modernizáciou mesta,“ uviedol Fiabáne.

Investície sa netýkajú len centra Žiliny, ale aj mestských častí. Projekty sú rozložené naprieč celým mestom tak, aby postupne zlepšovali kvalitu verejných priestorov a služieb pre všetkých obyvateľov.

„Do každého projektu sa na začiatku snažíme zapájať verejnosť. Participácia je už, dúfam, nielen dennodennou potrebou, ale aj pracovným nástrojom a možno aj to niekedy vplýva na dĺžku procesov. Keď chceme počúvať ľudí, musíme im dať priestor,“ poznamenal riaditeľ Útvaru hlavného architekta mesta Žilina Rudolf Chodelka.

V roku 2026 mesto realizuje alebo pripravuje do realizácie projekty zamerané na revitalizáciu verejných priestorov, rozširovanie zelene, podporu mobility či modernizáciu mestských budov.

„Medzi najvýznamnejšie investície patria napríklad komplexná modernizácia Starého Bulváru, obnova budovy radnice, vybudovanie nových priestorov a zelenej strechy v Mestskom divadle Žilina, novostavba domu smútku v Trnovom či zelené námestie na Solinkách. Súčasťou projektov je aj revitalizácia vnútroblokov na uliciach Lichardova, Čajakova a Jarná, ktoré prinesú viac zelene, rekreačných prvkov a opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody,“ priblížil zámery mesta vedúci odboru riadenia projektov a investícií Mestského úradu v Žiline Radovan Martinček.

Z celkovej sumy investícií bude približne 19,8 milióna eur financovaných z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu, zvyšných 3,5 milióna eur z vlastných zdrojov mesta alebo úveru.

„Dnes financovanie slovenských samospráv neumožňuje financovať väčšie projekty z vlastných zdrojov. Tie prostriedky, ktoré máme, slúžia len na zabezpečenie bežnej agendy, ktorá nám vyplýva zo zákona, ale na rozvojové a veľké investičné projekty rozhodne dnes slovenské mestá a obce peniaze nemajú,“ podotkol Fiabáne.