Náhorný Karabach 04. apríla 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Photolur)
Medzi Arménskom a Azerbajdžanom došlo k novým násilným stretom v Náhornom Karabachu. Vývoj je nebezpečný pre Rusko, pretože po celom regióne sa nachádzajú potrubia ropy a zemného plynu. Kto stojí za zarážajúcou eskaláciou je nejasné. Americkí neokonzervatívci považujú Azerbajdžan za rovnako významný pre budúcnosť Ruska, ako je Ukrajina
Po vypuknutí nových bojov v Arménskom kontrolovanom regióne Náhorný Karabach, ruský prezident Vladimir Putin a nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier vyzvali účastníkov konfliktu, aby zachovali zdržanlivosť. Všeobecným cieľom bolo zabrániť ďalším obetiam, citovala ruská agentúra Interfax v sobotu. Putin vyzval obe strany na okamžité zastavenie nepriateľských akcií, píše TASS. Steinmeier vysvetlil, že v konflikte nemôže existovať vojenské riešenie. “Vyzývam strany, aby okamžite zastavili nepriateľské akcie a aby dodržiavali prímerie v plnom rozsahu,” povedal minister zahraničia.
Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu, ale je riadený Arménskom. Po bojoch hlásia obe strany početné obete a vzájomne sa obviňujú z porušovania prímeria. Nepriateľ napadol armádu Náhorného Karabachu s tankmi a delostrelectvom, ale bol odrazený, tvrdí arménske ministerstvo obrany. Kto je naozaj za eskaláciou, je nejasné. Azerbajdžan má úzke vzťahy so susedným Tureckom. Neokonzervatívci, konkrétne Zbigniew Brzezinskim, píše vo svojej knihe “Veľká šachovnica”, že Azerbajdžan hrá podobne dôležitú geopolitickú úlohu ako Ukrajina. S osudom Azerbajdžanu je tak podľa Brzezinskeho spojený osud Ruska.
Po rozpade Sovietskeho zväzu nastala v 90. rokoch vojna o Náhorný Karabach, ktorá skončila v roku 1994 s 30.000 mŕtvymi prímerím. Avšak v oblasti často dochádza k násilným stretom, naposledy k nim došlo minulý mesiac. Azerbajdžan hrozí opakovanými útokmi v Náhornom Karabachu. Nedávne násilie vyvoláva obavy, že sa konflikt rozšíri do oblasti plnej ropovodov a plynovodov.