Môj profil 
Predplatné
Tento plán bol zahájený v preslávenej mriežkovej štvrti Eixample a ďalšou bude Sant Martí. Vychádza sa z myšlienok urbanistov od Ildefons Cerda na konci 19. storočia, aby mesto “dýchalo”, na základe rovnomerného rozloženia a vytvorenia “zelených ostrovčekov” v rámci každého bloku.
Za takúto výstavbu v Barcelone hovoril veľký počet dopravných nehôd (minulý rok 9095), sedavý životný štýl (jeden z piatich detí v Barcelone trpí nadváhou alebo s jej rizikom) a nedostatok zelených plôch. Mesto má len 6,6 m² zelených plôch na obyvateľa, čím je poznačené aj Tokio iba s 3 m². Naproti tomu Londýn má 27 m² a Amsterdam výborných 87,5 m². Svetová zdravotnícka organizácia WHO odporúča najmenej 9 m² na osobu.
V barcelonskej štvrti Eixample bude “superblok” zložený z deviatich menších blokov siete. S mriežkovou výstavbou nových barcelonských štvrtí súvisí aj prispôsobenie infraštruktúry, počnúc riadením dopravy až po zmenu dopravných značiek a autobusových liniek. Nákladné autá a autobusová doprava budú obmedzené iba na cesty po obvode každého superbloku. Takže sa budú pohybovať len v uliciach medzi nimi s rýchlosťou 50 km/h, pričom medzi jednotlivými blokmi v rámci jedného superbloku bude len 10km/h a tu budú pustené len osobné autá, bicykle a samozrejme chodci.
Podľa slov Salvadora Ruedu, riaditeľa mestskej ekologickej agentúry a jedného z tvorcov tohto plánu, “od autobusovej zastávky bude najväčšia vzdialenosť 300 metrov s priemernou čakacou dobou 5 minút a do akéhokoľvek bodu A do bodu B bude na 95 % len jeden prestup”.
“Tento plán zhŕňa podstatu mestskej ekológie,” hovorí Janet Sanz, mestská radkyňa pre ekológiu, urbanizmu a mobility. “Naším cieľom je, aby Barcelona bolo mesto, ktoré žije,” dodáva. Ako v typickom stredomorskom meste jeho obyvatelia môžu stráviť dlhú dobu voľného času na uliciach, pretože tie uličky môžu byť pre nich ako druhé domovy.
