Rozporuplná nobelovka za mier. Namiesto utišovania sociálnych nepokojov na kontinente obhajovali euro

Oslo 10. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Lídri EÚ pri preberaní Nobelovej ceny obhajovali spoločnú menu

Predstavitelia EÚ si dnes v nórskej metropole Oslo slávnostne prevzali tohtoročnú Nobelovu cenu za mier. Prisľúbili, že budú pokračovať v boji za “trvalý mier, slobodu a spravodlivosť” v Európe a obhajovali spoločnú menu euro ako dôležitý symbol jednoty Starého kontinentu.

Prestížne ocenenie prevzali traja najvyšší predstavitelia Únie – predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.

EÚ dostala Nobelovu cenu za presadzovanie mieru a ľudských práv v Európe počas šiestich desaťročí od skončenia druhej svetovej vojny. De facto i de iure mali ocenenie dostať zakladatelia európskeho projektu Francúz Schumann a Nemec Adenauer, ktorý iniciovali vznik európskych spoločenstiev práve so zámerom zachrániť náš kontinent pred ďalším zničujúcim konfliktom.

1000 hostí, 20 hláv štátov a predsedov vlád

Traja najvyšší predstavitelia EÚ prijali diplomy a medaily na dnešnej slávnosti na radnici v Osle. Zúčastnilo sa na nej asi 1000 hostí, vrátane asi 20 hláv štátov a vlád, okrem iných nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande, medzi európsku smotánku sa zamiešal aj slovenský premiér Robert Fico

Van Rompuy vo svojom príhovore zdôraznil kľúčový význam zmierenia tradičných nepriateľov Francúzska a Nemecka pre mierové spolužitie v Európe. Barroso pripomenul, že Únia postúpila od spoločného trhu s uhlím a oceľou až po rušenie vnútorných hraníc, a od pôvodných šesť až na súčasných 27 a po budúcoročnom vstupe Chorvátska na 28 členov.

“Dnes je jeden z najviditeľnejších symbolov našej jednoty v našich rukách. Je to euro, mena Európskej únie. Budeme za ňou stáť,” konštatoval Barroso.

Predseda nórskeho Nobelovho výboru Thorbjörn Jagland vyhlásil, že Únia si cenu zaslúži za to, že presadzuje ideu mieru a jednoty aj v ťažkom období, ktorým teraz prechádza Európa. EÚ podľa Jaglanda prispela k tomu, že sa niekdajší “svetadiel vojny stal svetadielom mieru”.

Odmenu vo výške osem miliónov švédskych korún (930.000 eur) spojenú s ocenením chce Brusel venovať na pomoc deťom v oblastiach konfliktov. Proti udeleniu Nobelovej ceny EÚ sa zdvihla aj vlna kritiky, nesúhlas vyjadrili aj viacerí z jej bývalých laureátov, napr. Desmond Tutu. Európa je kritizovaná práve v týchto dňoch v kontexte s opatreniami na záchranu bánk, ktoré reálne stoja desaťtisíce pracovných miest v každej krajine, následnú chudobu, vyhadzovanie z domovov a v mnohých prípadoch aj samovraždy sebaupálením. 

V Osle chýbal vrcholný predstaviteľ ČR

To, že Českú republiku na dnešnom odovzdávaní Nobelovej ceny za mier nezastupuje nikto z vrcholných predstaviteľov, by si v Osle nikto nevšimol, nebyť médií. Myslí si to prezident Václav Klaus.

“Keby to nerozohrali, tak by si to vôbec nikto nevšimol,” reagoval tak na dnešnej tlačovej konferencii na otázku novinára, či neúčasť vrcholných predstaviteľov nevrhá na ČR zlé svetlo. Klaus nepovažuje túto otázku za významnú vec, ktorá by stála za diskusiu.

Pozvanie rovnako ako Klaus odmietol aj premiér Petr Nečas, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu naplánovaných pracovných povinností. Česko tak bude zastupovať veľvyslankyňa Jana Hynková.

Pôvodne nemalo mať ani Slovensko svoje zastúpenie na najvyššej úrovni. Predseda vlády Robert Fico napokon svoje rozhodnutie zmenil. Rozhodol sa rešpektovať dohodu lídrov členských krajín, ktorí chcú deklarovať zreteľný proeurópsky postoj. Rovnako nechcel, aby jeho neúčasť bola vnímaná ako neúcta k európskym štruktúram.

Van Rompuy zdôvodnil, prečo si EÚ zaslúži Nobelovu cenu mieru

“Prišli sme do Osla osláviť to, ako sa Európa z kontinentu vojen premenila na kontinent mieru,” povedal na úvod svojho prejavu Van Rompuy.

Predseda Európskej rady pripomenul, že kľúčovým momentom v tomto procese bolo, keď sa krátko po druhej svetovej vojne dovtedy znepriatelené krajiny rozhodli zmeniť tok histórie a stali sa partnermi. A pozvali aj ostatné európske krajiny, aby sa pridali k tomuto partnerstvu.

“Vtedy bol úspech takéhoto projektu veľmi nepravdepodobný. Dnes sme však silnou úniou s 27 členmi a čoskoro nás bude viac. Je to dôkaz politickej vôle a predstavivosti,” zdôraznil Van Rompuy.

Belgický štátnik, ktorému médiá udeľujú funkciu “prezident EÚ,” však v Osle upozornil na skutočnosť, že získanie Nobelovej ceny mieru EÚ nevníma iba ako zásluhu za pokroky dosiahnuté v minulosti, ale aj ako výzvu za neúnavné budovanie spoločnej Európy. Van Rompuy v tejto súvislosti spomenul, že na slávnostný ceremoniál do Osla boli pozvaní nielen štátnici členský krajín EÚ, ale aj predstavitelia najmladšej európskej generácie.

Ide o štyroch víťazov celoeurópskej súťaže v maľovaní a tvorbe krátkych textov na motívy európskej mierovej integrácie pre deti a mladých ľudí vo veku od 6 do 24 rokov.

“Jeden z týchto víťazov je z Malty. Je tu, v tejto miestnosti s nami. Jeho odkaz je viac ako výstižný pre dejiny EÚ,” zdôraznil Van Rompuy. A vzápätí prečítal odkaz maltského žiaka s nasledovným znením: “Moji starí rodičia mohli hovoriť, že je to iba sen. Moji rodičia, mohli hovoriť, že je to dlhý proces. A ja hovorím, že je to moja každodenná realita.”

Van Rompuy na záver ubezpečil, že aj napriek tomu, že EÚ momentálne prechádza cez zložité obdobie, jej predstavitelia sa spoločnými silami pokúšajú prekonať problémy a vyjadril nádej, že po ukončení súčasnej ekonomickej recesie štáty EÚ budú silnejšie ako kedykoľvek predtým.

“Naše dejiny potvrdzujú, že máme dostatok odvahy a výdrže kráčať vpred v duchu zodpovednosti a solidarity. A chceme, aby sa Európa opäť stala symbolom nádeje,” uviedol Van Rompuy.