Nobelovu cenu za mier získala Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní

Oblo 6. októbra 2017 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-atrick Semansky)

Nobelovu cenu za mier získala v tomto roku Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní.

Oznámil to dnes v Osle nórsky Nobelov výbor.

Podľa neho si táto organizácia sídliaca v Ženeve zaslúžila cenu za “svoju snahu pritiahnuť pozornosť ku katastrofálnym humanitárnym následkom akéhokoľvek použitia jadrových zbraní a za svoju priekopnícku snahu dosiahnuť zmluvný zákaz takýchto zbraní”.

Predsedníčka výboru Berit Reissová-Andersenová ocenila ICAN za inšpiratívnu a inovatívnu podporu rokovaní o zmluve zakazujúcej jadrové zbrane na pôde Organizácie Spojených národov. Na novinársku otázku, či cena nie je hlavne symbolická, keďže nedošlo k medzinárodným opatreniam proti jadrovým zbraniam, odpovedala, že to, čo by nemalo žiadny dopad, “je byť pasívny”.

Poznamenala, že už došlo k podobným dohodám o zákaze chemických a biologických zbraní, pozemných mín a kazetovej munície. “Jadrové zbrane sú ešte ničivejšie, ale ešte sa nestali objektom podobného medzinárodného právneho zákazu,” uviedla s tým, že ICAN tvrdo pracuje od roku 2007 a “vieme, aká vážna situácia je vo svete”.

Výbor zdôraznil, že prevzatie Nobelovej ceny za mier Medzinárodnou kampaňou za zákaz jadrových zbraní by malo podnietiť štáty s jadrovými zbraňami, aby zvážili svoju zodpovednosť za odzbrojenie.

V júli 2017 schválilo na záver Konferencie OSN o príprave medzinárodnoprávneho nástroja na zákaz jadrových zbraní celkovo 122 krajín dohodu o zákaze jadrových zbraní (tzv. zákazová zmluva – Ban Treaty). Za prijatie dohody však nehlasovala ani jedna z jadrových veľmocí.

ICAN je koalíciou 468 mimovládnych organizácií zo 101 krajín z celého sveta, pripomína agentúra DPA.

V tomto roku bolo na Nobelovu cenu za mier nominovaných 215 jednotlivcov a 103 organizácií. Ide o druhý najvyšší počet nominácií v histórii udeľovania tejto Nobelovej ceny.

Vlaňajším laureátom Nobelovej ceny za mier sa stal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos. Podľa nórskeho Nobelovho výboru sa zaslúžil o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii, ktorá si vyžiadala najmenej 220.000 ľudských životov a vyhnala zo svojich domovov takmer šesť miliónov ľudí.

Tento týždeň oznámili v Štokholme nositeľov Nobelovej ceny v kategóriách fyziológia alebo medicína, fyzika, chémia a literatúra. Na budúci pondelok bude známy laureát v kategórii ekonómia. Tohtoročné ocenenie v každej z kategórií sprevádza finančná prémia vo výške deviatich miliónov švédskych korún (937.376 eur).

Na základe poslednej vôle a z finančných prostriedkov významného švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-96) je od roku 1901 každoročne udeľovaná prestížna Nobelova cena za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.

Riaditeľka organizácie ICAN: Sme naozaj poctení Nobelovou cenou za mier

Výkonná riaditeľka Medzinárodnej kampane za zákaz jadrových zbraní (ICAN) Beatrice Fihnová uviedla, že správu o tom, že organizácia získala Nobelovu cenu za mier, považovala najprv za “žart”. Nórsky Nobelov výbor ju totiž kontaktoval tesne pred dnešným oficiálnym oznámením a ona tomu uverila, až keď názov organizácie zaznel v televízii.

ICAN sa podľa Fihnovej cíti “naozaj poctený” týmto ocenením. Zdôraznila, že Nobelova cena za mier je taktiež odkazom krajinám vlastniacim jadrové zbrane, že nepracujú “dosť rýchlo” na ich zákaze.

“Snažíme sa poslať veľmi silné signály všetkým štátom vyzbrojeným jadrovými zbraňami – Severnej Kórei, USA, Rusku, Číne, Francúzsku, Veľkej Británii, Izraelu, všetkým, Indii, Pakistanu, že je neprijateľné hroziť zabíjaním civilistov,” uviedla Fihnová.

Agentúra AP pripomína, že k udeleniu ceny došlo v čase zvýšeného napätia ohľadom agresívneho vývoja jadrových zbraní Severnou Kóreou a neustálej kritiky prezidenta USA Donalda Trumpa na adresu dohody o obmedzení iránskeho jadrového programu.