NKÚ: Problémy s hospodárením nemajú len štátne, ale aj samosprávne nemocnice

Bratislava 3. novembra 2017 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto: TASR – Oliver Ondráš)

Problémy s hospodárením nemajú len štátne nemocnice, ale aj tie v pôsobnosti samospráv. Ukázala na to tretia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) v zdravotníctve

Aj ich rozpočty majú byť formálne a bez zodpovednosti za udržateľnosť. Kontrola tiež odhalila, že súkromné nemocnice sa, naopak, rozhodujú na základe analýz, rovnako, že viaceré prístroje dokážu nakúpiť za výrazne nižšie ceny. NKÚ sa bližšie pozrel na roky 2011 až 2015.

Kontrolóri zistili, že ak sieť nemocníc vlastní súkromník, spravidla využíva centrálne obstarávanie pre všetky nemocnice, čo umožňuje získavať rôzne finančné a časové benefity z hromadného nákupu. Pri štátnych a samosprávnych nemocniciach im takýto postup v čase kontrol chýbal.

“Viaceré prístroje v súkromných nemocniciach boli zakúpené za cenu výrazne nižšiu, než obstarali nemocnice s inou formou vlastníctva,” povedala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Pri niektorých nákupoch došlo podľa nej k úspore 50 či 60 percent.

Vážny problém našli kontrolóri pri nákladovosti zdravotníckych výkonov. NKÚ tvrdí, že tá mohla byť v mnohých prípadoch priaznivejšia, ak by sa aspoň čiastočne využil manažérsky prístup k riadeniu a systematická kontrola. V tomto si opäť počínali najlepšie súkromné nemocnice. Tie totiž v priemere vynaložili na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti 98 eur, zatiaľ čo štátne 122, transformované 111 a samosprávne 114 eur.

Za pozitívny príklad označil NKÚ Ľubovniansku nemocnicu s nákladmi 92 eur alebo štátny Národný onkologický ústav v Bratislave s nákladmi 95 eur na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Naopak, najvyššie náklady na 100 eur vykázala spomedzi všetkých kontrolovaných zariadení Nemocnica svätého Michala v Bratislave, a to až 192 eur, čo je takmer dvojnásobok. “V systéme cenotvorby zdravotníckych výkonov tu chýbajú jasné pravidlá stanovovania cien, je tu potrebná zmena v definovaní oprávnených nákladov na jednotlivé výkony,” uviedla Bolech Dobáková s tým, že NKÚ považuje nedostatky v tejto oblasti za jednu z hlavných príčin zadlžovania nemocníc.

Nedobré výsledky ukázala Nemocnica sv. Michala aj počas kontroly hospodárenia transformovaných nemocníc. Hospodárenie väčšiny sa končilo so ziskom, spomínané zariadenie malo tieto výsledky počas celého kontrolovaného obdobia záporné (kumulovaná strata viac než 17,7 mil. eur).

Naopak, najlepší hospodársky výsledok dosiahol za sledované obdobie Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach (5,2 milióna eur). Súkromné nemocnice boli ziskové s výnimkou nemocnice v Partizánskom, ktorá vo väčšine sledovaných rokov dosahovala stratu (spolu 496.000 eur).

NKÚ sa počas tretej etapy kontroly bližšie pozrel na hospodárenie a nakladanie s majetkom v dvoch príspevkových organizáciách, troch samosprávnych nemocniciach, štyroch transformovaných zdravotníckych zariadeniach a šiestich súkromných nemocniciach. Kontroloval obdobie rokov 2011 až 2015.

V súčasnosti prebieha štvrtá, záverečná etapa kontroly na Ministerstve zdravotníctva SR a v zdravotných poisťovniach. NKÚ preveruje, ako tieto inštitúcie riešia či plánujú riešiť hlavné problémy uskutočňovania zdravotníckej politiky, na ktoré poukázali doterajšie výsledky kontrol NKÚ v nemocniciach.

Nemocnica sv. Michala nenakupuje techniku efektívne, tvrdí NKÚ

NKÚ nie je jediný, ktorý na neefektívnosť nákupov nemocnice upozornil. Nedávno tak urobil aj Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) po podnete od Nadácie Zastavme korupciu.

Vo výsledkoch kontrol NKÚ upozornil, že pri deviatich tendroch podal ponuku len jeden uchádzač, ktorý sa stal aj víťazom. “Čo evokuje podozrenie z koordinácie postupu uchádzačov pri verejnom obstarávaní,” uviedla hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

Najvyšší kontrolný úrad sa stotožňuje i s výčitkami ÚVO. Aj ten kritizoval tender za takmer 23 miliónov eur, cez ktorý nemocnica nakúpila zdravotnícku techniku spolu s bežným vybavením či IT technológiami, pretože to malo obmedziť hospodársku súťaž.

Ani podľa NKÚ to nebolo hospodárne a tiež v súlade s nediskrimináciou uchádzačov. “Uskutočnením samostatných zákaziek mohlo zdravotnícke zariadenie dosiahnuť širší okruh záujemcov o obstarávanie a vyšší tlak na ceny, okrem iného aj elimináciou subdodávok,” povedala Bolech Dobáková.

Nemocnica svätého Michala podľa NKÚ obstarala za sledované obdobie spolu 25 prístrojov v hodnote nad 100.000 eur, zatiaľ čo ostatné transformované nemocnice 16 zdravotníckych prístrojov s cenou vyššou ako 50.000 eur.

Kontrolóri tiež upozornili, že hospodárenie väčšiny transformovaných nemocníc sa končilo ziskom, výnimku však mala tvoriť práve Nemocnica sv. Michala. Výsledky jej hospodárenia boli počas celého kontrolovaného obdobia záporné (kumulovaná strata viac než 17,7 mil. eur).

NKÚ tvrdí, že výrazný nárast nákladov má síce objektívne dôvody a súvisia s výstavbou nemocnice, no z výsledkov vyplýva, že pri efektívnom hospodárení mohol byť výsledok priaznivejší.

Nemocnica sv. Michala mala i vysokú nákladovosť zdravotníckych výkonov, vyplýva z kontrol. Na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti vynaložila 192 eur, čo je takmer dvojnásobok. Treba tu zmeniť systém cenotvorby zdravotníckych výkonov, upozornil NKÚ. Chýbajú mu jasné pravidlá v stanovovaní cien, potrebu zmeny vidí aj v definovaní oprávnených nákladov na jednotlivé výkony.

Nemocnica sv. Michala spadá pod ministerstvo vnútra. Dlhodobo odmieta pochybenia pri nákupoch. Nákup cez jedného dodávateľa v prípade tendra za 23 miliónov eur odôvodnilo i časovou tiesňou. Riaditeľ nemocnice Marián Križko povedal, že viaceré časti vybavenia sú podľa neho špičkové, preto i cena je vyššia.

Na nákup zdravotníckeho vybavenia sa nedávno pozrel aj Inštitút zdravotnej politiky. Nezdal sa mu predražený, “keďže ide o špičkové zdravotnícke vybavenie”. Je však možné diskutovať o tom, či je takéto vybavenie v nemocnici potrebné, uviedol inštitút koncom minulého roka.