Môj profil 
Predplatné
Nitra 18. júla (TASR) – Históriu bývalého Zoborského kláštora v Nitre a výsledky archeologických výskumov v lokalite priblíži návštevníkom nová informačná tabuľa. Tabuľa bude odhalená počas tradičnej svätej omše ku cti patróna Nitry, svätého Andreja – Svorada. Uskutoční sa v nedeľu 21. júla o 10. hodine pred Špecializovanou nemocnicou na Zobore. Hlavným celebrantom bude generálny vikár Peter Brodek, informoval hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko.
Bývalý Zoborský kláštor považujú historici za najstarší kláštor na území Slovenska. O jeho založení sa nezachovali žiadne písomné správy, archeológovia však odhadujú, že benediktínsky kláštor bol založený v roku 880. V tom čase vzniklo Nitrianske biskupstvo, ktorého prvým biskupom bol benediktínsky mních Wiching. S existenciou kláštora sú spojené najstaršie v origináli zachované listiny z nášho územia Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113, najstaršia uhorská legenda, najstaršie kronikárske diela uhorskej a českej historiografie a ďalšie významné pramene z obdobia vrcholného stredoveku. Počas husitských vojen bol kláštor ťažko poškodený. Benediktínski mnísi v ňom pôsobili do roku 1468.
Koncom 17. storočia zriadil na ruinách stredovekého benediktínskeho kláštora nitriansky biskup Blažej Jaklin nový kláštor pre kamaldulský rád. Kamaldulskí mnísi vznikli ako reformné hnutie po úpadku benediktínov, pre ich biely habit ich volali bielymi mníchmi. Najznámejším kamaldulským mníchom bol Cyprián, ktorý svoj pustovnícky život začínal práve na Zobore. Vznikla o ňom legenda, že si zhotovil krídla, vďaka ktorým lietal, a tak sa zrodil mýtus o lietajúcom Cypriánovi. Kamaldulský kláštor svätého Jozefa, jeden z troch v Uhorsku, nechal zrušiť cisár Jozef II. v roku 1782. Pri odkrývaní jeho ruín objavili archeológovia zaujímavú technickú pamiatku – barokový kamenný vodovod. K ďalším nálezom patrili základy kláštora, príbytkov mníchov, zdobené kamenné a architektonické prvky, črepy keramiky, tehlová podlaha i zachované omietky miestností kláštora.
Na archeologickom nálezisku postavili komunisti v 60. rokoch minulého storočia špecializovanú nemocnicu svätého Svorada, ktorá slúži dodnes. Z rozsiahleho kláštorného komplexu sa zachovali len ruiny pôvodného trojloďového Kostola svätého Jozefa, o ktoré sa nikto nestará. Zástupcovia mesta už pred niekoľkými rokmi rokovali o možnom sprístupnení historickej pamiatky, zatiaľ sa tak nestalo. Pamiatka je majetkom cirkvi, pozemok vlastní štát, užíva ho nemocnica.
