Môj profil 
Predplatné
Nitra 6. februára (TASR) – Nové formy starostlivosti o seniorov testuje v rámci projektu HELPS Sociologický ústav SAV v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Pilotné aktivity spočívajúce vo využívaní tzv. elektronických strážcov v prirodzenom prostredí klienta testovali nitrianski seniori. „Napriek pomerne rozmanitej inštitucionárnej starostlivosti drvivá väčšina seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím chce zostať vo svojich domovoch. Inštitucionárna či terénna starostlivosť pri narastajúcom počte ľudí, ktorí túto pomoc potrebujú, zvyšuje ekonomické nároky a môže viesť k vážnym finančným problémom jednotlivých štátov, ktoré túto činnosť zabezpečujú. Aj pre mestá a obce je tento problém mimoriadne vážny, každý rok sa s ním pasujeme v rozpočte,“ konštatoval primátor Nitry Jozef Dvonč. Využívanie „elektronických strážcov“ dokáže podľa predbežných výsledkov až v 90 percentách prípadov suplovať pridelenie pobytu s opatrovateľskou službou, tvrdí Dvonč.
Trojročný projekt HELPS sa realizuje od októbra 2011 a zúčastňuje sa ho 12 partnerov z ôsmich stredoeurópskych krajín. Pilotná aktivita spočíva v testovaní dvoch typov zariadení, domácich tiesňových volaní a mobilných tiesňových volaní. Zariadenia testovalo 50 seniorov v Nitre. Zariadenie domáceho tiesňového volania vo forme náramku sa spúšťalo stlačením tlačidla, ktoré človek v prípade potreby zatlačí a spustí alarm na dispečingu. Toto zariadenie môžu využívať seniori z ktoréhokoľvek miesta v byte, testovali ho ľudia starší ako 80 rokov. Zhruba o päť rokov mladší seniori testovali zariadenie mobilného tiesňového volania, ktoré umožňuje vyslať signál z akéhokoľvek miesta, kde sa práve človek nachádza a dokáže lokalizovať polohu klienta. „Ukázalo sa, že hlavným problémom pri implementovaní zariadení je spôsob financovania tohto systému. Podobné náramky už niektoré mestá skúšali aplikovať aj v minulých rokoch. Pre finančnú náročnosť však museli túto službu zrušiť,“ povedala koordinátorka projektu Magdaléna Piscová zo Sociologického ústavu SAV. Podľa jej slov je pre použitie takejto služby dôležité, aby finančné zaťaženie klienta bolo čo najnižšie. „Ideálne by bolo, keby bola táto služba zaradená do systému sociálnych služieb poskytovaných samosprávou,“ tvrdí. Pri testovaní zariadenia sa zároveň potvrdilo, že starší ľudia majú obmedzenú dôveru voči novým technológiám a majú aj množstvo rôznych výhrad k použitiu služby. „Seniori na jednej strane chcú byť monitorovaní, pretože to zvyšuje ich pocit bezpečia. Súčasne však nechcú byť monitorovaní, pretože je to z ich pohľadu obmedzujúce,“ zhodnotil výsledky prieskumu Bruno Konečný zo ZMOS-u. Táto služba však podľa jeho slov dokáže oddialiť potrebu pobytových služieb pre seniorov a prináša prijímateľovi komfort v pocite bezpečia v prirodzenom prostredí. „Tento nástroj môže výrazne ovplyvniť za relatívne nízke náklady kvalitu života pomerne veľkej skupine obyvateľov,“ tvrdí Konečný. Jedným z miest, ktoré poskytujú monitorovanie seniorov prostredníctvom elektronických náramkov už osem rokov, je práve Nitra. Ročne využíva túto službu približne 30 seniorov za mesačný poplatok päť eur. Zuzana Jančovičová, vedúca oddelenia sociálnych služieb na Mestskom úrade v Nitre hovorí, že tento počet nedokáže zabezpečiť ekonomickú efektívnosť poskytovanej služby. Na dispečingu, ktorý majú klienti k dispozícii nepretržite, pracuje päť ľudí. Jeden klient zavolá na dispečing priemerne raz až trikrát mesačne, väčšina hovorov má konzultačný charakter. „Optimálny počet klientov je vyše 350 ľudí. Momentálne ani jedno mesto na Slovensku nedokáže efektívne prevádzkovať tento systém,“ tvrdí Konečný. Riešením by mohol byť jeden centrálny celoslovenský dispečing.
Upozornenie: TASR vydáva k správe zvukový záznam. svl
