NIMNICA: V kúpeľoch odhalia pamätník rehoľníkom z Priehrady mládeže

Nimnica 15. augusta (TASR) – Konfederácia politických väzňov Slovenska odhalí v Kúpeľoch Nimnica pamätník mladým rehoľníkom, ktorí v roku 1950 vykonávali nútené práce na stavbe Priehrady mládeže.

Ako informoval Peter Sandtner z Konfederácie politických väzňov Slovenska, slávnosť sa začne v utorok 20. augusta od 15.00 hodine slávnostnou svätou omšou v kúpeľnej kaplnke, celebrovať ju bude žilinský biskup Tomáš Galis. „Pokračovať bude slávnostným odhalením a požehnaním pamätníka venovaného bohoslovcom, klerikom a novicom, ktorí v roku 1950 vykonávali nútené práce na stavbe Priehrady mládeže za účelom ateistickej prevýchovy. Chýbať nebudú ani svedectvá rehoľníkov, ktorí stavali Priehradu mládeže,“ uviedol.

Podľa Sandtnera po likvidácii kláštorov počas Akcie K v roku 1950 komunistický režim izoloval stovky mladých rehoľníkov od kňazov s cieľom ich ľahšieho ateistického preškolenia bez vplyvu predstavených, aby zanechali kňazské a rehoľné povolanie. Mladých rehoľníkov vyviezli do preškoľovacieho kláštora v Kostolnej a po absolvovaní preškoľovacích kurzov na nútené práce na stavbe Priehrady mládeže. Ubytovaní boli v drevených barakoch a stanoch a napriek absencii kňazov si udržali svoju vieru, rehoľné povolanie i spoločné modlitby.

„Napriek zákazu pochodovali za spevu piesní do kostolov v Udiči a Púchove a spolu s nimi aj iní brigádnici – študenti, na ktorých mali väčší vplyv ako vedenie tábora. Boli to saleziáni, verbisti, jezuiti, vincentíni, tešitelia, františkáni, kapucíni a členovia ďalších rehoľných spoločenstiev. V tábore sa nachádzali dvaja františkánski kňazi, o ktorých kňazstve vedenie tábora nevedelo, a tí každý deň skoro ráno v barakoch tajne slúžili sväté omše,“ priblížil Sandtner.

Ako dodal, pobyt jedného turnusu na Priehrade mládeže, ktorými od apríla do septembra 1950 prešli stovky rehoľníkov, trval dva až tri mesiace. Miesta, kde žili a pracovali, sú dnes zatopené pod hladinou priehrady. Po prepustení boli rehoľníci povolaní do pomocných technických práporov a nepreškolení do preškoľovacieho kláštora v Pezinku. „Niektorí z nich sa pokúsili utiecť do zahraničia, kde dokončili teologické štúdiá, iní študovali a boli vysvätení tajne, pričom viacerí boli za to aj uväznení (napr. vincentín Ján Havlík, ktorého proces blahorečenia prebieha). Tí, ktorým sa útek podaril, robili dobré meno Slovensku v zahraničí v misionárskej, pedagogickej, spisovateľskej, vedeckej či inej oblasti,“ uzavrel Sandtner.