Môj profil 
Predplatné
Sprievod približne 200 ľudí, čo bolo podľa viacerých účastníkov pochodu približne rovnaký počet ako v roku 1989, prevažne vtedajších študentov žurnalistiky, sa stretlo na Hodžovom námestí. Odtiaľ sa s transparentom Študentského pochodu 1989 presúvali cez bratislavské centrum až k budove filozofickej fakulty, kde položili kyticu k pamätnej tabuli Danke Košanovej. Tú zastrelili v roku 1969 sovietski okupanti.
Na vtedajší pochod si spomenula aj prezidentka Čaputová. “Chcem sa ešte raz poďakovať všetkým, ktorí sa v tej chvíli rozhodli a išli do protestov, riskovali stratu štúdia, stratu osobnej slobody, stratu zamestnania, ale práve táto ich odvaha bola kľúčová na to, aby nastala zmena,” uviedla prezidentka, ktorá zmenu ešte dnes nepovažuje za zavŕšenú a dokončenú, myslí, že treba, aby sa ďalej pokračovalo v transformačnom procese, “aby sa nikto necítil opomenutý touto spoločenskou zmenou a aby všetci ľudia mali pocit, že môžu dôstojne žiť na Slovensku.”
“Mali sme aj obavy, aj strach, nevedeli sme, ako to dopadne, túžili sme po slobode,” vykreslila atmosféru Novembra ’89 Renáta Vitková. Tá bola na pochode aj so svojím manželom a malou dcérkou v kočíku. Zmeny za 30 rokov demokracie a slobodu vníma ako veľmi krehké hodnoty. “Stále musíme o tú slobodu bojovať,” uzavrela.
“Zo zvedavosti sme prišli na námestie, zaspievali sme si hymnu a vznikol spontánny nápad, že keď už sme sa stretli v takom počte, čo sme zase ani nedúfali, tak sme sa pochytali za ruky a tou živou reťazou sme prešli mesto,” uviedla vtedajšia účastníčka pochodu Adriana Hosťovecká.
Vtedajší účastník pochodu Milan Novotný uviedol, že ich vtedy inšpirovala najmä Sviečková manifestácia z marca 1988, keď bol sprievod veriacich rozohnaný hrubou silou. “Takže, keď sme išli sem, tak sme čakali niečo podobné. To, že sa to nestalo, je pre nás záhadou a je to dobré,” uviedol Novotný. Ten počas svojho príhovoru akcentoval, že ide o apolitickú akciu.
Sprievod sa počas svojho pochodu krátko zastavil aj na novom Námestí Nežnej revolúcie, kde práve rečnil primátor Matúš Vallo, ktorý účastníkov pochodu pozdravil. Počas sprievodu sa kričali vtedajšie revolučné heslá, niekdajší študenti si zaspievali aj československú hymnu, slovenskú hymnu a aj študentskú pieseň Gaudeamus igitur.
Študentský pochod skončil, ako aj v roku 1989, v priestoroch Umelky.
.jpg)
