Putin obvinil Ukrajinu za útok pri pobreží Líbye, pri ktorom sa potopil ruský tanker.
19:55
Katarský premiér v telefonáte s Arákčím vyzval na okamžité ukončenie iránskych útokov na štáty Perzského zálivu.
19:53
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že v Iráne zatiaľneexistuje žiadne riziko úniku rádioaktívnych materiálov.
19:52
Iracké ministerstvo energetiky oznámilo, že v Iraku úplne vypadol elektrický prúd. Podľa agentúry AFP sa časti Iraku stali v posledných dňoch cieľom útokov.
19:50
Americká ambasáda v Caracase informovala, že americký minister vnútra Doug Burgum bude vo Venezuele rokovať s Delcy Rodríguezovou.
Policajná inšpekcia prepustila vyšetrovateľku Alžbetu Farkašovú, údajne sa tak stalo bez toho, aby ju obvinili. Farkašovú zadržali v utorok v rámci akcie Kajúcnik ako podozrivú.
19:11
Pri útokoch armády Izraela na Hizballáh v Libanone od pondelka prišlo o život už najmenej 72 ľudí. Úrady v Libanone evidujú viac ako 83 000 presídlencov.
19:03
Putin oznámil, že prepustia dvoch maďarských občanov zajatých ruskou armádou. Podľa neho ide o osoby, ktoré majú ukrajinské aj maďarské občianstvo.
19:01
Podľa informácií z českého systému DROZD je na Blízkom východe približne 5800 Čechov. Macinka uviedol, že najväčší problém je doprava ľudí zo Spojených arabských emirátov.
19:00
Čínsky minister zahraničných vecí Wang uviedol, že Čína pošle špeciálneho vyslanca na Blízky východ, aby tam sprostredkoval mier.
Polícia varuje pred podvodnými SMS v mene Slovenskej pošty. Tento podvod je podľa nej nebezpečný najmä pre tých, ktorí čakajú na balík. Informuje o tom na sociálnej sieti. Podvodná SMS podľa polície obsahuje aj vetu „Potvrďte svoju adresu prostredníctvom odkazu do 12 hodín“. Pripomína, že Slovenská pošta také správy neposiela a vyzýva verejnosť, aby neklikala na doručené odkazy. Môže byť tak totiž presmerovaná na falošnú stránku Slovenskej pošty.
18:27
Armáda Izraela počas útokov na Irán zasiahla vojenský komplex v Teheráne, v ktorom sa nachádzajú veliteľské centrá Revolučných gárd, jednotiek Kuds a polovojenských formácií Basídž.
18:24
Veľká Británia nevylučuje možnosť vyslania vojsk na Blízky východ a pripojenia sa k úderom USA na Irán, informoval denník The i s odvolaním sa na zdroje.
Neuvádzaní západní predstavitelia poznamenali, že v súčasnosti takéto plány neexistujú, ale poukázali na to, že situácia sa rýchlo mení a vyvíja.
18:17
Námorníctvo Ománu zachránilo 24 členov posádky lode Safeen Prestige plaviacej sa pod maltskou vlajkou. Tú v Hormuzskom prielive zasiahli rakety. agentúra ONA informovala, že posádke bola poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť a jej členovia sú v poriadku.
Poradca iránskej vlády pre národnú bezpečnosť uviedol, že kurdské jednotky v Iraku posilnili kontrolu na hranici s Iránom.
18:03
Ministerstvo zahraničia Turecka si kvôli balistickej rakete vypálenej z územia Iránu, ktorá smerovala k Turecku, predvolalo iránskeho veľvyslanca.
17:50
Americký Federálny úrad pre letectvo predĺžil kvôli riziku, že by sa lietadlá mohli stať cieľom tamojších gangov zákaz amerických komerčných letov do hlavného mesta Haiti do 3.septembra.
Nezávislosť alebo propaganda? EÚ zo spoločného financuje protiruské médiá
EÚ vyhlásila výzvu na predkladanie návrhov pre exilových novinárov z Ruska a Bieloruska pracujúcich v Európe, pričom sú sľúbené granty až do výšky 3 miliónov eur. V čase, keď je pre byrokratov z EÚ Rusko a Bielorusko najväčšou hrozbou a pripravuje sa na vojnu s ním, budeme my všetci občania EÚ platiť médiá namierené proti Rusku a Bielorusku
25. 03. 2025 |Komentáre|
11 min. čítania |0 komentárov
|
Ilustračné foto / Foto: Pixabay
▶❚❚↻
.
Centrum slobody médií 2025
Ide už o 2. výzvu takéhoto charakteru. Prvá výzva s obdobným zameraním z roku 2023 nás daňových poplatníkov stála 2,2 milióna eur. Cieľom aktuálnej výzvy je podporiť a zachovať rozmanité mediálne prostredie a zamerať sa na podporu existujúcich „nezávislých“ ruských a bieloruských médií usadených a pôsobiacich v EÚ.
Vytvorenie „Centra slobody médií 2025“ odôvodňujú úradníci EÚ tým, že „Ruské úrady podnikli niekoľko krokov na potlačenie nezávislej žurnalistiky a nesúhlasných hlasov.” Toto tvrdenie nie je časovo ohraničené. Takže je ťažko tvrdiť, či časovo nejako súvisí s ďalším uvedeným dôvodom, ktorý sa ale nedá overiť: „Odhaduje sa, že v roku 2024 viac ako 1 500 nezávislých novinárov a redakčných redakcií z Ruska a Bieloruska utieklo alebo sa premiestnilo do krajín Európskej únie.”
Faktom je, že sa spravodajský portál Meduza.io dostal v apríli 2021 na zoznam „Zahraničných agentov“, čím prišiel o 90 % zahraničnej podpory. Meduza síce uvádza, že príčinou straty bolo stiahnutie reklamných inzerentov, faktom je, že Meduza sídli v Lotyšsku a dostávala financie aj z crowdfundingových kampaní zo zahraničia, čo mohlo zahŕňať príspevky nielen od bežných čitateľov, ale aj od inštitúcií či organizácií, ako sú aj u nás dobre známe USAID, či NED, ktoré „nezávislé“ médiá podporujú. Ďalšími podporovateľmi sú vlády západných demokracií ako Holandsko, Spojené kráľovstvo. Ruské ministerstvo spravodlivosti v januári 2023 označilo Meduzu za „nežiaducu organizáciu“, čo znamenalo úplný zákaz jej činnosti v Rusku.
Žiadateľom o grant môže byť: verejný orgán (vnútroštátny, regionálny, miestny); medzinárodná organizácia, mimovládna organizácia, výskumné centrum.
Dá sa predpokladať, že jedným z uchádzačov o podporu z tejto výzvy bude aj lotyšská Meduza. Ďalšími podporenými médiami, ktoré sa dostali na zoznam „nežiadúca organizácia“, čím sa ich fungovanie v Rusku skomplikovalo by mohli byť: Projekt, Open Media, či Novaja gazeta.
.
Prerozdelenie financií z predošlého grantu mala na starosti do strednej a východnej Európy demokraciu šíriaca organizácia Centrum občianskej spoločnosti v Prahe. Projektom sa mala poskytnúť pomoc a psychologická podpora, investovať do technologických riešení a posilniť spolupráca medzi miestnymi centrami, v ktorých sa tieto exilové médiá nachádzajú v EÚ (najmä Česko, Nemecko, Poľsko, Lotyšsko, Litva).
Ako nezávislé môžu byť takto dotované média?
Nespochybniteľné je, že budú nezávislé od Ruskej vládnej moci od štátnych inštitúcií RF. Nakoľko budú dotované z EÚ, tak o ich nezávislosti možno významne pochybovať. Skutočnosť, že sa slovo „nezávislý“ vyskytuje vo výzve 21 krát, naopak vnímanie nezávislosti takýchto médií značne podkopáva.
Keď sa slovo „nezávislý“ používa nadmieru, často je to len pokus vyvolať dojem dôveryhodnosti.
Nezávislosť médií sa nepreukazuje slovami, ale tým, odkiaľ pochádzajú financie, aká je redakčná sloboda a či môžu kritizovať aj svojich vlastných sponzorov. Ak budú tieto médiá financované EÚ, je na mieste pochybovať, či budú môcť napríklad objektívne pokrývať chyby európskych politík, korupciu v Bruseli alebo iné citlivé témy.
.
Ak EÚ považuje Rusko za hlavnú hrozbu, je viac ako pravdepodobné, že EÚ financované ruské a bieloruské exilové mediálne centrá budú mať prozápadnú orientáciu alebo sa budú aspoň vyhýbať naratívom, ktoré by boli v rozpore s politikou EÚ vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Skôr sa dá očakávať, že budú šíriť pro-EÚ, či pro-ukrajinskú propagandu.
Podobný vzorec vidíme aj v iných prípadoch. Napríklad, keď USA alebo iné západné krajiny financujú médiá v rôznych regiónoch (máme príklady aj zo Slovenska), výsledkom často nie sú úplne nezávislé médiá, ale skôr také, ktoré podporujú určitú líniu, v tomto prípade „demokratické“ hodnoty a opozíciu voči autoritárskym režimom.
Takže technicky môžu byť označované ako „nezávislé“, ale v praxi ich financovanie môže ovplyvniť redakčné rozhodnutia. Skutočná nezávislosť médií je totiž možná len vtedy, keď sú financované rôznorodými zdrojmi a nie sú závislé od jednej dominantnej inštitúcie. Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
Aké naratívy môžeme z takto nami dotovaných proitiruských a protibieloruských médií očakávať?
Z výzvy „Centrum slobody médií 2025“ vyplýva, že médiá a novinári, ktorí uspejú, budú musieť spĺňať určité kritériá a tematické zameranie financovania.
.
Dokument jasne uvádza, že ruské nezávislé médiá v exile majú zohrávať úlohu pri “odhaľovaní ruských dezinformácií” a “šírení pravdivých informácií o vojne na Ukrajine medzi ruským obyvateľstvom”. To naznačuje, že očakávaným obsahom bude kritika Kremľa, Putina a ruských štátnych inštitúcií.
EÚ financované médiá budú zamerané na podporu ukrajinského pohľadu na konflikt, čo znamená dôraz na ruskú agresiu a vojnové zločiny:
„Ruské úrady podnikli viaceré kroky na potlačenie nezávislej žurnalistiky a disidentských hlasov. Napríklad ruská legislatíva o „zahraničných agentoch“ neoprávnene obmedzuje občiansky priestor tým, že stigmatizuje, zastrašuje a obmedzuje činnosť určitých občianskych organizácií, novinárov alebo obhajcov ľudských práv.“
Výzva pritom nehovorí o akýchkoľvek snahách pochopiť ruský pohľad. Naopak jasne sa stavia na stranu ukrajinského a západného videnia situácie.
Z textu výzvy vyplýva, že médiá, ktoré by sa snažili byť objektívne a ponúkať aj perspektívu ruského štátu, nemajú šancu na financovanie. Cieľom je vytvoriť protiváhu voči ruským štátnym médiám, nie poskytovať nestranné spravodajstvo.
Výzva opakovane zdôrazňuje, že cieľom je podpora „demokratických síl“ a „slobody tlače“. To znamená, že schválené médiá budú musieť propagovať demokraciu v protiklade k súčasnému ruskému politickému systému:
“Európska únia zostáva najbezpečnejším miestom na svete pre médiá a novinárov, aby mohli vykonávať svoju prácu. Keďže sloboda prejavu je jednou zo základných hodnôt Európskej únie, EÚ má príležitosť stať sa hlavným centrom pre tých, ktorí sa usilujú o slobodu prejavu a demokraciu.”
Pri tomto sa treba pozastaviť. Lebo ak by toto v EÚ platilo a neboli to len prázdne frázy, nemohla by byť z „nezávislého“ média pôsobiaceho v EÚ vyhodená redaktorka Anka Žitná, za to, že uskutočnila rozhovor s jedným z najuznávanejších ekonomických analytikov na planéte, profesorom Jeffrey Sachsom.
Sachs v rozhovore už rok po tom, ako ruské vojská vstúpili na Ukrajinu a konflikt prinášal len zbytočné obete na oboch stranách, priniesol slovenskej verejnosti iný pohľad na vojnu Ukrajinu. Pomenoval jej príčiny a naznačil cesty k mieru. Redakcia TA3 rozhovor po pár hodinách pod tlakom angažovanej verejnosti stiahla, zmizol na nejaký čas z archívu a médium bolo dokonca potrestané radou pre mediálne služby za to, že boli v relácii podané názory na citlivú tému jednostranne, bez oponenta. Čo nebolo nič iné len ukážka dvojitého metra Rady, lebo takých jednostranných relácii avšak s tými „správnymi“ názormi sú v slovenskom mediálnom priestore mraky. Dnes je možné rozhovor, za ktorý dostala sloboda prejavu na Slovensku poriadnu facku, opäť nájsť (tu).
Ten istý Jeffrey Sachs vystúpil 19.2.2025 s historickým prejavom v Európskom parlamente:
.
Mnohým rusofóbne naladeným europoslancom sa jeho slová počúvali ťažko. A ako je na Slovensku zvykom, angažované média tieto slová pravdy verejnosti nepriniesli.
Zrkadlo slobody slova nastavil európskym „lídrom“ počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie aj J.D. Vance, súčasný viceprezident USA, keď im oznámil, že v Európe vládne cenzúra a sloboda prejavu je na ústupe.
Výzva nakoniec spomína aj potrebu podporovať novinárov, ktorí „unikli pred represiou“, čím sa naznačuje, že úspešnými žiadateľmi budú len tí, ktorí majú jednoznačne proti-kremeľské postoje.
Do celého obrazu práva slobody slova a slobody šíriť informácie v Európskej únii patrí aj skutočnosť, že EÚ dala na sankčný zoznam v máji minulého roku agentúru RIA Novosti a denníky Izvestija a Rossijskaja gazeta. Médiá Russia Today a Sputnik dostali v EÚ stopku už 2. marca 2022, aby sa k občanom EÚ dostávali len tie „správne“ informácie a narratívy.
.
Aké narratívy sa dajú očakávať, že budú zaznievať z týchto médií?
Výzva síce hovorí o nezávislosti, ale jasne definuje, aké postoje sú žiadúce a aké nie. Dá sa teda predpokladať, že finančné prostriedky daňových poplatníkov únie pôjdu predovšetkým na projekty, ktoré budú vystupovať proti Kremľu, podporovať západný pohľad na vojnu a pôsobiť proti ruským „dezinformáciám“.
Nachádzame sa v čase, keď sa rozbehli mierové rokovania zo strany USA, ktoré si priznali leví podiel viny na tom, kam sa situácia na Ukrajine po roku 2007, odkedy mala otvorené dvere do NATO nerešpektujúc bezpečnostné záujmy Ruska, dostala. USA zároveň prejavili snahu z proxy vojny s Ruskom vycúvať, nakoľko si Trumpova administratíva uvedomila, že by mohla táto eskalovať až do jadrovej apokalypsy. Navyše situácia na fronte sa pre Ukrajinu nevyvíja v súlade s propagandou tých, čo ju vyprovokovali.
Rétorika EÚ na aktuálne dianie reaguje prechodom od „víťazstva Ukrajiny“ k „Spravodlivému mieru“, čo je len nové marketingové heslo pre to isté. Môžu z takýchto protiruských médií pôsobiacich na území EÚ zaznievať odlišné postoje?
Je zrejmé, že v nich už nebude dominovať akcent na víťazstvo Ukrajiny, budú sa viac sústreďovať na dosiahnutie spravodlivého mieru. Pričom ešte donedávna bolo slovo mier „zakázané“. A tí, čo nevideli vojenské riešenie konfliktu a nabádali k rokovaniam o mieri, boli napr. v Česku označovaní ako „chcimírové“. Na Slovensku im prischla nálepka „kolaborant s Putinom“.
.
Cieľom môže byť vykreslenie Ruska ako agresora, ktorý musí byť prinútený k ústupkom v rámci „spravodlivého mieru“, čo by mohlo znamenať ďalšie sankcie a medzinárodný tlak. Je možné očakávať, že naratívy podporované týmito médiami budú hovoriť o potrebe povojnových tribunálov, reparácií a zabezpečenia, že Rusko „zaplatí za agresiu“. Rovnako ako doteraz je nepravdepodobné, že by tieto médiá začali otvorene hovoriť o neúspechoch ukrajinskej ofenzívy, korupcii v Kyjeve alebo vojnových zločinoch na strane Ukrajiny.
Jeffrey Sachs v EP vyzval európskych lídrov, aby sa netlačili k mierovému stolu, za ktorým už majú svoje stoličky USA, Ukrajina a Rusko, ale aby sami vyslali diplomatickú misiu na rokovania o mieri nielen na Ukrajine ale v celej Európe vrátane Ruska, no nie do Kyjeva, ale do Moskvy. To je podľa neho jediná možná cesta k trvalému mieru pre všetkých. Vytvorenie z Ukrajiny oceľového dikobraza trvalý mier a pocit bezpečia občanom EÚ neprinesie.
Možno očakávať takéto a podobné výzvy v takýchto médiách? A ako sa postavia k mierovej iniciatíve Donalda Trumpa vôbec?
Medzi narratívami šírenými takto „nezávislými“ médiami môžu dominovať tie, ktoré budú Trumpa vykresľovať ako politika, ktorý „ide Putinovi na ruku“, „podkopáva jednotu Západu“ alebo „ohrozuje európsku bezpečnosť“.
Keďže Trump sa usiluje o čo najskoršie ukončenie vojny, pričom zvažuje kompromisy na oboch stranách, tieto médiá môžu tvrdiť, že takýto prístup „odmeňuje ruskú agresiu“ alebo že „Trump nie je spoľahlivý partner pre Európu“. Namiesto rokovaní o mieri môžu tieto médiá podporovať pokračovanie sankcií, vojenskej podpory Ukrajine a izolácie Ruska. Ak Trump presadí mierový plán, ktorý nebude v súlade s politikou EÚ, môžu zdôrazňovať, že „Európa si musí sama určiť svoj postoj“, „nemôže sa spoliehať na Trumpa“ a že „je potrebné budovať vlastné obranné kapacity“. Môžu sa v nich objaviť tvrdenia, že Trump nerozumie realite konfliktu, že jeho snahy o rokovania môžu viesť k nestabilnému mieru, ktorý nebude udržateľný, alebo že „zrádza Ukrajinu“.
Ako by sa takéto médium postavilo k informovaniu o aktuálnom incidente na plynovú stanicu v Sudži, aby to zapadlo do širšieho narratívu „ruská agresia vs. ukrajinská obrana?
V prípade, že sa potvrdí že išlo ukrajinský útok, môžu takéto protiruské média tvrdiť, že išlo o „legitímny vojenský cieľ“ alebo „odvetný úder proti ruskej infraštruktúre“. Namiesto priameho priznávania ukrajinskej zodpovednosti môžu použiť formulácie ako „útok na strategický objekt“, „poškodenie ruského vojnového potenciálu“ alebo „zdroje naznačujú, že mohlo ísť o ukrajinskú operáciu“.
.
Ak Rusko obviní Ukrajinu, tento druh médií vyhlási, že nezávislé zdroje to nepotvrdili. Môžu tiež naznačovať možnosť „ruského provokačného útoku“, čím by sa konflikt vykreslil ako ďalšia „ruská manipulácia“. Ak by sa objavili dôkazy o západnej účasti (napr. dodané rakety alebo drony), očakávateľná reakcia je minimalizovanie tohto faktora, zdôrazňovanie, že „Ukrajina má právo brániť sa“ a odklon pozornosti na širší obraz vojny.
Takýto druh médií sa rozhodla EÚ podporiť. Teda vlastne my všetci. Ďalšie peniaze daňových poplatníkov budú vyhodené na šírenie protiruskej a protibieloruskej propagandy. K mieru nás zrejme nepriblížia.
Nový diskusný systém
Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk
Putin obvinil Ukrajinu za útok pri pobreží Líbye, pri ktorom sa potopil ruský tanker.
19:55
Katarský premiér v telefonáte s Arákčím vyzval na okamžité ukončenie iránskych útokov na štáty Perzského zálivu.
19:53
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že v Iráne zatiaľneexistuje žiadne riziko úniku rádioaktívnych materiálov.
19:52
Iracké ministerstvo energetiky oznámilo, že v Iraku úplne vypadol elektrický prúd. Podľa agentúry AFP sa časti Iraku stali v posledných dňoch cieľom útokov.
19:50
Americká ambasáda v Caracase informovala, že americký minister vnútra Doug Burgum bude vo Venezuele rokovať s Delcy Rodríguezovou.
Policajná inšpekcia v utorok ráno spustila rozsiahlu akciu zameranú na príslušníkov bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Ich advokát Peter Kubina…
04. 03. 2026 |Z domova|
2 min. čítania |0 komentárov
04. 03. 2026 |Z domova|
2 min. čítania |0 komentárov
Vyšetrovateľku Alžbetu Farkašovú prepustili zo zadržania na slobodu bez vznesenia obvinenia. TASR to potvrdil jej právny zástupca Ján Dulovič. Policajná…
04. 03. 2026 |Z domova|
1 min. čítania |0 komentárov
04. 03. 2026 |Z domova|
1 min. čítania |0 komentárov
Spoločnosti MOL a Slovnaft oficiálne podali formálnu sťažnosť Generálnemu riaditeľstvu pre hospodársku súťaž Európskej komisie. Dôvodom je ich podozrenie na…
04. 03. 2026 |Ekonomika|
3 min. čítania |0 komentárov
04. 03. 2026 |Ekonomika|
3 min. čítania |0 komentárov
Putin obvinil Ukrajinu za útok pri pobreží Líbye, pri ktorom sa potopil ruský tanker.
19:55
Katarský premiér v telefonáte s Arákčím vyzval na okamžité ukončenie iránskych útokov na štáty Perzského zálivu.
19:53
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že v Iráne zatiaľneexistuje žiadne riziko úniku rádioaktívnych materiálov.
19:52
Iracké ministerstvo energetiky oznámilo, že v Iraku úplne vypadol elektrický prúd. Podľa agentúry AFP sa časti Iraku stali v posledných dňoch cieľom útokov.
19:50
Americká ambasáda v Caracase informovala, že americký minister vnútra Doug Burgum bude vo Venezuele rokovať s Delcy Rodríguezovou.
Policajná inšpekcia prepustila vyšetrovateľku Alžbetu Farkašovú, údajne sa tak stalo bez toho, aby ju obvinili. Farkašovú zadržali v utorok v rámci akcie Kajúcnik ako podozrivú.
19:11
Pri útokoch armády Izraela na Hizballáh v Libanone od pondelka prišlo o život už najmenej 72 ľudí. Úrady v Libanone evidujú viac ako 83 000 presídlencov.
19:03
Putin oznámil, že prepustia dvoch maďarských občanov zajatých ruskou armádou. Podľa neho ide o osoby, ktoré majú ukrajinské aj maďarské občianstvo.
19:01
Podľa informácií z českého systému DROZD je na Blízkom východe približne 5800 Čechov. Macinka uviedol, že najväčší problém je doprava ľudí zo Spojených arabských emirátov.
19:00
Čínsky minister zahraničných vecí Wang uviedol, že Čína pošle špeciálneho vyslanca na Blízky východ, aby tam sprostredkoval mier.
Polícia varuje pred podvodnými SMS v mene Slovenskej pošty. Tento podvod je podľa nej nebezpečný najmä pre tých, ktorí čakajú na balík. Informuje o tom na sociálnej sieti. Podvodná SMS podľa polície obsahuje aj vetu „Potvrďte svoju adresu prostredníctvom odkazu do 12 hodín“. Pripomína, že Slovenská pošta také správy neposiela a vyzýva verejnosť, aby neklikala na doručené odkazy. Môže byť tak totiž presmerovaná na falošnú stránku Slovenskej pošty.
18:27
Armáda Izraela počas útokov na Irán zasiahla vojenský komplex v Teheráne, v ktorom sa nachádzajú veliteľské centrá Revolučných gárd, jednotiek Kuds a polovojenských formácií Basídž.
18:24
Veľká Británia nevylučuje možnosť vyslania vojsk na Blízky východ a pripojenia sa k úderom USA na Irán, informoval denník The i s odvolaním sa na zdroje.
Neuvádzaní západní predstavitelia poznamenali, že v súčasnosti takéto plány neexistujú, ale poukázali na to, že situácia sa rýchlo mení a vyvíja.
18:17
Námorníctvo Ománu zachránilo 24 členov posádky lode Safeen Prestige plaviacej sa pod maltskou vlajkou. Tú v Hormuzskom prielive zasiahli rakety. agentúra ONA informovala, že posádke bola poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť a jej členovia sú v poriadku.
Poradca iránskej vlády pre národnú bezpečnosť uviedol, že kurdské jednotky v Iraku posilnili kontrolu na hranici s Iránom.
18:03
Ministerstvo zahraničia Turecka si kvôli balistickej rakete vypálenej z územia Iránu, ktorá smerovala k Turecku, predvolalo iránskeho veľvyslanca.
17:50
Americký Federálny úrad pre letectvo predĺžil kvôli riziku, že by sa lietadlá mohli stať cieľom tamojších gangov zákaz amerických komerčných letov do hlavného mesta Haiti do 3.septembra.
Servírovanie sa v posledných rokoch stalo dôležitejším než samotná chuť jedla. Namiesto pohodlného stolovania vznikli reštaurácie, ktoré sa snažia zaujať…