Centrum slobody médií 2025

Ide už o 2. výzvu takéhoto charakteru. Prvá výzva s obdobným zameraním z roku 2023 nás daňových poplatníkov stála 2,2  milióna eur. Cieľom aktuálnej výzvy je podporiť a zachovať rozmanité mediálne prostredie a zamerať sa na podporu existujúcich „nezávislých“ ruských a bieloruských médií usadených a pôsobiacich v EÚ.

Vytvorenie „Centra slobody médií 2025“ odôvodňujú úradníci EÚ tým, že „Ruské úrady podnikli niekoľko krokov na potlačenie nezávislej žurnalistiky a nesúhlasných hlasov.” Toto tvrdenie nie je časovo ohraničené. Takže je ťažko tvrdiť, či časovo nejako súvisí s ďalším uvedeným dôvodom, ktorý sa ale nedá overiť: „Odhaduje sa, že v roku 2024 viac ako 1 500 nezávislých novinárov a redakčných redakcií z Ruska a Bieloruska utieklo alebo sa premiestnilo do krajín Európskej únie.”

Faktom je, že sa spravodajský portál Meduza.io dostal v apríli 2021 na zoznam „Zahraničných agentov“, čím prišiel o 90 % zahraničnej podpory. Meduza síce uvádza, že príčinou straty bolo stiahnutie reklamných inzerentov, faktom je, že Meduza sídli v Lotyšsku a dostávala financie aj z crowdfundingových kampaní zo zahraničia, čo mohlo zahŕňať príspevky nielen od bežných čitateľov, ale aj od inštitúcií či organizácií, ako sú aj u nás dobre známe USAID, či NED, ktoré „nezávislé“ médiá podporujú. Ďalšími podporovateľmi sú vlády západných demokracií ako Holandsko, Spojené kráľovstvo. Ruské ministerstvo spravodlivosti v januári 2023 označilo Meduzu za „nežiaducu organizáciu“, čo znamenalo úplný zákaz jej činnosti v Rusku.

Žiadateľom o grant môže byť:  verejný orgán (vnútroštátny, regionálny, miestny); medzinárodná organizácia, mimovládna organizácia, výskumné centrum.

Dá sa predpokladať, že jedným z uchádzačov o podporu z tejto výzvy bude aj lotyšská Meduza. Ďalšími podporenými médiami, ktoré sa dostali na zoznam „nežiadúca organizácia“, čím sa ich fungovanie v Rusku skomplikovalo by mohli byť: Projekt, Open Media, či Novaja gazeta.

Prerozdelenie financií z predošlého grantu mala na starosti do strednej a východnej Európy demokraciu šíriaca organizácia Centrum občianskej spoločnosti v Prahe. Projektom sa mala poskytnúť pomoc a psychologická podpora, investovať do technologických riešení a posilniť spolupráca medzi miestnymi centrami, v ktorých sa tieto exilové médiá nachádzajú v EÚ (najmä Česko, Nemecko, Poľsko, Lotyšsko, Litva).

Ako nezávislé môžu byť takto dotované média?  

Nespochybniteľné je, že budú nezávislé od Ruskej vládnej moci od štátnych inštitúcií RF. Nakoľko budú dotované z EÚ, tak o ich nezávislosti možno významne pochybovať. Skutočnosť, že sa slovo „nezávislý“ vyskytuje vo výzve 21 krát, naopak vnímanie nezávislosti takýchto médií značne podkopáva.

Keď sa slovo „nezávislý“ používa nadmieru, často je to len pokus vyvolať dojem dôveryhodnosti.

Nezávislosť médií sa nepreukazuje slovami, ale tým, odkiaľ pochádzajú financie, aká je redakčná sloboda a či môžu kritizovať aj svojich vlastných sponzorov. Ak budú tieto médiá financované EÚ, je na mieste pochybovať, či budú môcť napríklad objektívne pokrývať chyby európskych politík, korupciu v Bruseli alebo iné citlivé témy.

Ak EÚ považuje Rusko za hlavnú hrozbu, je viac ako pravdepodobné, že EÚ financované ruské a bieloruské exilové mediálne centrá budú mať prozápadnú orientáciu alebo sa budú aspoň vyhýbať naratívom, ktoré by boli v rozpore s politikou EÚ vo vzťahu k vojne na Ukrajine. Skôr sa dá očakávať, že budú šíriť pro-EÚ, či pro-ukrajinskú propagandu.

Podobný vzorec vidíme aj v iných prípadoch. Napríklad, keď USA alebo iné západné krajiny financujú médiá v rôznych regiónoch (máme príklady aj zo Slovenska), výsledkom často nie sú úplne nezávislé médiá, ale skôr také, ktoré podporujú určitú líniu, v tomto prípade „demokratické“ hodnoty a opozíciu voči autoritárskym režimom.

Takže technicky môžu byť označované ako „nezávislé“, ale v praxi ich financovanie môže ovplyvniť redakčné rozhodnutia. Skutočná nezávislosť médií je totiž možná len vtedy, keď sú financované rôznorodými zdrojmi a nie sú závislé od jednej dominantnej inštitúcie. Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.

Aké naratívy môžeme z takto nami dotovaných proitiruských a protibieloruských médií očakávať?

Z výzvy „Centrum slobody médií 2025“ vyplýva, že médiá a novinári, ktorí uspejú, budú musieť spĺňať určité kritériá a tematické zameranie financovania.

Dokument jasne uvádza, že ruské nezávislé médiá v exile majú zohrávať úlohu pri „odhaľovaní ruských dezinformácií“ a „šírení pravdivých informácií o vojne na Ukrajine medzi ruským obyvateľstvom“. To naznačuje, že očakávaným obsahom bude kritika Kremľa, Putina a ruských štátnych inštitúcií.

EÚ financované médiá budú zamerané na podporu ukrajinského pohľadu na konflikt, čo znamená dôraz na ruskú agresiu a vojnové zločiny:

„Ruské úrady podnikli viaceré kroky na potlačenie nezávislej žurnalistiky a disidentských hlasov. Napríklad ruská legislatíva o „zahraničných agentoch“ neoprávnene obmedzuje občiansky priestor tým, že stigmatizuje, zastrašuje a obmedzuje činnosť určitých občianskych organizácií, novinárov alebo obhajcov ľudských práv.“

Výzva pritom nehovorí o akýchkoľvek snahách pochopiť ruský pohľad. Naopak jasne sa stavia na stranu ukrajinského a západného videnia situácie.

Z textu výzvy vyplýva, že médiá, ktoré by sa snažili byť objektívne a ponúkať aj perspektívu ruského štátu, nemajú šancu na financovanie. Cieľom je vytvoriť protiváhu voči ruským štátnym médiám, nie poskytovať nestranné spravodajstvo.

Výzva opakovane zdôrazňuje, že cieľom je podpora „demokratických síl“ a „slobody tlače“. To znamená, že schválené médiá budú musieť propagovať demokraciu v protiklade k súčasnému ruskému politickému systému:

„Európska únia zostáva najbezpečnejším miestom na svete pre médiá a novinárov, aby mohli vykonávať svoju prácu. Keďže sloboda prejavu je jednou zo základných hodnôt Európskej únie, EÚ má príležitosť stať sa hlavným centrom pre tých, ktorí sa usilujú o slobodu prejavu a demokraciu.“

Pri tomto sa treba pozastaviť. Lebo ak by toto v EÚ platilo a neboli to len prázdne frázy, nemohla by byť z „nezávislého“ média pôsobiaceho v EÚ vyhodená redaktorka Anka Žitná, za to, že uskutočnila rozhovor s jedným z najuznávanejších ekonomických analytikov na planéte, profesorom Jeffrey Sachsom.

Sachs v rozhovore už rok po tom, ako ruské vojská vstúpili na Ukrajinu a konflikt prinášal len zbytočné obete na oboch stranách, priniesol slovenskej verejnosti iný pohľad na vojnu Ukrajinu. Pomenoval jej príčiny a naznačil cesty k mieru. Redakcia TA3 rozhovor po pár hodinách pod tlakom angažovanej verejnosti stiahla, zmizol na nejaký čas z archívu a médium bolo dokonca potrestané radou pre mediálne služby za to, že boli v relácii podané názory na citlivú tému jednostranne, bez oponenta. Čo nebolo nič iné len ukážka dvojitého metra Rady, lebo takých jednostranných relácii avšak s tými „správnymi“ názormi sú v slovenskom mediálnom priestore mraky. Dnes je možné rozhovor, za ktorý dostala sloboda prejavu na Slovensku poriadnu facku, opäť nájsť (tu).

Ten istý Jeffrey Sachs vystúpil 19.2.2025 s historickým prejavom v Európskom parlamente:

Mnohým rusofóbne naladeným europoslancom sa jeho slová počúvali ťažko. A ako je na Slovensku zvykom, angažované média tieto slová pravdy verejnosti nepriniesli.

Zrkadlo slobody slova nastavil európskym „lídrom“ počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie aj J.D. Vance, súčasný viceprezident USA, keď im oznámil, že v Európe vládne cenzúra a sloboda prejavu je na ústupe.

Výzva nakoniec spomína aj potrebu podporovať novinárov, ktorí „unikli pred represiou“, čím sa naznačuje, že úspešnými žiadateľmi budú len tí, ktorí majú jednoznačne proti-kremeľské postoje.

Do celého obrazu práva slobody slova a slobody šíriť informácie v Európskej únii patrí aj skutočnosť, že EÚ dala na sankčný zoznam v máji minulého roku agentúru RIA Novosti a denníky Izvestija a Rossijskaja gazeta. Médiá Russia Today a Sputnik dostali v EÚ stopku už 2. marca 2022, aby sa k občanom EÚ dostávali len tie „správne“ informácie a narratívy.

Aké narratívy sa dajú očakávať, že budú zaznievať z týchto médií?

Výzva síce hovorí o nezávislosti, ale jasne definuje, aké postoje sú žiadúce a aké nie. Dá sa teda predpokladať, že finančné prostriedky daňových poplatníkov únie pôjdu predovšetkým na projekty, ktoré budú vystupovať proti Kremľu, podporovať západný pohľad na vojnu a pôsobiť proti ruským „dezinformáciám“.

Nachádzame sa v čase, keď sa rozbehli mierové rokovania zo strany USA, ktoré si priznali leví podiel viny na tom, kam sa situácia na Ukrajine po roku 2007, odkedy mala otvorené dvere do NATO nerešpektujúc bezpečnostné záujmy Ruska, dostala. USA zároveň prejavili snahu z proxy vojny s Ruskom vycúvať, nakoľko si Trumpova administratíva uvedomila, že by mohla táto eskalovať až do jadrovej apokalypsy. Navyše situácia na fronte sa pre Ukrajinu nevyvíja v súlade s propagandou tých, čo ju vyprovokovali.

Rétorika EÚ na aktuálne dianie reaguje prechodom od „víťazstva Ukrajiny“ k „Spravodlivému mieru“, čo je len nové marketingové heslo pre to isté. Môžu z takýchto protiruských médií pôsobiacich na území EÚ zaznievať odlišné postoje?

Je zrejmé, že v nich už nebude dominovať akcent na víťazstvo Ukrajiny, budú sa viac sústreďovať na dosiahnutie spravodlivého mieru. Pričom ešte donedávna bolo slovo mier „zakázané“. A tí, čo nevideli vojenské riešenie konfliktu a nabádali k rokovaniam o mieri, boli napr. v Česku označovaní ako „chcimírové“. Na Slovensku im prischla nálepka „kolaborant s Putinom“.

Cieľom môže byť vykreslenie Ruska ako agresora, ktorý musí byť prinútený k ústupkom v rámci „spravodlivého mieru“, čo by mohlo znamenať ďalšie sankcie a medzinárodný tlak. Je možné očakávať, že naratívy podporované týmito médiami budú hovoriť o potrebe povojnových tribunálov, reparácií a zabezpečenia, že Rusko „zaplatí za agresiu“. Rovnako ako doteraz je nepravdepodobné, že by tieto médiá začali otvorene hovoriť o neúspechoch ukrajinskej ofenzívy, korupcii v Kyjeve alebo vojnových zločinoch na strane Ukrajiny.

Jeffrey Sachs v EP vyzval európskych lídrov, aby sa netlačili k mierovému stolu, za ktorým už majú svoje stoličky USA, Ukrajina a Rusko, ale aby sami vyslali diplomatickú misiu na rokovania o mieri nielen na Ukrajine ale v celej Európe vrátane Ruska, no nie do Kyjeva, ale do Moskvy. To je podľa neho jediná možná cesta k trvalému mieru pre všetkých. Vytvorenie z Ukrajiny oceľového dikobraza trvalý mier a pocit bezpečia občanom EÚ neprinesie.

Možno očakávať takéto a podobné výzvy v takýchto médiách?  A ako sa postavia k mierovej iniciatíve Donalda Trumpa vôbec?

Medzi narratívami šírenými takto „nezávislými“ médiami môžu dominovať tie, ktoré budú Trumpa vykresľovať ako politika, ktorý „ide Putinovi na ruku“, „podkopáva jednotu Západu“ alebo „ohrozuje európsku bezpečnosť“.

Keďže Trump sa usiluje o čo najskoršie ukončenie vojny, pričom zvažuje kompromisy na oboch stranách, tieto médiá môžu tvrdiť, že takýto prístup „odmeňuje ruskú agresiu“ alebo že „Trump nie je spoľahlivý partner pre Európu“. Namiesto rokovaní o mieri môžu tieto médiá podporovať pokračovanie sankcií, vojenskej podpory Ukrajine a izolácie Ruska. Ak Trump presadí mierový plán, ktorý nebude v súlade s politikou EÚ, môžu zdôrazňovať, že „Európa si musí sama určiť svoj postoj“, „nemôže sa spoliehať na Trumpa“ a že „je potrebné budovať vlastné obranné kapacity“. Môžu sa v nich objaviť tvrdenia, že Trump nerozumie realite konfliktu, že jeho snahy o rokovania môžu viesť k nestabilnému mieru, ktorý nebude udržateľný, alebo že „zrádza Ukrajinu“.

Ako by sa takéto médium postavilo k informovaniu o aktuálnom incidente na plynovú stanicu v Sudži, aby to zapadlo do širšieho narratívu „ruská agresia vs. ukrajinská obrana?

V prípade, že sa potvrdí že išlo ukrajinský útok, môžu takéto protiruské média tvrdiť, že išlo o „legitímny vojenský cieľ“ alebo „odvetný úder proti ruskej infraštruktúre“. Namiesto priameho priznávania ukrajinskej zodpovednosti môžu použiť formulácie ako „útok na strategický objekt“, „poškodenie ruského vojnového potenciálu“ alebo „zdroje naznačujú, že mohlo ísť o ukrajinskú operáciu“.

Ak Rusko obviní Ukrajinu, tento druh médií vyhlási, že nezávislé zdroje to nepotvrdili. Môžu tiež naznačovať možnosť „ruského provokačného útoku“, čím by sa konflikt vykreslil ako ďalšia „ruská manipulácia“. Ak by sa objavili dôkazy o západnej účasti (napr. dodané rakety alebo drony), očakávateľná reakcia je minimalizovanie tohto faktora, zdôrazňovanie, že „Ukrajina má právo brániť sa“ a odklon pozornosti na širší obraz vojny.

Takýto druh médií sa rozhodla EÚ podporiť. Teda vlastne my všetci. Ďalšie peniaze daňových poplatníkov budú vyhodené na šírenie protiruskej a protibieloruskej propagandy. K mieru nás zrejme nepriblížia.