V americkom New Jersey nedávno prebehlo odhalenie sochy sediaceho Floyda. Tejto udalosti bol venovaný článok na portáli iDNES, ktorého autor využil názor niektorých komentátorov a spochybnil účel umeleckého diela: “… Vážne si ju zaslúži kriminálnik? pýtajú sa ľudia.“

Podľa slov britského novinára Iana Willoughbyho žijúceho v ČR podobný názov úplne nie je na mieste. Ďalší komentátori Twitteru uviedli, že v iných “normálnych“ štátoch by bol redaktor za tento názov okamžite prepustený. O tom, či podobná kritika je oprávnená, čoho sa v skutočnosti týka, a ako by podobné udalosti mali byť reflektované v médiách, sme sa pýtali mediálneho experta Jiřího Fencla.

V rozhovore sme sa dotkli aj nového postupu Európskej komisie pre zaobchádzanie s dezinformáciami Code of Practice on Desinformation, ktorý bol schválený koncom mája, najmä navrhnutý postup pre obmedzenie reklamy v dezinformačných médiách.

Pán Fencl, názov článku na portáli iDNES zožal kritiku verejnosti na sociálnych sieťach. Prečo podľa vás to, čo je doteraz prijateľné v českom mediálnom prostredí, sa považuje za hrubé porušenie v západoeurópskych štátoch? Ide v tomto prípade o marenie slobody slova, alebo o nevyhnutnú nutnosť autocenzúry v dôsledku politickej korektnosti?

Verejnosť západných štátov bola dlhodobo uspaná pohodlným životom, obklopená technologickým pokrokom. Je navyknutá čítať noviny nekriticky, pretože sa viezla na víťaznej vlne a oi. uverila na tzv. vedecký pokrok. V západných médiách stále prevláda mentalita vyvolenosti a najmä britskí spravodajcovia sú v poslednej dobe stavaní pred oveľa širšiu realitu, než ktorú po desaťročia vytvárali, resp. zatemňovali. Pritom prišli o rozum.

Článok na iDnes len poctivo opisuje, čo sa okolo jednej bezvýznamnej akcie rozohralo za debatu na sociálnych sieťach. Elitným žurnalistom teraz nevonia, že si ľudia nemyslia len to, čo im oni strkajú pod nos.

Ako by sa malo s témou Georgea Floyda zaobchádzať v domácich médiách? Mali by podľa vás zaujať podobný postoj ako iní západoeurópski spravodajcovia?

Myslím, že práve iDNES v tomto konkrétnom prípade ukázalo, ako sa to má robiť. Jednoducho popísať, čo sa odohralo, vrátane reakcií verejnosti.

Fenomén Georgea Floyda a tabu v českých médiách

Na sociálnych sieťach sa novo šíri video zadržania mladého Róma pri pizzerii v Tepliciach. Po zásahu policajtov zomrel. Očití svedkovia tvrdia, že išlo o drogovo závislého muža, ktorý bol počas zásahu pod vplyvom omamných látok. Michal Mižigár, študent dejín a rómskej kultúry, vyznamenaný v roku 2019 Aspen Institute Central Europe, vidí v udalosti jasnú podobu s prípadom Floyda. Členovia rómskej komunity volajú po protestoch proti brutálnemu zaobchádzaniu policajtov a proti násiliu. Aký potenciál má tento incident v českom sociálnom prostredí?

Minuloročnému zatýkaniu Georgea Floyda predchádzalo mnohominutové prehováranie, aby sa zatýkaniu nevzpieral. Ten na to nedbal a bránil sa so značnou vervou, čo naozaj evokovalo, že ten človek nie je v úplne triezvom stave. Takí ľudia sú veľmi nebezpeční. Americké korporátne reklamou živené médiá sa postavili jednoznačne na stranu rebela. Úplne v rozpore s americkou predstavou o silnej polícii. Americká elita sa plne otočila proti ľudu, ktorý vždy podporoval svojho šerifa.

Bol vytvorený floydovský mučenícky algoritmus, ktorý nemal a nemá reálny základ. Koľko ľudí v posledných rokoch zomrelo nevinne, a to najmä vo vojnách, vedených americkou elitou ako hlavného svalu západnej moci? Práve táto antitrumpovská antidemokratická elita rozohráva rozpory. Kým vydrží dolár a tamojšia verejnosť.

Existujú dnes v českých médiách (s výnimkou otázky rómskeho obyvateľstva) podobné tabuované či rozporuplné témy ako prípad Georgea Floyda v USA? Čoho sa týkajú?

Zďaleka najviac tabuizovaná téma je ruská otázka. Rusku je odopieraná národná symbolika v športe, kam dlho politika nemohla, Rusku je pripisovaná kdejaká sprostosť vymyslená pri Temži a v členských krajinách falošných paktov EÚ a NATO je oficiálna doktrína antirusizmus. Bohužiaľ aj vplyvom českých úradov, ktoré z ČR definitívne urobili handru západných elít.

Kódex boja proti dezinformáciám

Koncom mája Komisia pre hodnoty a transparentnosť predstavila upresnený postup pre zaobchádzanie s dezinformáciami Code of Practice on Desinformation (ďalej CPoD). Návod upresňuje už v roku 2018 zavedený Code of Practice a apeluje predovšetkým na online platformy, veľké sociálne siete Facebook a Twitter, inzerentov ale aj menším hráčom, napríklad Seznam a správcov sietí. Návod by sa mal stať plnohodnotnou normou v roku 2030.

Je tento dokument, rovnako ako presnejšia definícia pojmu “dezinformácie“ v online prostredí, novo vznikajúcou prizmou, skrz ktorú sa budú posudzovať všetky informácie na úrovni národných štátov a nadnárodných inštitúcií? Možno to chápať ako politický nástroj EÚ?

Európska únia je nepolitický nedemokratický novotvar. Nemá žiadny ľud ani armádu. Nemôže nastoľovať žiadnu agendu. Lov dezinformátorov, fake news a hoaxov je pokus o zakrytie vlastnej nedostatočnosti. Európska únia je mediálna šalba, žiadne jej normy nie sú vymáhateľné. To ona je továrňou na dezinformácie. Nikto tam nemá za nič zodpovednosť, zato vysoké odmeny – to je definícia korupcie.

V časti II A 1 dokumentu CPoD sa píše, že signatári uznávajú “ukazovatele dôveryhodnosti a informácie od organizácií zaoberajúcich sa overovaním faktov a nové nezávislé siete overovateľov faktov, ktorej vznik uľahčila Európska komisia, môžu byť zdrojom ďalších údajov o šíriteľoch dezinformácií“. Kritériá podľa toho stanovujú údajne nezávislé inštitúcie. Vzhľadom k tomu, že sa spravidla jedná o NGO, môžeme hovoriť o ich nezaujatosti a vedeckej odbornosti?

V posledných rokoch vidíme, kam dezinformačný apartheid vedie. Tzv. verifikátor faktov o konkrétnych faktoch skoro vôbec nehovorí, len o nálepkách voči médiám, ktoré nepatria do klubu. Pritom by si do svojho štítu mali dať Colina Powella, ako pred osemnástimi rokmi na tlačovej konferencii mával ampulkou s údajnou chemikáliou, ktorých je vraj plný Irak. Všetci vieme, o akú gigantickú blamáž šlo a koľko nevinných životov kvôli tejto falošnej zámienke k vojne vyhaslo. Kvôli dezinformáciách z kruhov okolo amerických antitrumpistov. Preto sa nedávno pán Biden tak prilísal práve k Európskej únii.

Takže ako vždy pôjde o to, vytvoriť takú sieť platených “overovateľov“, ktorí budú pod kontrolou rovnakých elitných kruhov, ako sú spravodajcovia veľkých korporátnych médií, ktorých ilúzotvorba už bola smrteľne zasiahnutá internetom a infotechnologiou. O nejakej odbornosti nemôže byť ani reč. Európske inštitúcie sú ako Česká televízia. Sprivatizovali si ich konkrétny ľudia a so svojimi konkrétnymi mediálnymi maskotmi a s rovnakým nutkaním klamať a zakrývať levotu.

Mediálna gramotnosť pre všetkých

Výsledkom uplatnenia postupov CPoD má byť to, že užívatelia by mali možnosť posudzovať obsah informácií pomocou “indikátorov vierohodnosti zdrojov obsahu, majiteľov médií a overovania identity“. Tiež by mali ľahšie rozpoznať, že v konkrétnom oznámení sa jedná o politickú reklamu. V čom vidíte plusy a mínusy tohto kroku?

Problém je v tom, že sa na tomto už zúfalom pokuse o zadržiavanie nepohodlných informácií dohodli rovnaké firmy podliehajúce rovnakej kontrole, ktoré si k oblbovaniu ľudí vytvorili niekdajšie mainstreamové médiá. Kto stvoril západné a tým aj veľké svetové noviny, televízie a agentúry? Nebojácni novinári, ktorí zabránili šialencom rozpútať najväčšie vojny v dejinách? Nie. Dopadlo to presne naopak. Umožnili to a mnohí tomu drukovali. Uverili ilúzii, že sú novinári. Pritom na Západe sú hrdinovia. Ako je starostlivo ignorovaný Julian Assange.

Dezinformáciám sa bude brániť pomocou obmedzenia reklamy alebo platených umiestnení. Signatári dokumentu sa zaväzujú, že “zavedú opatrenia a postupy, ktoré odstránia reklamné a peňažné stimuly vedúce k príslušnému správaniu, akým je napríklad skresľovanie dôležitých informácií o sebe samom alebo o účele svojej činnosti“. Ako tento krok hodnotíte?

No to je definícia totality. Autori takýchto riadkov nemajú slobodný základ, sú príliš navyknutí na pohodlie a neodvislosť a hovorí z nich strach zo straty príjmov. Krajiny, kde vznikal kapitalizmus ako slobodný trh, navrhujú túto slobodu obmedziť. Ďalší dôkaz úplnej nekompetentnosti.

Časť II. E. dokumentu uvádza, že signatári sa zaväzujú k partnerskej spolupráci s občianskou spoločnosťou, orgánmi štátnej správy, vzdelávacími inštitúciami a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom podporovať úsilie zamerané na rozvoj kritického myslenia a mediálnu gramotnosť v digitálnom prostredí. Ako hodnotíte doterajšie príklady kampaní pre zlepšenie mediálnej gramotnosti v ČR?

Mediálnu gramotnosť si každý jednotlivý človek získava po celý život sám. Život je našim učiteľom, pretože slobodu nemožno nikomu naoktrojovať ani nijako inštitucionalizovať. To by bola nová závislosť. Sloboda vyviera zvnútra.

Zase aj tu na tomto mieste môžeme silne vnímať snahu ľuďom niečo prikazovať. Dajte im pokoj, nech si sami nájdu svoje autority.