Podľa slov Schönemanna iba z katolíckej cirkvi vystúpilo v minulom roku 218 000 Nemcov. Na východe Nemecka vzrástol počet ľudí bez vyznania medzi rokmi 1950 – 2010 z 7,5 na 75 percent. Už dávno je v nových spolkových krajinách „normálne“ nepatriť do cirkvi. Veď „povinnosť uvedenia dôvodov spočíva u veriacich.“
V západných spolkových krajinách nie sú občania viac nábožensky založení. Cirkev tam je však naďalej dôležitým kultúrnym faktorom: „Deti sa nenosia na krst z viery, ale že sa to tak patrí.“ Paralelne k rastúcej sekularizácii nadobúda však význam aj verejná úloha náboženstva. To sa ukazuje napríklad pri smútočných obradoch po katastrofách, či útokoch. Schönemann: „Tu sa cirkvi stávajú dôležitejšími.“ Súčasne rastú náboženské zoskupenia mimo oboch veľkých cirkvi ako slobodné cirkvi, pravoslávna cirkev, či islam.
„Protestantizmus veľmi miluje sekulárnosť“
Vedúca Ekumenického oddelenia Evanjelickej cirkvi v Porýní, vrchná cirkevná radkyňa Barbara Rudolphová z Düsseldorfu, vyjadrila názor, že sekularizácia sama osebe nie je ničím zlým:
„Protestantizmus veľmi miluje sekulárnosť.“ V minulosti z toho profitovali najmä menšinové cirkvi. Ako príklady uviedla Waldénsku cirkev v Taliansku alebo hugenotov vo Francúzsku, ktorých Katolícka cirkev predtým prenasledovala. Vyslovila sa aj za to, aby sa aj v islame znova hlasnejšie ozýval „hlas stredu“, aby sa dištancoval od extrémnych okrajov. „Stredom islamu je milosrdenstvo, stredom kresťanstva je láska k blížnemu.“ Rudolphová vyznala, aká dôležitá je viera v druhý svet: „Ak by som každú nedeľu nemala pohľad za horizont, moja viera by sa rýchlo zasiakla do biedy tohto sveta.“
Sú mnohí, čo hľadajú Boha
Maďarský religionista Prof. András Máté-Tóth zo Szegedu povzbudil cirkvi, aby sa v prvom rade nekoncentrovali na svoj štatus v spoločnosti, alebo na svoje štátne privilégiá. Musia sa sústrediť na to, aby ľudia nachádzali Boha: „Pretože je veľa tých, čo Boha hľadajú.“