Nemecko a charakter jeho národa vyžaduje bezpodmienčne, aby v Berlíne “vládol” muž a nie žena

Berlín 9. novembra 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:SITA/AP-Michael Kappeler)

Tvrdím to pri všetkom rešpekte, ktorý voči ženám všeobecne mám a pociťujem. Ženy si veľmi vážim a od múdrych žien som sa veľa v živote naučil. Mal som to šťastie, že som poznal niekoľko naozaj veľmi múdrych žien a bolo mi veľkým potešením a cťou môcť s nimi diskutovať a sa od nich mnohému aj naučiť

Preto muž a nie žena

Ale Nemecko a jeho etnikum má vlastnosti celkom špecifické a veľmi odlišné od iných európskych národov – opísal som ich podrobne a analyticky v mojej slovenskej publikácii Slovensko v Európe 21. storočia. Tieto vlastnosti vyžadujú, aby Bundeskanzler bol bezpodmienečne mužom. Všetci doterajší nemeckí šéfovia vlád novodobého Nemecka, počnúc Konrádom Adenauerom a končiac Helmutom Kohlom, mali tie potrebné vlastnosti, ktoré sú dôležité na to, aby Nemecko prosperovalo a bolo optimálne etnicky súdržné. A všetci hlásali, či už priamo alebo nepriamo, že v Nemecku „vládne“ deutsche Leitkultur a tá má byť smerodajná pre každého, kto žije v Nemecku, teda aj pre vyznávačov islamu.

Nemci stratili pozitívny pocit pre deutsche Leitkultur a sa jej obávajú

Keď prišla na scénu moci kancelárka Merkelová, tak sa postupne všetko zmenilo – dokonca aj to, čo má byť samozrejmé pre každý svojbytný národ – a pojem deutsche Leitkultur bol „zdegradovaný“ (podobne ako aj demokratická AfD) na niečo rasistické a na niečo, čo patrí len do repertoáru neonacistov.

Angela Merkelová a jej epocha ukázali jasne, že Nemci za jej kancelárstva čoraz viac strácali národnú hrdosť, vnútornú pevnosť, etnickú súdržnosť, ale aj disciplinovanosť a zmysel pre to, čo je pre nich pozitívne, ak to príjmu od iných a čo ich úplne rozkladá a vykoreňuje, ak si dajú nahovoriť, že to musia akceptovať. Napríklad to, že islam je pre nich prínosom a že patrí do Nemecka. Opak je ale pravdou – Nemci a islam sú absolútne protikladní. A to takou mierou, ako sotva iný západný národ. Nemci sú národom početných veľkých mysliteľov a skvelých filozofov a tí dlho pozitívne ovplyvňovali nemecký národ a jeho vnímanie sveta.

Radšej islam ako veľkí nemeckí myslitelia

Dlho bolo tak, dlho – až kým neprišla Merkelová a jej médiá, ktoré robili všetko preto, aby Nemci nadobudli nový pohľad na svet a aby sa podrobili globalizmu a islamu. Islam nenávidí a odmieta filozofiu vnútornej slobody indivídua, ako ju hlásali vynikajúci nemeckí filozofovia a psychlógovia; spomeniem za všetkých aspoň dvoch: Friedrich Nietzsche a Erich Fromm. Pre islam a jeho imámov sú to len diabli a démoni. Islam neuznáva individuálnu vnútornú slobodu, lebo ľudia, ktorí ju žijú, nemôžu nikdy uctievať Korán a uznávať absolútnu autoritu Mohameda.

Celé patologické odcudzenie sa Nemcov tomu, čo bolo ich kultúrou a ich podstatou – celé toto zlo, sa udialo pod vplyvom Merkelovej a tých, ktorí jej slúžili. A takto upadnuté Nemecko pôsobí potom dezorientujúco a destabilizujúco aj na iné európske národy.

Nemecko preto nevyhnutne potrebuje silného, múdreho a charakterom dobrého kancelára, „vodcu“ s patriarchálnymi štruktúrami, ale tolerantne a humanisticky zmýšľajúceho – jedným slovom svojho nemeckého Kurza. Rozhodne nie však ďalšiu ženu, jedinú výnimku by som pripustil v prípade Sahry Wagenknecht, ktorá ako atraktívna žena má aj pozitívne patriarchálne štruktúry, skvelý intelekt a má aj vodcovské kvality, pričom by dokázala byť aj racionálnou a pozitívnou autoritou. Žiaľ, v tej politickej pozícii, v ktorej v súčasnosti je, sú jej šance nulové. Je však ešte mladá a čo nie je, môže sa ešte zmeniť.

Extrémne premenlivý národ

O Nemcoch povedal jeden môj taliansky priateľ, skvelý publicista a žurnalista a vynikajúci znalec veľkých európskych národov a zvlášť Nemecka, kde prežil viac rokov: „Die Deutschen sind ein wandelbares Volk. Mit diesem einzigen Satz kann man sie sehr treffend charakterisieren. Nemci sú veľmi premenlivý národ. S touto jedinou vetou ich možno veľmi výstižne charakterizovať.“ Plne s tým súhlasím, žiadny iný západný národ sa vo svojej histórii nepohyboval tak extrémne z jedného extrému do iného extrému opačnej polarity, ako práve Nemci.

Merkelová sa stala kancelárkou takpovediac nedopatrením. Do veľkej politiky sa dostala vďaka Helmutovi Kohlovi, ktorý ju v r. 1990 povolal za ministerku pre rodinu a ministerkou u Kohla ostala do r.1998. Týmto ťahom kancelár Kohl len chcel východným Nemcom preukázať rešpekt, nič viac.

Mocnými mužmi CDU bola Merkelová dlho podceňovaná, napriek tomu sa vďaka dobre ukrývanej prefíkanosti a úspešne hranej a predstieranej naivite stala už v r. 1998 generálnou tajomníčkou CDU.

Kohlovým korunným princom bol Schäuble, ale Merkelová zvíťazila

O dva roky neskôr, keď sa politika v Nemecku točila okolo aféry prepieranie čiernych peňazí CDU, v čom bol namočený až po uši Kohl i Schäuble (ktorý bol už dávnejšie určený za Kohlovho nástupcu), tak sa silní muži CDU zhodli v tom, že najlepším riešením pre očistenie pošpineného mena CDU bude, keď sa stane šéfkou strany čisté dievča bez hany z východu – Angela Merkelová.
Vychádzali z toho, že časom, keď verejnosť už zabudne na aféru CDU, tak ju stiahnu z obehu a nastúpi niekto z nich. Prerátali sa však veľmi, nestalo sa tak a „naivka“ z východu sa odrazu premenila na skvele kalkulujúcu a rafinovane taktizujúcu manipulátorku, ktorá na nešťastie Nemecka prevzala na celú večnosť moc nad Nemeckom a Európou.

Roman Bednár