Môj profil 
Predplatné
V odporúčaní, ktoré ministerstvo zahraničných vecí dnes zverejnilo na svojich webových stránkach, sa uvádza, že nedávny vývoj naznačuje konkrétne ohrozenie zástupcov médií v podobe zatknutia a zadržiavania separatistickými silami.
Nemecko sa v uplynulých dňoch angažovalo vo vyjednávaní o prepustení misie pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých v meste Slovjansk pre podozrenie zo špionáže týždeň zadržiavali proruskí separatisti. V tíme OBSE boli aj štyria nemeckí občania.
Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier v pondelok vyzval všetky strany konfliktu, aby v Ženeve usporiadali druhú diplomatickú konferenciu o riešení situácie na Ukrajine.
Vo svojom článku, ktorý dnes zverejnil nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, Steinmeier predstavil päťbodový plán riešenia krízy na Ukrajine.
Prvým bodom je usporiadanie spomínaného druhého kola ženevskej konferencie ako “silného politického signálu, že všetky štyri zainteresované strany (EÚ, USA, Rusko a Ukrajina) akceptujú dosiahnutú dohodu a sú odhodlané plniť ju.
Ako druhý bod uviedol predčasné prezidentské voľby, pričom zdôraznil ich dôležitosť pre legitimizáciu súčasného vedenia v Kyjeve a stabilizáciu situácie na Ukrajine.
Tretím bodom Steinmeierovho plánu je posilnenie sprostredkovateľskej úlohy OBSE.
Štvrtý bod plánu hovorí o nevyhnutnosti ústavnej reformy a širokej diskusie o nej za účasti všetkých oblastí krajiny.
Piatym bodom je zintenzívnenie úsilia na ozbrojenie všetkých formácií a ukončenie blokády administratívnych budov.
Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú zmluvu s EÚ, pričom ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.
Vo februári neutíchajúce mítingy prerástli do potýčok protivládnych demonštrantov s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi, ktoré si vyžiadali desiatky obetí.
Veľmi výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu v prospech parlamentu a vlády.
Krátko na to však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev, či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb. Funkciu prezidenta zastáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Svojich funkcií sa ujala aj nová vláda, ktorej predsedom je Arsenij Jaceňuk.
Situácia na Ukrajine sa vzápätí znova skomplikovala, keď autonómna krymská republika a oblasti na juhovýchode Ukrajiny, kde väčšina obyvateľstva používa ruštinu, odmietli uznať nové vedenie krajiny. Na základe referenda sa Krymský polostrov a mesto Sevastopol stali v polovici marca dvoma novými subjektmi Ruskej federácie. Ich príklad chcú nasledovať aj Luhanská a Donecká oblasť, kde sa túto nedeľu uskutoční referendum o ich sebaurčení.
Hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v pondelok uviedol, že referendum, ktoré plánujú proruskí separatisti v Doneckej oblasti, by porušilo ústavu krajiny a tamojšiu situáciu iba zhoršilo. Dodal, že ľudia, ktorí referendum vyhlásili, neboli demokraticky zvolení.
jf
.jpg)
.JPG)
