Washington/Moskva 15. júla 2014 (HSP/RT/Foto:TASR)
Veľké svetové ropné spoločnosti aj napriek Západom uloženým sankciám voči Ruskej federácii pokračujú v spolupráci s ruskými spoločnosťami
Ropné spoločnosti nezjednávajú, rovno ignorujú medzinárodné sankcie proti Rusku. A robia absolútne správnu vec, hovorí sa v článku vplyvných nemeckých novín Handelsblatt. Veď na rozdiel od nezodpovedných politikov, podnikatelia dosahujú svoje ciele bez toho, aby používali zbrane, tvrdí autor Hans-Peter Zibenhaar.
USA a EÚ trvajú na sprísnení sankcií voči takej energetickej veľmoci, ako je Rusko, ignorujúc medzinárodné skúsenosti, povedal novinár. Znalci ropného biznisu si dobre pamätajú, aké malo následky embargo vyhlásené Organizáciou krajín vyvážajúcich ropu proti vlastným klientom v roku 1973. Ceny ropy prudko stúpli a spôsobili globálnu recesiu po prvýkrát od druhej svetovej vojny. Ropu vtedy použili ako politickú zbraň, čo viedlo k rozsiahlemu ekonomickému požiaru, pripomína Zibenhaar.
OPEK z toho vyvodil závery, čo nemožno povedať o Spojených štátoch, ktoré už mnoho rokov používajú v oblasti zahraničnej politiky stále tú istú metódu “napadni, vtrhni, izoluj”, a to aj vtedy, keď je to na úkor ich vlastnej ekonomiky, píše sa v článku.
Na pozadí týchto udalostí je pozoruhodná, ale i logická reakcia amerického ropného gigantu Exxon, ktorý spolu s ruskou Rosnefť práve teraz rozbieha miliardový projekt na preskúmanie Arktídy, hovorí novinár. Exxon a Rosneft už niekoľko rokov úspešne spolupracujú na Sibíri i na ostrove Sachalin. Pre Washington je táto spolupráca, poznamenáva autor článku, tŕňom v oku.
“Rozvojom spolupráce s Rosnefťou v Severnom ľadovom oceáne sa Exxon stáva otvoreným odporcom americkej sankčnej politiky. Tento rozpor je veľmi dôležitý. Osoby, vedúce úspešný biznis, neberú do rúk zbrane. Washington sa mýli, ak si myslí, že môže pomocou bojkotu prinútiť Moskvu, prispieť k zníženiu napätia na Ukrajine, ” píše Hans-Peter Zibenhaars.
V článku sa uvádza, že vzájomné ústupky sú obzvlášť dôležité v tomto momente, keď sa zvýšila nedôvera vo vzťahoch Západu a Ruska. Práve tak postupuje spoločnosť Wintershall, dcérska spoločnosť koncernu BASF, ktorá spolupracuje s Gazprom na výstavbe plynovodu South Stream, ktorý povedie po dne Čierneho mora.
A rakúska spoločnosť Catoil, zaoberajúca sa technologickým vývojom v ropnom sektore, potvrdila, že nepociťuje hrozby kvôli sankciám EÚ a stavila na úzku spoluprácu s Rusmi. Preto Rakúšania majú v úmysle sa naďalej držať svojich vlastných investičných plánov, nehľadiac na sprísnenie sankcií, ktoré sú smerované práve na ruský ropný priemysel.
“Energetický sektor – jeden z pilierov európskej ekonomiky. V tejto súvislosti sú spoločné záujmy strán oveľa hlbšie, ako si niektorí ľudia mysleli. Význam Ruska pre Európu je porovnateľný s významom Texasu alebo Aljašky pre Spojené štáty – je obrovským zdrojom nerastných surovín. Ich dobývanie za použitia najnovších technológií a vynálezov je kľúčom k všeobecnej prosperite a mieru,” uzatvára Zibenhaar.
jf