Nedávny vývoj mu dal silný impulz. Matovičovo ministerstvo opúšťa ekonóm Hellebrandt. Podporila ho prezidentka?

Bratislava 13. augusta 2022 AKTUALIZOVANE (HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian)

Ekonóm Tomáš Hellebrandt odchádza z ministerstva financií, ktoré vedie ako minister Igor Matovič (OĽaNO). Ako uviedol v statuse na sociálnej sieti, nedokázal sa stotožniť s tým, akým spôsobom minister financií presadil rodinný balíček

Hellebrandt pôsobil na ministerstve na Útvare hodnoty za peniaze. Na svojom facebookovom účte opisuje, že v priebehu posledného roka nadobudol presvedčenie, že na ministerstve financií prestal platiť predpoklad, že politická moc robí verejnú politiku na základe dát a dôkazov.

“Absolútny nezáujem vedenia ministerstva o odborné stanoviská, prípadne aktívna snaha o zabránenie šírenia výsledkov mojej analytickej práce vo verejnom priestore vytvárajú pocit, ktorý je pre človeka s mojim mentálnym nastavením neznesiteľný. Pocit zbytočnosti,” píše v statuse.

Ako hlavný problém vypichol, akým spôsobom minister financií presadil rodinný balíček.

“Odhliadnuc od jeho obsahu, ku ktorému mám odborné výhrady, spôsob, akým Igor Matovič túto svoju srdcovku pretlačil v parlamente významne prispel k legitimizácii extrémistických politických síl a k oslabeniu nepísaných pravidiel, na ktorých napriek všetkej špine a zášti v slovenskej politike donedávna existovala zhoda naprieč demokratickými stranami,” píše Hellebrandt a dodáva:

“Majme prosím jasno v tom, kde sa nachádza čiara, ktorá delí štandardnú politickú prácu od aktivít, ktoré podmývajú krehké základy našej demokracie. Naše kontrolky by sa mali rozsvietiť ďaleko pred tým, ako dôjde k verejnej politickej spolupráci s nedemokratickými silami. Závislosť na hlasoch fašistov pri presadzovaní zákonov je za čiarou. Rokovanie a diskusia s fašistami či odpovedanie na ich otázky za zatvorenými dverami je za čiarou. Delenie fašistov na dobrých a zlých podľa aktuálnych politických potrieb je ďaleko, ďaleko za čiarou. Hocičo iné, ako vytrvalý, odhodlaný a nekompromisný politický boj za demokraciu a ľudské práva a proti autoritárstvu vo všetkých jeho podobách je neakceptovateľné. Nedokážem pracovať pre človeka, pre ktorého je tento princíp dobrý iba pokým nepredstavuje prekážku na ceste k naplneniu jeho osobných politických ambícií. Preto odchádzam.”

Podporila ho prezidentka?

Ešte v ten deň Hellebrandtovi prišla správa z neznámeho čísla. Ukázalo sa, že šlo o správu od prezidentky Zuzany Čaputovej. Analytik správu s jej súhlasom zverejnil na sociálnej sieti. Prezidentka mu v správe poďakovala a zároveň mu navrhla osobné stretnutie. Vyjadrila sa v duchu, že útvar štátnej správy prichádza o kvalitného človeka a že mu vyjadruje podporu.

Ide o širší problém

Ku kauze sa na sociálnej sieti vyjadril aj exminister Juraj Draxler, ktorý upozorňuje, že ide o širší problém:

“Toto je ale širší problém, netýka sa len jedného alebo dvoch ministerstiev. Jeden z veľmi vážnych problémov riadenia štátu u nás. Slovensko má v mnohých oblastiach veľmi obmedzený počet odborníkov. Niekedy stratiť aj jedného-dvoch vysoko vzdelaných alebo rokmi skúsených ľudí je pre ministerstvo či organizáciu potenciálne veľká strata. Bohužiaľ, u nás sa s ľuďmi narába ako s nejakým nábytkom. Kancelárskym. Jedného dňa tam sú a potom nie.“

Draxler dodáva, že na politické posty treba politických ľudí a na špecifické, politické posty (napríklad v okruhu ministra) takých, ktorým sa dá osobne dôverovať.

“ALE posty vysokých štátnych úradníkov, vrátane šéfov inštitúcií, analytikov, atď., to nemá mať so straníckou politikou ani s osobnými názormi dotyčného, nič spoločné. Mne osobne je srdečne jedno, koho volil či s kým sympatizuje niekto, kto má čisto technicky riadiť nejakú inštitúciu. Ak na to má požadované kvality, tak ju riadiť bude, či je vo svojich politických presvedčeniach modrý, zelený, ultračervený alebo žlto-oranžovo-modro neviemaký.”

Podľa Draxlera sa to ale u nás nedeje, a aj to je príčina tej všeobecnej “jemnej hniloby”, ktorá podrýva základy štátu u nás.