Adelaide 16. marca 2017 (HSP/Foto: wikipedia)
Už pravekí ľudia mali dobré znalosti z prírodnej medicíny a vedeli, čo by im pomohlo zmierniť bolesť. Neandertálec žijúci v Európe pred 40 000 rokmi poznal účinky penicilínu dávno predtým, než boli vyvinuté antibiotiká
Skúmaním DNA rôznych mikróbov a potravín prilepených na zuby neandertálca zistil medzinárodný výskumný tím podľa vedeckého časopisu Nature nové podrobnosti o jeho strave, spôsobe života či zdravotnom stave.
“Naše zistenia samotrejme kontrastujú s výrazne trochu zjednodušujúcim pohľadom na našich dávnych príbuzných v populárnych predstavách,” konštatuje profesor Alan Cooper, riaditeľ Austrálskeho centra pre výskum pravekej DNA z univerzity v Adelaide.
“Viete, skúmame chlapíka, ktorý si sám podával lieky na zubný absces, čo bol zlý škaredý gastrointestinálny parazit (…) užíval aspirín a zistili sme v ňom aj penicilínovú pleseň.” Šlo o patogén Enterocytozoon bieneusi nájdený u nendertálca z jaskyne El Sidrón v Španielsku. Našli sa aj stopy po penicilíne. Cooper k tomu dodáva: “Použitie antibiotík bolo veľmi prekvapivé, pretože je to viac ako 40 000 rokov predtým, než sme vyvinuli penicilín.”
Zdá sa teda, že neandertálci mali dobré znalosti o účinkoch liečivých rastlín a ako by im mohli pomôcť zmierniť bolesti zubov či žalúdka. Napríklad pozorovaný jedinec žul kôru z topoľa, ktorá obsahuje chemické látky podobné aspirínu.
Neandertálci žijúci v jaskyniach na území dnešného Belgicka (napr. jaskyňa Spy) boli veľkými mäsožravcami, pochutnali si na nosorožcoch a na muflónoch spolu s hubami, pretože žili v stepnom prostredí. Iní, žijúci južnejšie v Španielsku, však boli z veľkej časti vegáni obľubujúci mach, kôru a píniové oriešky. Takže nemožno tvrdiť, že homo sapiens neanderthalensis bol jednoznačne zameraný na mäso a jedol len sobov, mamuta a nosorožca srstnatého.