NÁZOR. Putin, otázky a výzvy

Moskva 23. decembra 2016 (HSP/sputnik/Foto:TASR-Alexei Druzhinin/Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

Veľká tlačová konferencia prezidenta Putina je naplánovaná na 23. decembra o 10-tej hodine SEČ. Len málo kto vie, že sa akreditovalo 1.437 žurnalistov a akú časť ich otázok zaberie vnútorná a vonkajšia politika a s nimi spojené výzvy.

Ak si musíme zvykať na dianie doma a vo svete, ktoré počas jedného dňa (v tomto prípade pondelok 19. decembra), obsahuje otravu viac ako 50 ľudí v Irkutskej oblasti, vraždu 12 ľudí v Berlíne s desiatkami zranených, vraždu diplomata a troch ďalších osôb v Ankare, streľbu 24-ročného Švajčiara v moslimskom centre v Zürichu s jednou mŕtvolou nájdenou v blízkosti centra, strieľanie v blízkosti amerického veľvyslanectva v Ankare po atentáte na ruského veľvyslanca, a dnes vo Wiesbadene na obyčajných chodcov, bude mať každé Putinovo slovo – bez ohľadu na kvalitu otázok, svoj špecifický význam, váhu a následky. Aké? Nech si ich každý čitateľ predstaví sám.

To preto, že zoznam udalostí jedného pondelkového večera svojimi následkami nemôže byť kompletný bez zoznamu rizík, existujúcich napríklad v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Izraela týkajúceho sa vypratania ilegálneho sídliska v Amon v západnom Jordánsku do konca roka 2016. Alebo týkajúce sa následkov interview amerického novinára Grega Millera pracujúceho pre The Washington Post kanála CBC na tému vytvárania tzv. výbušných materiálov a ich hodnôt, v spojení s novými centrami boja proti ruskej propagande v EÚ. “V ideálnom svete by sme mohli uviesť všetky naše zdroje a byť absolútne transparentní pred našimi čitateľmi. Ale to nie je možné, najmä keď ide o taký typ materiálu, o ktorom teraz hovoríme: o správach, týkajúcich sa národnej bezpečnosti, ktoré obsahujú dôvernú výzvednú analytiku, ktorá je často označovaná slovom “tajné”, zdôraznil Miller. Takýto žurnalismus bez zodpovednosti dostáva pomaly a iste na kolená aj Facebook. Tento produkt, a všetko, čo sa na ňom a s ním deje, ktorý prináša Zuckerbergovi ohromné ​​peniaze, sa sám transformuje do producenta fake news, tj. vymyslených správ. Stačí sa zoznámiť s reakciami na útok v Berlíne, aby aj nevzdelaný človek začal chápať, že sľuby pána Zuckerberga sa neplnili, neplnia a nikdy nemôžu splniť. Pri vstupe na burzu hlásal Zuckerberg: Facebook was not originaly created to be a company. It was Bulit to accomplish a social mission – to make the World more open and connected. Teda žiadna firma, ale misia a americké misionárstvo. Dnes už mnohí z nás vedia, vrátane Číny, že plody amerického misionárstva sú smrteľné rovnako, ako strata dôvery k mäsovým médiám a ju nahradzujúce vymyslené, alebo utajované správy.

Utajovanou správou nie je moja interpretácia článku v The Guardian pod názvom “Kráľ Saudskej Arábie sa pripravuje stratiť svoje kráľovstvo.” V spojení s uzatvorenou zmluvou medzi RF a SA možno obsah článku interpretovať ako predpoveď farebného scenára religióznej vojny s následným zvrhnutím kráľa. Samozrejme s následkami pre RF a Putina. Podobne je tomu na Ukrajine. Tam sa pripravuje realizácia podobného scenára. Prezident Porošenko objednáva za posledné štátne peniaze Ukrajiny u americkej PR agentúry BGR sprostredkovanie komunikácie s novozvoleným prezidentom USA Trumpom. To v čase, keď mu ex-partner – oligarcha Kolomejský zanechal zbankrotovanú a stámiliónmi USD zadlženú Privatbanku. Tú musel Porošenko včera znárodniť. V čase, keď Porošenkovi utiekol, dnes už v USA sa nachádzajúci na výsluchu nosič úplatkov a dôkazov o korupcii, člen Rady Alexander Onyščenko. Tam ho, prípadne i Porošenka, čaká v najlepšom prípade osud ex-premiéra Lazarenka.

Tieto a podobné akcie vodcov závislých na klane Clintonovcov, vrátane EÚ komisárov, dokazujú okrem iného deficit profesionality a lojality k svojmu štátu tým, že sa v americkej prezidentskej volebnej kampani koncentrovali na osobu, a nie na vzťah svojho štátu k USA. Dnes sa snažia dohnať vlak, ktorý už je na ceste, ktorý ale nemôže zastaviť žiadny telefón pána Bidena & Co.

Vojna na mnohých frontoch, ale v iných podobách, bude pokračovať. Problém Sýrie, Turecka, vrátane Kurdov, je totiž súčasťou plánu tzv. Blízkovýchodného orientu, v ktorom hrajú USA dôležitú úlohu. Európa musí byť šťastná, že vojna proti IS je len politicky, nie však vojensky vyhraná. Až bude IS porazený vojensky, možno si v Európe predstaviť oveľa horšie scény ako v Berlíne, alebo pri otvorení výstavy v Ankare, alebo v modlitebným centre v Zürichu.

Pre prezidenta Putina preto bude kvalita otázok, predpokladám prevažne mladých žurnalistov, meradlom teploty, mierou zjednotenia alebo rozdelenia, pokrytectva a zodpovednosti občanov a ruskej spoločnosti. Ak sa vládne sľuby budú transformovať do klamstiev, nenávisti, podozrievania a rozdeľovania spoločnosti, podobne ako sa transformujú sľuby Facebooku, príde doba, keď bude prezident Putin, rovnako ako Zuckerberg konfrontovaný s existenciálnou otázkou: je to riešenie alebo problém? Odpoveď budú obaja musieť hľadať v dobe charakterizovanej skutočnosťou, že pisatelia typu Yama Abuibad so svojim hotglobalnews.com zarábajú desaťtisíce EUR – USD za mesiac písaním fake news a faktologické spravodajstvo je cenzurované a neplatené. Je preto otázkou času, kedy bude aj trestne stíhané. Nehľadiac na skutočnosť, že bez dôvery a vzťahu k občanom, nemožno vládnuť rútiacej sa spoločnosti, ktorej moc sa stáva nepríčetnou. Preto majú fake news, nezodpovednosť a snaha o totálnu kontrolu spoločnosti, konjunktúru.

Aj dnes sa mi zdá, že neviditeľné špičky ruských masových médií trpia uvedenými symptómami. Sú zakorenené v ilúzii, vo vedomej či nevedomej idealizácii Západu. Nechajú jednotlivých žurnalistov a komentátorov hrať svoje role, a robia málo alebo nič preto, aby bez presviedčania slovami, vrátane hádania sa účastníkov TV show, alebo úspechov vo vojenskej technike, bodovali v propagandistickom boji so Západom.

Márne hľadám v rámci svojho obmedzeného času v ruských zahraničných masových médiách príklady pozitívneho vývoja v Rusku, ktorý existuje, ktorý by asymetricky, efektívne a ekonomicky, konfrontoval protiruskú propagandu a rusofóbiu.

Pokiaľ viem, žiadny štát EÚ nemôže ponúknuť svojej verejnosti TV program, podobný príkladu Синяя птица, slovensky Modrý vták. Obdivuhodné množstvo mladučkých a mladých talentov vyrastá s pomocou rodičovskej a profesionálnej pomoci v systéme neistôt a neurčitosti. Súťažia na pódiách, hodnotení profesionálnymi rozhodcami a verejnosťou, a dokazujú, že neskorumpovaná mladosť, sprevádzaný talent a s ním spojená prirodzená radosť a správanie, tj. vzťahy, sú silnejšie, než politika a všetok strach, ktorý denne sugerujú masová médiá. Zdá sa, že vlastnú mäkkú silu, softpower, ruské médiá nevedia využiť. Je to výzva pre prezidenta Putina. Jeho úspešná vonkajšia a čiastočne aj vnútorná politika, ktorá viedla k zjednoteniu ruského národa a drží ho pri moci, sa čoskoro môže stať nedostačujúcou pre trvalé zabezpečenie udržateľného vývoja ako doma, tak aj vo svete. Bez podpory blízkych a susedov, bez dialógu a ponuky samopresvedčujúcich pozitívnych hodnôt je mierové spolužitie pre mňa ťažko predstaviteľné.

Jan Campbell