Išlo o odplatu voči dvom bývalým riaditeľom SIS, ktorí odhalili možné manipulácie trestných konaní a nahlásili ich príslušným orgánom. Odpoveďou bolo trestné stíhanie v absurdnej konštrukcii – údajná skupina zosnovaná v roku 2016, pričom viacerí jej členova sa spolu dodnes nikdy v živote nestretli, mala po roku 2020 mariť trestné činy spáchané v roku 2018. Pčolinský bol pritom v čase údajnej najväčšej aktivity skupiny vo väzbe v Leopoldove. A zo samotky sa zločinecká skupina dosť zle riadi. Navyše, niektorí z údajných členov skupiny sa spolu osobne nikdy v živote nestretli.

Pčolinský však upozorňuje, že za celou kauzou bol aj širší strategický zámer. V prvej fáze odstrihnúť SIS-károv, v druhej generálnu a krajskú prokuratúru, a v tretej to všetko prepojiť s kauzou Súmrak – Fico, Kaliňák, Gašpar, Bödör – do jednej megalomanskej zločineckej skupiny. Ak by voľby 2023 dopadli inak, možno je dnes polovica Slovenska v zločineckých skupinách, podľa toho, koho volila. V rozhovore sa Pčolinský venuje aj systému kajúcnikov, ktorý považuje za štrukturálne pokrivený, či zrušeniu NAKA, ktoré označuje za nepodstatné divadlo. Viac sa dozviete vo videorozhovore.

Rozuzlenie bola jedna z posledných akcií NAKA pre voľbami 2023. Dosť vecí je utajených, keďže tam ide aj o SIS, utajené je aj uznesenie o zastavení trestného stíhania. O čom sa hovoriť dá a o čom nie?

Možno je dobre, že veľa vecí je utajených — tá kauza obsahuje také kvantum absolútnych nezmyslov a bludov, že by ešte viac dokázala otráviť a rozdeliť spoločnosť. Hovorím to nadnesene.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Ale to, čo sa vie je, že vyšetrovateľ zatiaľ neprávoplatne zastavil trestné stíhanie. Čaká sa na rozhodnutie prokuratúry – ja som ho nevidel, je utajované. Ale realita je jednoduchá. V kauze Rozuzlenie vlastne išlo o pomstu dvom bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby, Michalovi Alačovi a mne. Pomsta za to, že sme v rámci zákonne nasadených informačno technických prostriedkov zistili, že by mohlo dochádzať k manipuláciám niektorých trestných konaní. Informovali sme o tom tých, ktorých sme o tom informovať mali.

Kedy to bolo?

To bolo v roku 2021 začiatkom roka, nejaké indície boli aj predtým. Ale priamo získať zvukové nahrávky a nejaké fotografie, ako vedľajší produkt ITP, sa nám podarilo pri monitorovaní jednej kriminálne závažnej osoby. Keď sme zistili, čo vlastne máme v rukách, samozrejme sme to odstúpili tam, kam to malo ísť, aby s tým urobili poriadok. Problém je, že na ministerstve vnútra s tým poriadok urobili tak, že zriadili tím Oblúk a začali stíhať čurillovcov. To bolo čisto v rukách manažmentu ministerstva vnútra a v tom čase bol ministrom Roman Mikulec.

Druhá línia rozuzlenia bola, že tí, ktorí sa sťažovali – ide o čurillovcov, ich rodinných príslušníkov, prípadne vybraných kajúcnikov, ktorých čurillovci používali – získali status oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tam išlo len o to, aby sa po voľbách v roku 2023 mohli zabetónovať vo svojich pozíciách. Viac menej sa im to podarilo.

Problém je, že status oznamovateľa môžete získať vtedy, keď v dobrej viere urobíte kvalifikované oznámenie o trestnej činnosti, o reálnej trestnej činnosti, ktorá sa stala. A to oznámenie by teda malo byť, podľa možnosti, aj pravdivé. No zastavenie kauzy Rozuzlenie ukazuje, že to reálne a pravdivé nebolo. Problém je, že aj keď bola celá vec zastavená, zatiaľ neprávoplatne, tak tí oznamovatelia majú ochranu ešte tri roky po tom. Takže to bude na riadnu telenovelu.

V apríli vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie bez toho, že by bolo vznesené obvinenie, alebo čokoľvek. V kauze Rozuzlenie išlo podľa prezentovaných informácií o to, že ste v 2016 mali zosnovať zločineckú skupinu, ktorej úlohou bolo jednak diskreditovať čurillovcov, a taktiež podnikať kroky na ochranu bývalého policajného prezidenta, pána Gašpara. Správne?

No, keby to tak bolo napísané v uznesení, síce by to nedávalo zmysel, ale dobre, dalo by sa to nejako pochopiť. No to uznesenie bolo koncipované tak, že v roku 2016 sme sa dali dokopy – partia ľudí, ktorí sa dodnes nepoznajú, to už je desať rokov – za účelom toho, aby sme v roku 2020 a 2021 marili vyšetrovanie káuz, ktoré boli spáchané v roku 2018. Takýto konštrukt tam bol uvedený. To je úplne absurdné. Kto to vymyslel neviem, ale je pod tým podpísaný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zo Žiliny.

Zaujímavý časový oblúk, 2016 zosnovať skupinu, ktorá mala po 2020 zahladzovať činy z roku 2018.

Ktoré, ktoré v tom 2016 ešte ani neboli, tie mali byť spáchané až o dva roky neskôr, a my sme ich o ďalšie dva roky potom mali začať akože mariť. Problém bol ešte ten, že v tom čase, kedy tá naša údajná zločinecká skupina vniknúť a byť najaktívnejšia, tak ja som bol v kolúznej väzbe v Leopoldove. A verte mi, že zo samotky z Leopoldove sa zločinecká skupina riadi dosť zle.

Mozgové trusty, ktoré sme mali na Národnej kriminálnej agentúre, dokázali vyprodukovať takýto vecný, aj logický nezmysel. Ja som napríklad dodnes nestretol člena našej zločineckej skupiny Jána Kaľavského. Nikdy v živote som ho nevidel. Ale pritom teda vraj bol a je členom našej skupiny. Takisto, ako sa Michal Aláč nikdy nestretol s Petrom Tóthom a myslím, že ani s Kaľavským. Je tam veľa takýchto momentov, logika išla bokom.

Ako je vôbec možné, že takéto absurdnosti prejdú?

Hlavné je to, že tieto absurdné veci dozorovala absurdná špeciálna prokuratúra. Čiže, keď sa chcelo, pečiatka sa dala jednoducho pod čokoľvek.

Z vášho pohľadu, pravý účel a cieľ kauzy Rozuzlenie, bola teda pomsta?

Pomsta dvom bývalým riaditeľom SIS. Tam samozrejme prebieha ešte nejaké ďalšie konanie, o ktorom hovoriť nebudem. Takže to, že kto čo vymyslel, urobil, a na koho pokyn, to je predmetom dokazovania v inej trestnej veci.

A potom, oni samozrejme chceli aj ovplyvniť predvolebnú situáciu na Slovensku, lebo to sa stalo šesť týždňov pred voľbami. Tá úplne pôvodná, strategická myšlienka bola, že teraz odstíhame v Rozuzlení nejakých kvázi SIS-károv a NBÚ. Potom v ďalšom kole by sme urobili generálnu prokuratúru a krajskú prokuratúru. A v treťom kole to celé prepojíme ešte s prípadom Súmrak, kde bol Fico, Kaliňák, Bödör a ďalší, a urobiť z toho jednu mega veľkú skupinu, kde sa každý s každým poznal a všetci sa škaredo pozerali na čurillovcov.

To bol ten zámer, ktorý za tým celým čítam ja, najavo vyšli aj niektoré skutočnosti a dokumenty, ktoré tomu nasvedčujú. K Rozuzleniu ešte existuje technický spis a tam sa to pomerne jasne ukázalo, ako veľmi by to chceli prepojiť. Lenže, nešlo to. Čiže ani pre nich niektoré veci neboli schodné, už vtedy. Možno mali málo času. Ak by tie voľby 2023 dopadli inak, tak možno je dnes pol Slovenska v zločineckých skupinách, podľa toho, koho volila.

V období, keď ste boli vo väzbe, prebehlo to známe stretnutie v odizolovanej miestnosti, ktorá je tuším jediná neodpočúvateľná na Slovensku.

To by sme preháňali. Áno, je to prezentované kadejako, že niekde v pivnici… Ale je to normálna zasadačka, kde sú nejaké prostriedky proti tomu, aby nebolo možné odpočúvať ten priestor zvonku.

To stretnutie prebehlo. Ja som sa to dozvedel z Denníka N, ktorý mi chodil do väzby v Leopoldove. A veľmi som sa na tom pobavil, lebo kým dovtedy všetko bežalo v utajenom režime a verejnosť o ničom nevedela, tak po tomto stretnutí to niekto z jeho účastníkov vyniesol Denníku N. A treba sa zamyslieť nad tým, že kto mal nadštandardné vzťahy s Denníkom N. Tým pádom sa toho mohla chytiť opozícia a túto tému potom držali ďalšie dva roky, až do volieb. Čo samozrejme bola šikovnosť opozície a absolútna neschopnosť predstaviteľov vtedajšej vládnej moci, z ktorej niektorí ľudia sa zúčastnili na tom stretnutí v budove Slovenskej informačnej služby.

Vtedy tam bola prezidentka Čaputová, premiér Heger, vtedajší minister vnútra pán Mikulec, ministerka spravodlivosti pani Kolíková. Kto ešte?

Bol tam predseda parlamentu, prezident Policajného zboru, riaditeľ SIS, riaditeľ Policajnej inšpekcie. Myslím, že aj generálny a špeciálny prokurátor. No to, čo bolo zverejnené, hovorí, že im tam boli prezentované niektoré veci súvisiace s možnými manipuláciami trestných konaní. A ako už s touto informáciou kto naložil, bolo potom vlastne len na ňom. Ten ústavný činiteľ, on ide s kožou na trh. Vy mu môžete radiť a dávať akékoľvek informácie, ale on robí to rozhodnutie, a on si zaň ponesie zodpovednosť.

Oni urobili rozhodnutie, aké urobili, a potom minimálne tú politickú zodpovednosť všetci niesli. Lebo voľby o dva roky neskôr ukázali, ako sa k takýmto postupom stavajú voliči.

Vieme, že ste strávili niekoľko mesiacov vo väzbe, za údajné prijímanie úplatku od Zoroslava Kollára. Podľa vás, súvisia tieto dve veci spolu? Bola to nejaká príprava, ktorá potom vyvrcholila kauzou Rozuzlenie?

Čiastočne samozrejme súvisia. Lebo v Rozuzlení malo byť dôvodom na to, aby sme marili vyšetrovanie – aj keď sme nemali ako, lebo nikto z nás nebol orgán činný v trestnom konaní, ani nemal prístup do žiadneho spisu – to, že sme chceli zakryť svoju trestnú činnosť.

Ale minulý rok som bol na Špecializovanom trestnom súde spod obžaloby oslobodený. Žiadna moja účasť na protiprávnom konaní nebola dokázaná, mám dodnes čistý register trestov, aj priestupkov. Predpoklad, že som niečo zakrýval, jednoducho padá.

Väzenie nie je nič príjemné. Vy ste tam boli šesť mesiacov. Ako ste to znášali?

Je to nepríjemná vec. Ak ste učenlivý, naučíte sa žiť sám so sebou. Ja som bol pol roka na samotke, bez kontaktu s ľuďmi. Vychádzka je hodina denne, ale nie je povinná, a ja som ju takmer nevyužíval. Nedáva mi zmysel prechádzať sa v trojuholníku päť krát päť krát päť, na vrchu sieťka, a uhýbať sa holubom, ktorí v starej časti Leopoldova hojne bombardujú všetko pod nimi. Tento kúsok slobody som si odpustil. Počas prvých troch mesiacov som bol vonku iba raz, na dvadsať minút.

Psychicky to asi musí človeku dať dosť zabrať.

Nie je to príjemné. Ale keď priebežne dostávate informácie z vyšetrovania a každý úkon, každá svedecká výpoveď je vo váš prospech, nálada sa postupne zlepšuje. Akurát keď prichádzajú rozhodnutia od prokurátora – o sťažnostiach, znalecké posudky – a nič z toho nie je vo váš prospech, vtedy si poviete, čo je toto za systém spravodlivosti.

Nakoniec mal ale sudca Stieranka vec dobre načítanú a vykonal všetky dôkazy, ktoré chcel prokurátor. V rozsudku povedal – vinu má dokazovať prokurátor, nie nevinu obžalovaný.

Dôvody vašej väzby boli útekové, alebo aby ste neovplyvňovali svedkov?

Úteková väzba ako jediná nebola. Dôvod bol ovplyvňovanie svedkov, neskôr pribudla preventívna väzba, aby som nemohol pokračovať v trestnej činnosti. Aj keď som vtedy už nebol riaditeľ SIS a teoreticky som nemal ako v niečom takom pokračovať.

Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vyšetrovateľom je zatiaľ neprávoplatné. Kedy očakávate, že by sa to mohlo dotiahnuť do konca?

Predpokladám, že teraz, v letných mesiacoch. Lebo aj tí, ktorí boli oznamovatelia, sa k tomu nejakým spôsobom môžu vyjadriť, čiže dať nejakú sťažnosť, o ktorej rozhoduje prokuratúra. Po rozhodnutí prokuratúry – nie som si úplne istý, aké sú tam lehoty – ale predpokladám, že v letných mesiacoch by to malo byť nejakým spôsobom uzatvorené.

Rozuzlenie iba jednou z káuz, ktoré boli bombasticky prezentované a rozbehnuté za bývalej vlády. Keď to človek sleduje, tak vidí, že v podstate všetko sa končí oslobodeniami alebo zastaveniami stíhania, prípadne ani nie sú vznesené obvinenia. Až by sa človeku mohlo zdať, že to všetko bola len búrka v pohári vody a nič z toho, čo sa diať malo, sa nedialo. Je to tak?

Takto, nemali by sme plošne tvrdiť, že sa v minulosti nič nestalo, lebo niektoré veci sa jednoducho stali. Treba sa na to ale pozrieť aj inou optikou. Že či naša polícia a prokuratúra, ktorá bola v tom čase a ktorá je dnes, má na to, aby takéto veci priviedla do úspešného konca. Pretože realita častokrát ukazuje, že síce nie vždy, ale častokrát na to nemá. A v zásade to potom rezultuje aj do tých výsledkov, že sa im niektoré veci rozpadajú už v prípravnom konaní,  pretože od začiatku sa ukazuje, že stoja na falošných svedkoch.

A keď do jedného prípadu dostanete viac takýchto falošných svedkov, a oni začnú svedčiť sami proti sebe navzájom, tak potom prichádza na rad otázka, že keď kajúcnik nemá dôvod klamať, ale mám ich v prípade dvoch a jeden hovorí presný opak toho, čo druhý, tak ktorému veriť? Platí pravidlo, že kajúcnik nemá dôvod klamať. Ale prichádzajú otázky, ktoré spochybňujú celý postup zaužívaný do roku 2022-23, či bol korektný. Lebo prokurátor od stola, bez súdu, mohol povedať – tebe zastavíme stíhanie, lebo si pekne rozprával, a teba si podržíme vo väzbe. To podľa mňa korektné nebolo.

Áno, sú známe prípady, keď ľuďom za ich trestné činy hrozilo niekoľko doživotných trestov, a napokon, ako kajúcnici, vyšli von čistí. Zmenu legislatívy v tejto súvislosti teda asi kvitujete.

Ja najmä kvitujem to, že do tých dohôd a do podmienečných zastavení, už hovorí aj súd. Predtým to tak nebolo, stačilo rozhodnutie prokurátora. Čiže teraz mám dôvod tomu veriť viac, správnosti tých rozhodnutí. To je prvá vec.

Druhá vec je, že si myslím, že inštitút spolupracujúceho obvineného by mal byť možno viac zviazaný zákonom. V zmysle, že by mali byť presnejšie pravidlá. Aké sú povinnosti kajúcnika, keď chce mať zároveň aj nejaké práva, a do akej miery môžu orgány činné v trestnom konaní takýchto ľudí používať. Ale nemyslím si, že by tento inštitút mal byť vylúčený alebo úplne znefunkčnený.

Zaujímavo to majú vyriešené napríklad v Česku, kde sudca až na konci rozhoduje o tom, či bol kajúcnik naozaj prínosom vo vyšetrení nejakej kauzy, a čo mu za to môžu dať.

To považujem za správne.

Zrušenie NAKA, bol to správny krok? Opozícia pri tom neskutočne kričala.

To je podľa mňa absolútne nepodstatná, organizačná záležitosť. Je to iba divadlo, nič iné. Najprv tu bol ÚBOK, Úrad boja proti korupcii, ktorý zrušili. Nikto neplakal. Zriadila sa NAKA, ktorú zriadil Tibor Gašpar. Nikto neplakal potom, keď sa preobsadila. Skôr treba zaplakať nad manažmentom tej inštitúcie, nie nad tým, či sa to volá Úrad boja proti organizovanej kriminalite alebo Národná kriminálna agentúra. Toto je úplne nepodstatné.

Taktiež vieme, že sa mal riešiť Úrad na ochranu oznamovateľov trestnej činnosti. To ale napokon neprešlo. Aj pri tom opozícia spustila veľký krik. Myslíte si, že tento úrad dobre plní svoju funkciu?

Úrad ju plní presne tak, jak ju má danú v zákone. To znamená, že keby ten zákon bol už od počiatku napísaný inak, no tak by nikto nemusel prísť s nápadom, že poďme ten úrad zrušiť. Alebo ho poďme s niečím spojiť, rozšíriť mu kompetencie, ale tým pádom ho de facto zrušiť. Keby zákon napísali dobre na prvýkrát, keď bol ten úrad zriaďovaný, tak celý tento cirkus byť nemusel.

Momentálne sú rozhodnutia ÚOO, teda aj tie, ktoré sa týkajú čurillovcov, nepreskúmateľné a nič sa s tým nedá robiť?

Áno. Úrad robí presne to, čo má napísané v zákone. Nešťastne nastavená legislatíva. Nerátalo sa s tým, že niekto môže v tejto veci až tak podvádzať.

Pred časom sme tu mali ako hosťa vášho brata Petra, rozprával o zaujímavých veciach z kuchyne Progresívneho Slovenska. Vieme, že sa stal predsedom politickej strany a chce sa opäť vrátiť do veľkej politiky. Ako hodnotíte jeho kroky?

Fandím mu. Rozprával sa so mnou o tom viackrát. Rok do volieb je v politike večnosť a on je komunikatívny, zrozumiteľný, vie sprostredkovať informácie voličom. Potenciál tam je veľký a závisí najmä od neho, a trochu aj od šťastia, či sa mu návrat podarí teraz alebo si bude musieť počkať.

Vy uvažujete nad veľkou politikou?

Kým nemám právoplatne uzavretú vec, tú prvú pôvodnú, ktorá by mala byť nejakým spôsobom rozhodnutá v druhom polroku tohto roka, tak nie. Ak by bola rozhodnutá tak, že už je to definitívne, potom sa začnem reálne zaoberať tým, čo ďalej.

Ako sa pozeráte na súčasnú politickú situáciu? Je to veľmi vyhrotené medzi koaličným a opozičným politickým táborom, aj medzi ľuďmi. Napätie v spoločnosti rastie a určite za to môžu aj výroky politikov, z jednej aj druhej strany. Čo hovoríte na ten stav, v ktorom sa Slovensko momentálne politicky nachádza?

V politike som de facto od roku osemdesiatdeväť a stále som si všímal ten istý jav. Pred voľbami je napätie neznesiteľné, po voľbách katarzia, prvé tri roky pokoj. A tak sa to vždy opakovalo. Ale teraz, po voľbách 2023, katarzia neprišla a tá neznesiteľná nálada pokračuje štvrtý, piaty rok. Nechcem si predstavovať, čo nás čaká do budúcoročných volieb, ak budú v riadnom termíne.