Ako socialisti prichádzajú o ilúzie (fejtón)

Scéna zavčasu ráno: križovatka, semafor ukazuje červenú. Na zadných stupačkách smetiarského vozidla stoja dvaja unavení muži v ušmudlanom pracovnom odeve. Zízajú dolu, do interiéru najnovšieho mercedesu hneď za nimi, kde vo vnútri sedí krásny mladý pár ako z televíznej reklamy. A napriek týmto, do očí bijúcim nerovnostiam, tu ešte stále mnohí snívajú o sociálne spravodlivejších časoch. Známy komunistický filozof Slavoj Žižek má z toho rojčenia slušnú živnosť, ale jeho vyjadrenia sú dnes už čisto hypotetického charakteru (vraj oslobodenie môže prebehnúť len v rámci európskeho odkazu) .

Meditujme spoločne: Ako môže reálne fungovať ako-tak rovnostársky sociálny štát (poťažmo tzv. demokratický socializmus postavený na slobodných voľbách, ale spravodlivejšom prerozdelení statkov), keď základný princíp všetkej ľudskej činnosti je honba za peniazmi a míňanie v rámci trendu bezbrehého konzumu?

Ako somárikom nám popod nos zavesili mrkvu, a my ju slepo nasledujeme – človek je otrokom svojich túžob a marketing je miliardový biznis z dobrých dôvodov. Súčasne platí pravidlo džungle – silnejší berie. Váš hlas vo voľbách môže prispieť ku kozmetickým zmenám (aj energošek poteší), ale nič nezmení, pokiaľ dúfate v programové znižovanie rozdielov medzi ekonomickými vrstvami.

Kedy a kto začne na školách deti viesť k rozumnému užívaniu, rozdeleniu a investovaniu financií?

Naša dnešná vláda síce poskytuje najviac odkázaným ľuďom peniaze a podporuje ich, ale vec nerieši systémovo. Ani sa to nedá. Systémovo sme totiž vydaný napospas diktátu krajín Kolektívneho Západu, a hádam už nikto nebude popierať, že za nitky ťahajú lobistické skupiny z poverenia vlastníkov a správcov globálneho finančného kapitálu. To sú dnes už natoľko všeobecne známe poznatky, že sa k nim neunúvam uvádzať tu zdroje – učinili sme tak pri mnohých podobných príležitostiach.

Otec bítnickej generácie, básnik Lawrence Ferlingheti povedal, že ich partia nikdy nechcela zbohatnúť. Žili pre slobodu, nie pre splnenie umelo generovaných túžob.

Dnes je ústredným motívom snahy mladých ľudí pravý opak: get rich or die tryin, teda zbohatni, alebo umri pri snažení sa. To je od novodobého „básnika“, rapera 50centa.

A mladí sa snažia ísť v týchto šľapajach, pretože oni nerozumejú v čom spočíva krása okamihu stráveného niekde na lúke pod júnovým slnkom. Treba mať keš a kreditky, pretože nákupné centrá, tieto novodobé svätostánky, sú finančne náročnou kratochvíľou. Kedysi mladík požiadal svoju vyvolenú o ruku pod čerešňou, dnes si vyložia fotku so snubným prsteňov z brehov  Tenerife. Láska má očividne tiež cenu, aká sa dá vyčísliť.

Aspoň 5000 na stôl

Videli ste posledné epizódy televíznej reality show Mama, ožeň ma? Isté slečny sa domnievajú, že muž by mal mesačne zarobiť 5 tisíc. Eur. Už priemerná  mzda sama o sebe je pritom pre mnohých nedosiahnuteľný sen.

Lenže falošné sny o honosnom živote sú vyrábané v ďalšom nástroji kapitalistického vedenia ideologickej vojny: médiá a Hollywood sú továrne na tieto fantázie. Najlepšia reklama na luxusný životný štýl je skrytá priamo vo vysielacom programe. Predávať sa musí, a vy kupujte, aj keď na to nemáte. Ďalšia spriaznená duša systému, banka, vám požičia.

Výhodne, tak určite.

Hovorí vám niečo prezývka El Pepe? Prezident štátu Uruguaj, José Mujica, bol zrejme posledný skutočný socialista. Svoj plat dával z 90% na charitu a rozvoj (nechával si sumu vo výške priemernej mzdy), žili teda z manželkinho. Skromne, a na penzii na vidieku. Žiadne vily ani limuzíny, len trojnohá sučka Manuela, ktorá prišla o labku, keď ju nechtiac zachytil El Pepe počas jazdy traktorom.

Žiadne silné heslá a medzitým  falošná hra s národom.

Socialista predsa nemôže nosiť predražené značkové odevy alebo bižutériu – v takom prípade je len ďalší kapitalista v prestrojení predávajúci ideu solidarity

Husák taký nebol, zaiste poznáte historky o tom, ako si aj na cigarety musel občas požičať; okrem toho zanechal iba skromné dedičstvo. To, k čomu sa chcem dostať, je myšlienka, že ak je cieľom presvedčeného socialistu zároveň s úspechom v jeho povolaní dosiahnuť aj vysokú hranicu materiálneho zabezpečenia, potom je presne taký istý mamonár, ako 90% dnešných ľudí.

Podporovaných, mimochodom, mladými „influncermi“ oboch pohlaví. Dokonca sme svedkami toho, ako politici využívajú týchto ľudí na šírenie vlastnej reklamy.

A pritom nie, nie je nič zlé na užívaní si poctivo zarobených peňazí. Len nech niektorí nekážu vodu, keď pijú víno. Byť bohatým človekom, ktorý sa vozí na starej škodovke z presvedčenia, to nie je hanba, ale česť. Byť údajným socialistom, ktorý rád predvádza svoj osobný luxus a zúčastňuje sa komerčných podujatí, ktoré tento spôsob života okázalo propagujú, je výsmech voliča.

Nájdu sa ešte medzi sociálne cítiacimi elitami jednotlivci, ktorí by žili v súlade so svojou ideológiou? A rozhodne nemám na mysli dúhových neomarxistov, ktorí by najradšej videli ulice plné tancujúcich párov rovnakého pohlavia, pretože podľa nich ide o vrstvu, ktorá je v súčasnosti najviac utláčaná.

Bežte sa pozrieť do fabrík a na mesačné účty obyčajných ľudí za nájom, vy pokrytci. Poznám prípad, kde rodina deň pred výplatou už nemala ani na poštovnú známku. Tak kde je tu spravodlivosť a solidarita?