Bratislava 9. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Podstatou iniciatívy je, aby výrobcovia a obchodníci predávali viac slovenských výrobkov
Návrat slovenských potravín do obchodov považuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) za jednu zo svojich kľúčových úloh. V reakcii na dnes podpísanú iniciatívu Zväzu obchodu a cestovného ruchu (ZOCR) SR a Potravinárskej komory Slovenska (PKS) na podporu ekonomiky Slovenska to povedal podpredseda SPPK pre potravinárstvo a obchod Dušan Janíček. Podľa neho sa slovenské potravinárstvo v dôsledku viacerých vplyvov, a to vrátane správania sa obchodných reťazcov k domácim dodávateľom, ocitlo v mimoriadne zložitej situácii.
ZOCR SR a PKS v podpísanej iniciatíve okrem iného deklarovali, že “obchodné siete a výrobcovia potravín vyvinú maximálne úsilie na postupné zvyšovanie ponuky potravín vyrobených na Slovensku”. Podstatou iniciatívy je podľa prezidenta ZOCR SR Pavla Konštiaka, aby výrobcovia a obchodníci predávali viac slovenských výrobkov. “Nie je nám jedno, čo a koľko predávame. So slovenskými výrobkami však musíme osloviť nášho zákazníka, lebo ten je určujúci, k nemu všetko smeruje,” uviedol.
“Obchodné systémy už dlho verejne deklarujú, že majú záujem predávať domáce potraviny, ale v praxi väčšiu ústretovosť voči domácim dodávateľom zatiaľ príliš neprejavujú. V obchodných vzťahoch sa naďalej prejavuje ich výrazná dominancia, keďže ovládajú približne 80 % slovenského potravinového trhu. V jeho rámci ich síce pôsobí viac, čo navodzuje dojem otvoreného konkurenčného prostredia, ale v skutočnosti táto konkurencia ústi iba do stupňovania tlaku na dodávateľov. Ten je taký veľký, že mnohí malí a strední výrobcovia mu jednoducho nedokázali dlhodobo čeliť a boli na trhu nahradení importovaným tovarom,” zdôraznil Janíček.
Spolupráca s obchodom je podľa SPPK mimoriadne dôležitá, ale nemôže zostávať len vo všeobecnej deklaratórnej rovine, ako je to zatiaľ aj v prípade spomínanej iniciatívy ZOCR SR a PKS. Ak majú obchodné reťazce naozaj úprimný záujem o predaj väčšieho množstva domácich potravín, potom by pre ne nemalo byť problémom verejne sa zaviazať, že nebudú voči ich dodávateľom používať praktiky, vedúce k obchádzaniu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Rovnako by mali zintenzívniť nákup potravín v regiónoch a neodrádzať regionálnych malých a stredných výrobcov od spolupráce kladením neúmerných množstvových, cenových a iných podmienok. Práve tieto prístupy podľa SPPK v minulosti spôsobili, že mnoho producentov kvalitných potravín sa v ponuke obchodných systémov neobjavilo a viacerí z nich museli ukončiť činnosť.
Podľa SPPK bude potrebné, aby domáci producenti siahali aj po nových, doteraz nie veľmi rozšírených, ale o to perspektívnejších a modernejších formách odbytu. Veľmi dôležité bude posilnenie vyjednávacej sily prvovýrobcov prostredníctvom vytvárania odbytových združení. Intenzívnejšie ako doteraz sa treba venovať hľadaniu nových foriem spolupráce existujúcich silných dodávateľov a satelitných výrobcov – subdodávateľov. Zabúdať nemožno ani na podporu spolupráce v potravinovej vertikále, vytváranie alternatívnych odbytových miest, farmárskych trhov a tržníc na regionálnej úrovni. Postupne sa bude zrejme vo väčšom rozsahu presadzovať tiež rozvoz čerstvých potravín, debničkový predaj a predaj výrobkov z dvora, ktorý začína byť medzi obyvateľmi čoraz populárnejší.
mž