Môj profil 
Predplatné
Washington 21. decembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik/NASA)
Budúci sonda NASA z programu New Frontiers môže odobrať prvé vzorky zeminy z kométy Čurjumov-Gerasimenkové alebo sa pokúsi nájsť stopy života a zhodnotiť pravdepodobnosť jeho vzniku na Titane, družicu Saturnu, oznámili vedci na tlačovom briefingu vesmírnej agentúry vo Washingtone.
Jadrový medziplanetárny vrtuľník
Tento projekt, ak zvíťazí v konkurze, bude veľmi neobvyklým a novým pre NASA. Na rozdiel od všetkých ostatných podobných misií, ako je napríklad pristávacia plošina Phoenix, Huygens, InSight a mnoho sovietskych Venušiných staníc, sonda DragonFly sa vďaka dvom zvláštnostiam môže pohybovať z miesta na miesto.
Prvý z nich je jadrové energetické zariadenie schopné zásobovať modul energiou počas mnohých rokov. Druhou zvláštnosťou je súbor ôsmich silných vrtúľ schopných zdvihnúť ťažký prístroj do hustého vzduchu Titanu. Tým sa stáva DragonFly veľmi podobný vrtuľníku alebo dronu, s výnimkou toho, že je prispôsobený na prácu v oveľa tvrdších podmienkach.
Vďaka silnému energetickému zariadeniu budú údaje z DragonFly, ako uviedla vedúca misie Elizabeth Turtlová, odovzdávané priamo na Zem. Samotná “jadrová vážka” bude vybavená štyrmi blokmi vedeckých nástrojov určených na všestranné skúmanie Titanu.
Okrem štandardného spektrometra určeného na skúmanie chemického zloženia atmosféry a horných vrstiev pôdy Titanu budú na palube DragonFly inštalované analyzátory pôdy, vŕtačka, gamma- a neutrónový spektrometre, schopné získavať údaje o štruktúre podložia Titanu v hĺbke niekoľkých metrov, a tiež súbor meteorologických čidiel a seismograf.
Ako očakáva Turtlová, v prípade definitívneho schválenia a vyslania misie v polovici roka 2025, DragonFly dorazí k Titanu v roku 2034 a bude na jeho povrchu pracovať niekoľko rokov.
Po stopách “sovietskej” kométy
Druhou misiou, ktorá sa môže stať prvým projektom v rámci novej etapy rozvoja programu New Horizons, sa môže stať sonda CAESAR – prvý prístroj NASA, ktorý zoberie organické vzorky a vzorky prchavých látok z povrchu kométy a vráti sa späť na Zem.
“Kométy je možné nazvať najdôležitejšími, ale pritom najmenej preskúmanými objektmi Slnečnej sústavy. Obsahujú látky, z ktorých bola “zlepená” naša planéta a tiež boli hlavnými dodávateľmi organiky pre Zem. Čím sa líšia kométy od iných telies Slnečnej sústavy? V ich podložiach sú doteraz prchavé látky, ktoré boli prítomné v Slnečnej sústave vo chvíli jej vzniku, ” povedal Steve Squyres, vedúci projektu CAESAR.
Táto misia, ako povedal Jim Green, vedúci oddelenia Planetológia NASA, bude vyslaná k dobre preskúmanej kométe, v ktorej okolí sa už nachádzala iná sonda, európska misia Rosetta. Ide o kométu 67P, objavenú v roku 1969 Klimom Čurjumovom a Svetlanou Gerasimenkovou.
Podobné rozhodnutie podľa slov zástupcov NASA umožní zabiť tri muchy jednou ranou – zlacnie misiu, urobí ju bezpečnejšou a urýchli jej vyslanie. Ako uviedol Squyres, ďalším podobným krokom bude inštalácia kapsule k odobratiu a návratu pôdy na Zem, ktorá bola vyvinutá japonskú agentúrou pre sondu Hajabusa.
“V skutočnosti je na to dôvod veľmi prostý – potrebujeme takú kapsulu, ktorá by udržiavala prchavé látky z kométy v zmrazenom stave po celý čas letu, a to aj vo chvíli, keď sa dotkne zemského povrchu. Kapsula z Hajabusy má zvláštne tepelný štít, ktorý bráni jej prehriatiu do niekoľko sto stupňov Celzia, k čomu by došlo v prípade použitia našich technológií, “vysvetlil vedec.
Podľa plánov NASA bude CAESAR vybavený iónovým motorom a dosiahne kométu Čurjumov-Gerasimenková relatívne rýchlo. Vzorky jej zeminy, ako dúfa Squyres, sa vrátia na Zem v roku 2038.
.JPG)
