Môj profil 
Predplatné
NIP podľa asociácie v súčasnosti zapisuje subjekty do zoznamu už na základe protokolu o výsledku inšpekcie. Ten však podľa APZ nemá povahu rozhodnutia v správnom konaní a je len podkladom pre začatie správneho konania, respektíve jedným z dôkazov v tomto konaní. “Namiesto toho, aby sme hovorili o tom, že tento postup porušuje jeden zo základných princípov správneho konania – princíp prezumpcie neviny – a zmenili ho, zistili sme, že ho chcú neuváženým a urýchleným legislatívnym opatrením vložiť do zákona, a to dokonca formou prílepku k inému právnemu predpisu,“ upozorňuje generálny sekretár APZ Andrej Lasz. Týmto právnym predpisom je podľa neho zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy.
Zamestnávatelia v priemysle zdôrazňujú, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je správnym deliktom, za ktorý môže byť zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe udelená pokuta od 2 000 do 200 000 eur. “Ak firma figuruje v takomto zozname, nemôže sa napríklad prihlasovať do verejných obstarávaní, čo jej môže spôsobiť nezanedbateľný únik zisku,“ upozornil Lasz. Cieľom APZ však podľa neho nie je chrániť nelegálnych zamestnávateľov, ale naopak tých, ktorí pravidlá neporušujú a do zoznamu sa takto môžu dostať neprávom.
Krajský súd v Košiciach podľa APZ pritom už v minulosti v uznesení konštatoval nezákonnosť súčasného postupu NIP. Nasledovalo súdne konanie na Najvyššom súde SR o tzv. kasačnej sťažnosti proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach. Najvyšší súd SR uznesením zo 14. novembra minulého roka rozhodol, že kasačnú sťažnosť Národného inšpektorátu práce zamieta. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach. APZ preto vyzvala Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na odbornú verejnú diskusiu. “Cieľom je vyvarovať sa neuváženým legislatívnym opatreniam, ktoré škodia podnikateľskému prostrediu,” dodal generálny sekretár APZ.
“Národný inšpektorát práce rešpektuje uznesenia oboch súdov, ako Krajského súdu v Košiciach, tak i Najvyššieho súdu SR a centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, NIP vedie v súlade s ich judikatúrou,” uviedol pre agentúru SITA hovorca NIP Ladislav Kerekeš. V tomto registri sa podľa neho nachádzajú tie právnické a fyzické osoby, u ktorých bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a zároveň im bola právoplatne uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie. Zamestnávateľ, ktorý nelegálne zamestnával, je vedený v zozname fyzických a právnických osôb po splnení zákonom stanovených podmienok do momentu uplynutia piateho roku od porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, tvrdí NIP.
.jpg)
