Napriek debaklu v Belgorode: USA pošlú Ukrajine viac zbraní

Vo štvrtok 25. mája dva oficiálne, ale anonymné zdroje agentúre Reuters povedali, že ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote až 300 miliónov dolárov, ktorý by mohol obsahovať riadené viacnásobné odpaľovacie rakety (GMLRS) pre odpaľovacie zariadenia HIMARS a iné druhy munície, by mohol byť oznámený už v piatok.

Ak by to bola pravda, išlo by o druhú dávku výzbroje, ktorú Ukrajina dostane v priebehu jedného týždňa po dávke 375 miliónov dolárov, ktorú prezident USA Joe Biden prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas samitu G7 v Hirošime.

Podobne ako v prípade predchádzajúcich takýchto balíkov by sa financoval s využitím prezidentskej právomoci čerpania, ktorá umožňuje prezidentovi povoliť presun tovaru a služieb zo zásob USA bez súhlasu Kongresu.

Celkovo sa USA zaviazali poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške približne 37 miliárd USD od 24. februára 2022, keď Rusko začalo svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“.

Mnohí ruskí predstavitelia opakovane varovali pred nebezpečenstvom ďalšej militarizácie Ukrajiny.

Podľa portálu Euractiv hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu novinárom povedal, že „pre nás nie je tajomstvom, že ukrajinským ozbrojeným silám sa dodáva čoraz viac vybavenia“.

Po analýze existujúcich fotografických a videozáznamov (z ktorých niektoré poskytlo ruské ministerstvo obrany) sa ukázalo, že počas dvojdňového cezhraničného nájazdu v Belgorodskej oblasti (asi 40 km severne od ukrajinských hraníc), ktorý Moskva v utorok vyhlásila za potlačený, bolo skutočne použitých niekoľko vozidiel americkej armády.

Podľa vyšetrovania denníkov The New York Times a Financial Times išlo o niekoľko vozidiel Humvee a tri obrnené vozidlá odolné voči mínam, známe aj ako MRAP. FT však dodali, že niektoré zábery vozidiel americkej výroby, ktoré sa údajne použili pri zásahu, boli zhotovené na ruskej strane hranice.

Celkovo USA poskytli Ukrajine viac ako dvetisíc vozidiel Humvee a viac ako päťsto vozidiel MRAP.

Identita osôb, ktoré stáli za týmto náletom, ktorý USA odvtedy nepodporili, je predmetom rozsiahlych diskusií.

Zatiaľ čo Rusko tvrdí, že išlo o sabotérov z ukrajinskej armády, Ukrajina tvrdí, že ho uskutočnili ruskí disidenti, ktorí, hoci s nimi Kyjev zdieľa spravodajské informácie, konajú nezávisle.

Je známe, že sa na ňom podieľajú dve samozvané krajne pravicové milície: Ruský dobrovoľnícky zbor a Legia slobodného Ruska.

Denis Kapustin, biely nacionalistický a pronacistický vodca prvého z nich, povedal pre Financial Times, že jeho skupina má vozidlá americkej výroby, ale odmietol povedať, ako ich získala. Na otázku, prečo sa jeho skupina rozhodla zaútočiť na Belgorod, Kapustin, známy aj ako Nikitin, odmietol odpovedať.

V predchádzajúcich vyjadreniach však uviedol, že vpády jeho jednotky do Ruska, ktoré sa začali začiatkom marca, mali dvojaký cieľ – odhaliť slabiny v ruskej obrane a zároveň inšpirovať Rusov, aby povstali proti svojmu vedeniu.

Americký armádny generál Mark Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov, povedal, že obmedzenia týkajúce sa spôsobu, akým môže Ukrajina používať zbrane poskytnuté Spojenými štátmi, boli zavedené, pretože „toto je ukrajinská vojna. Nie je to vojna medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Nie je to vojna medzi NATO a Ruskom.“

Hoci sa zdá, že tohtotýždňový incident neotriasol odhodlaním Washingtonu pokračovať v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine, ešte sa uvidí, ako zareagujú európski spojenci Ukrajiny.

Ukrajina počíta vo svojom arzenáli s britskými raketami s plochou dráhou letu, rôznymi typmi tankov a čoskoro aj s americkými lietadlami F-16, avšak naďalej platí podmienka, že tieto zbrane sa nesmú použiť na útoky proti samotnému Rusku.