Najzvrátenejšia obrana liberálov a pajác Penty

Bratislava 23. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Aj Penta má svojich “ľavičiarov”. Najznámejším je Michal Havran, ktorý si celý život pletie ľavicu s liberalizmom, ale to by sa mu dalo odpustiť – rovnako zmagorené sú mestské deti zo stredných tried aj na Západe. Ale robiť pajáca Haščákovi a písať pre SME nahnevané “revolučné” článočky, plné vulgarizmov, ku ktorým by sa neznížil ani majster krabicového vína z Košíc Peter Schutz, to je už naozaj trápne. Čo je horšie, Havran čoraz častejšie zneužíva rasistickú kartu a to dosť hrubým spôsobom. Dnes som si preletel jeho akože výsmešný článok “Reportáž zo Sorošovej fabriky na majdany”, v ktorom opisuje fiktívne stretnutie so Sorosom. “Mám k nemu niekoľko poznámok”, uvádza Ľuboš Blaha, ktorého komentár publikujeme v plnom znení

Havran sa cíti hrozne vtipne, keď parodizuje kritiku antiglobalistov, ktorí bojkotujú Starbucks, jednu z najnechutnejších korporácií sveta, o ktorej praktikách písala aj Naomi Kleinová, slávna kanadská progresívna teoretička (pre Havrana zrejme bububu konšpirátorka zo Zem a vek). Nuž, milý Michal, či sa ti to páči alebo nie, nadnárodné korporácie robia ťažké svinstvá, vykorisťujú ľudí, ničia prírodu a zneužívajú moc. Darmo sa tomu budeš vysmievať ako priemerní neoliberáli, skús si o tom radšej niečo prečítať od Naomi Kleinovej, Susan Georgeovej, Arundhati Royovej či Samira Amina. Možno ti ujo Haščák dovolí o tom niečo napísať aj pre SME, ak sa naňho tak sokratovsky zadívaš a zašpúliš tie pery ako skutočný intelektuál – to vieš najlepšie, to chalošov z Penty úplne roztopí.

Havran sa tiež snaží zosmiešniť predstavu, že by farebné revolúcie organizoval Soros a využíva na to klasický spôsob liberálov – však si len predstavte, ako by nejaký starý dedulo z New Yorku riadil svet. Ide o klasickú fintu, ktorej sa v teórii demagógie hovori “slamený panák”. Najskôr terč svojej kritiky pretvorím v karikatúru a potom sa tej karikatúre vysmievam. Lacné a detinské. Ale k Havranovi to patrí. On vôbec nerieši, že nejde o osobu Sorosa, ani o žiadne utajené konšpirácie, sprisahania, Foxa Muldera či reptiliánov. Ak sa niekto pýta po stope Sorosa, tak sa pýta na jeho financie, ktoré Soros dáva do liberálnych mimovládnych organizácií, ktoré šíria jeho svetonázor a pomáhajú napĺňať jeho záujmy. A to robia celkom otvorene – to nie je žiadna špekulácia.

Ak sa aktivisti z týchto liberálnych mimovládok s oduševnením zapájajú do farebných revolúcií, ako to bolo v Gruzínsku či Macedónsku, potom je na mieste otázka, do akej miery za tým stojí ich donor. Žiadne tajné sprisahania ani reptiliáni. Ale normálni chaloši a baby, ktorí žijú z grantíkov Nadácie otvorenej spoločnosti a robia to, čo sa im povie. Alebo žijú z honorárikov od Penty. Ako Havran. Bavíme sa o tejto sorte ľudí, nie o žiadnych reptiliánoch. Nepochybujem, že všetci títo oduševnení liberáli s flaušovými sačkami, štýlovými šálikmi a s brýlkami s tučným rámom, ako nosí hysterická Lucka, to všetko robia s presvedčením – ale zase, povedzme si úprimne, aj bubáky sa zídu, že áno. A mediálna podpora, letáky, transparenty a reklama na organizáciu protestov, to sa nevyrobí len z ideálov 😉

Zosmiešňovať otázky, do akej miery sa do farebných revolúcií zapájajú domáce či zahraničné finančné skupiny, je osobitne pikantné, ak nositelia tohto zosmiešňovania dennodenne píšu, ako Putin organizuje hybridnú vojnu v Európe. Takisto by sa dalo napísať niekoľko výsmešných článočkov, ako sme boli navštíviť Putina v Kremli a ako všade pobehovali ruskí agenti, tam Chmelár, tu Čarnogurský a pálili sme americké vlajočky a spriadali sprisahania, ako sa zbaviť Havrana a tak. Jasné, aj tak sa dá.

A môžeme sa vysmievať aj najnovšej vlne konšpiračných teórií, ako my zlí smeráci sedíme na Súmračnej v zafajčenej miestnosti, fajčíme cigáry, spriadame konšpirácie a Kaliňák za stolom s talianskou mafiou rozdáva pokyny, ako vraždiť zlých novinárov – lebo takto nejako pôsobia konšpiračné teórie denníka SME a rôznych jeho “havranov”. Nie je nič ľahšie, ako takto zosmiešňovať pravicu. Ale asi má väčší zmysel viesť normálnu racionálnu diskusiu a v tej je zrejmé, že v politike sa veci nedejú náhodne a často majú organizačnú, finančnú, mocenskú či mediálnu podporu od rôznych finančných skupín – tak, preboha, prečo je možné spomínať všetky finančné skupiny na svete, len Nadácie otvorenej spoločnosti sa nesmie nikto ani len dotknúť, lebo je okamžite zlý, bakaný konšpirátor.

A tu nastáva najklasickejšia, ale zároveň aj najzvrátenejšia obrana Sorosa zo strany liberálov. Vraj ten, kto kritizuje Sorosa, ho musí zákonite kritizovať za to, že je Žid. Panenka Mária, maj zľutovanie! Čo má, prepánajána, etnický pôvod finančného predátora, ktorý zneužíva svoje peniaze na vyvolávanie kríz, spoločné s tým, že reálne financuje liberálne mimovládky po celom svete? Keď Havran píše o “židoch”, ako v jeho paródii sedia na Piatej avenue, zneužíva tým rasizmus takým obludným spôsobom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Miňo Mazurek. V tomto sú si s Havranom veľmi podobní. Hovoriť o rase v situácii, kedy o nej nikto iný nehovorí – to je dosť úbohé. Je to asi zhruba rovnaká forma obrany, ako keby nikto z nás nemohol kritizovať diktátora Mugabeho zo Zimbabwe, pretože by nás mohli označiť za rasistu – však Mugabe je Afričan a má inú farbu pleti. Tak predsa nemôže byť zlý! A Soros má židovský pôvod – tak pozor, nekritizovať, budete označený za antisemitu! A tombolovú cenu za najväčšieho antisemitu potom vyhráva Bibi Netanjahu, izraelský premiér, ktorý Sorosa takisto kritizuje. A samozrejme, aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman, ktorý Sorosa kritizuje. Aj on je asi podľa liberálnych písalkov antisemita a nechutný rasista – čo na tom, že aj on je židovského pôvodu. Cítite tú absurditu?

Ak kritizuješ Sorosa, musíš nenávidieť židov. Čo na tom, že si obdivovateľ Marxa či Fromma, filozofov židovského pôvodu. To je jedno, podľa Havrana si ako Kotleba, pretože si si dovolil spýtať sa na úlohu Nadácie otvorenej spoločnosti pri organizácii protestov. Fantastické. Prepáčte, ale takto zneužívať rasizmus dokážu iba rasisti. Ak niekto má potrebu umelo a zbytočne upozorňovať na niekoho etnický pôvod, nemá od reálnych náckov až tak ďaleko, ako by chcel. A to je aj prípad Havrana. Jeho články sú čoraz vulgárnejšie, rasistickejšie a úbohejšie. Ale Penta zjavne platí dobre, tak sa nečudujme. Miško zistil, že byť Haščákov “revolucionár” je mimoriadne výnosné. Život píše aj smutné príbehy… Havran je jeden z tých najsmutnejších. Mne je to v zásade jedno, len nech sa, prosím, prestane označovať za ľavičiara – strápňuje tým celé ľavicové hnutie. Ďakujem.