Z Jordanesovej Getiky, ktorá opisuje históriu Gótov (nielen) sa dočítame na str. 100 – 101, že niekde na rieke Bolia sa r. 469 odohrala asi najstrašnejšia bitka na území Slovenska, ktorú môžeme prirovnať možno k novodobej bitke na Dukle. Neveríte? Padlo v nej vraj do 15 000 bojovníkov. R. 469!

Pozrite si anglickú wikipédiu. Píše sa tam, že táto bitka na rieke Bolia prebehla oproti sútoku riek Bolia a Dunaj, na jeho pravom brehu. Dokonca je tam osada s názvom Basaharc, čo v slovenčine znamená Základný boj. Ťažko si viem predstaviť, že na mieste, kde donedávna bol močiar, sa mohlo pred 1500 rokmi bojovať. Angličania ale nečítali Jordanesa pozorne. Jordanes nenapísal, že to bolo na pravom brehu! Nejaký expert zmiatol obec historikov?

Jazykovedci, či nevedci?

Jordanes jasne píše, že Tiudimir, ostrogótsky kráľ, ktorý mal sídlo pri Pelse (Balatone) prešiel s vojskom zamrznutý Dunaj a zaujal pozíciu, teda tábor, v tyle Slovenov (Suevov) na rieke Bolia. Zrejme sa pred tým volala inak. Angličania identifikujú rieku správne. Ešte na uhorskej mape z 18. storočia je rieka Ipeľ písaná ako Bolia. Boľavá rieka? Som prekvapený, ako naši profesori „onomastici“ – jazykovedci nepozreli do tejto mapy. Namiesto toho krkolomne vysvetľovali pôvod mena rieky Ipeľ porovnávaním s dvadsiatimi jazykmi Európy! A – nevysvetlili!

Základný boj pri Dunaji

Tiudimir mal ešte dvoch bratov, ktorí s ním vládli v Pannonii. Jeden z nich, Valamír, padol rok pred tým v bitke so zvyškom Hunov, ktorých viedol najmladší z „certifikovaných“ synov Attilu Denzigich. Jordanes píše Dzintzik. (Odvtedy hovoríme – taký malý dzindzík?) Táto prvá bitka sa stala pravdepodobne presne tam, na pravom brehu Dunaja, kde do úzkych zatlačili Góti Hunov a dobyli ich aj napriek tomu, že kráľ zahynul.

Kto spôsobil druhú bitku na Bolii?

Prečo sa pripravoval Tiudimir na boj? Pretože rok predtým Hunimund, pri návrate zo svojej lúpežnej výpravy do Dalmácie so zmiešaným gótsko-slovenským vojskom, chcel ulúpiť Tiudimirovi stádo dobytka, no Tiudimir ho zlapal a rok väznil. Hunimund, kráľ Suébov (rozumej Slovenov od Nitry) bol synom Vizigótskej kráľovnej Fritigil. Ten bol za zlapanie urazený a poštval okolité národy a kmene do vojny proti Tiudimirovi.

Na jeho popud do oblasti Ostrogótov z východu vtrhli Gepidi a Skiri spoza Tisy spolu s tzv. Rugmi, teda Rusínmi a zvyškom Hunov. (Tí boli porazení po Attilovej smrti a rozišli sa kade ľahšie.) Skiri boli bojovníci od rieky, ktorú Jordanes menuje Scarinunga, Gréci ju volajú Skyra, dnes sa volá Strei a tečie cez údolie Hunedoari, v ktorom žili aj Huni. Rieka má aj zabudnutý slovenský názov – Striga. Striga preto, lebo sa pri topení snehu v pohorí Retezat rozlievala doširoka a aj dnes v jej okolí žije množstvo hadov. Ľudia v dnešnom Rumunsku sa nazývali podľa riek. Preto aj dnes sú časté priezviská Murešan, Olteanu, Prušan, Krišan, Skiran, Somešan. Preto sa aj vojaci volali Skiri.

Známe podrobnosti o bitke

Bitky sa zúčastnila koalícia vraj 10 000 Suavov s Herulmi, 5000 Rusínov, 5000 Skirov pod kráľom Edikom (Eduardom?) so synom Odoakerom (Otakarom?). Bolo tam aj asi 3000 Sarmatov s dvoma kráľmi Bobajom a Beukasom (Bejkom?). Spolu 23 000 mužov. Proti nim bolo v tábore Tiudimira 20 000 Ostrogótov. Aj slovo Ostrogót  je skomolenina historikov.  Jednalo sa o východných Gótov, teda Ostgótov! Zdôrazním, že Hunimund bol pôvodom Vizigót, teda západný Gót, správne by sa malo písať Vestgótov!

Cisár Lev I. poslal na pomoc jednu légiu, ale nedorazili zavčasu. Veliteľa rímskych vojsk totiž robil Gót Aspar, ktorý nepodporoval myšlienku cisára zastaviť Gótov v postupe na Rím. Bitka skončila víťazstvom Tiudimira, ktorý ale po nej zo svojimi odišiel do Gálie. Už nechcel byť v zemi s takýmito susedmi. Na bojisku vraj ostalo ležať obrovské množstvo mŕtvol a ranených. Ak chcel gazda po tomto boji orať pole, určite to nepochovával, ale nechal telá zotlieť, kosti ľudí i koní zhrnul na hromadu a zasypal zemou. Neskôr tam niekto urobil kaplnku. Tradícia trvá podnes. Bez pamätníkov na túto bitku.

Pátranie po stopách bitky

Celý tento príbeh mi nedal spať dovtedy, kým som si nesadol k mape a kilometer po kilometri som šiel hore Ipľom. Skúšal som uhádnuť, kde tá bitka mohla prebehnúť. Do očí mi udrel názov dediny Balog nad Ipľom. Samozrejme, že som tam šiel. Obec sa spomína písomne r. 1232, ako Bolug, potom r. 1332 ako Belek. Rozprával som sa so staršou obyvateľkou, ktorá mi povedala, že ona vie, že sa táto obec niekedy dávno volala Bolák. No jasné, ako inak by sa mala volať na rieke Bolia??? Tá bitka bola naozaj veľký bolák, keď Sloveni prehrali a ostali po nich len mŕtvoly! A keby len to! Neďaleko je Veľká Čalomija, Šalomija, čo po rusky, aj rusnácky znamená šialenstvo. Áno, aj Maďari poznajú toto slovo, znamená to risk, alebo klam. Rusíni prichádzali z východu, Čalomija je na východ od Boláku. No a na kúsok na juhozápad je dedina Nagyorosi – Veľkí Rusi. Náhoda? A nad Balogom sú Sečianky. Aj dnes sa pri vojsku hovorí: ideme na seč. Teda do boja. Isteže, Sečianky môžu byť aj od žatvy, sekania sena. Lenže 30 km odtiaľ sú druhé Sečany – Szécsény! Na zdvojenie názvov musel byť pádny dôvod.

Kaplnka na kope kostí?

Ak prichádzate do Balogu od Šiah, v ľavotočivej zákrute asi 300 m pred dedinou je veľká kaplnka a za ňou pole tvoriace terasu nad riekou Ipeľ. Je z nej dobrý výhľad na široké okolie. Okolo kaplnky, ktorá je postavená na mieste, kde kaplnka stála od nepamäti je starý cintorín. Keď sa trocha pohráte, vidíte v krtincoch množstvo zvyškov kostí. Dnes som v jednom krtinci našiel aj časť obrovskej chrbtice. Určite nie ľudskej. Konskej? Odkiaľ? Na cintoríne pre ľudí? Kosť už bola ako papier. Nechal som ju tam. Predstavujem si, že pole až k dedine, vrátane nového cintorína mohlo byť bitevné pole. Alebo tábor Ostgótov? Prejdem sa po ňom a nachádzam hlinené črepy a jeden predmet, ktorý mohol byť koncom kopije, ostrého bodáka. Nechal som tie veci na mieste. Nech si čakajú na svoju chvíľu v rukách archeológa.

Pokus o identifikáciu národnosti bojovníkov

Edo, kráľ Skirov v boji padol. A jeho porazený syn Otakar? Pobral sa so zvyškom pozbieraných vojakov na Rím. Vojaci ho vyhlásili za posledného cisára Západnej ríše. Je o tom doklad. Zápis na kameni v jaskyni pod Salzburským hradom. Otakar totiž vyčíňal o 8 rokov aj tam. Vyvraždil 55 kňazov, pretože bol arián a chcel vyhladiť katolíkov. V Sedmohradsku, kde žili (žijú!) Skiri sú dediny ako Piešťany, Kozia, pevnosť Orlia, Ostrov, Brusnic, Breznica, Klopotnica, Závoj, Bukova, Banica, Balomir, Okolišu (Okoličné), Ochaba, Magura, Batiz, Jeledinci, Prikaz, Oraštie (Oračie), Banpotok, Mincia (Mýtnica), Bežan, Vecel, Braniška, Brezova, Rovina, Tarnavica, a smerom na Arad (Hrad) môžete vidieť aj vy Lesnicu, Lopušnicu, Dobru, Tok, Konop, Odvoz, Milova, Lipova, Baratka a Glogovac, teda Hlohovec. Neveríte? Pozrite si to sami! Ale naučte sa rumunský pravopis! Nájdete aj rieky Zlatna, Zlotina, Černa a najmä Mureš, teda Marušu, ktorej horný tok sa volal Marisja, stredný Rieka a dolný Morava. Akou rečou hovorili v tej dobe tí Skiri, Gepidi a celá koalícia? Nerozplynulo sa práve takzvané „sťahovanie národov“???

Našiel som miesto, ktoré by mohol archeologický prieskum potvrdiť ako bojisko z r. 469? Rozhodnutie nechávam na archeológov. Ak im vláda dá aspoň na benzín! Miestni netušia o žiadnom boji. Pre tých, čo som oslovil  história začala príchodom Arpádovcov.

Alan Dolog