Môj profil 
Predplatné
Predchádzajúce výskumy ukázali, že len dospelí a staršie deti si môžu uvedomiť, koľko úsilia človek vynaloží na dosiahnutie určitého cieľa. Ale nová štúdia to nachádza aj u najmenších detí.
„Dojčatá sú ďaleko od vnímania sveta ako prekvitajúceho bzučiaceho zmätku,“ vraví hlavný autor štúdie Shari Liu, odvolávajúc sa na vyjadrenie filozofa a psychológa Williama Jamesa o prvej skúsenosti dieťaťa o svete. „Ony si už vysvetľujú činy ľudí z hľadiska skrytých premenných, vrátane vynaloženého úsilia a tiež hodnoty cieľov, ktoré tieto činnosti dosiahli.“
„Táto štúdia je dôležitým krokom v snahe porozumieť koreňom rozumového chápania činností iných ľudí. Jasne ukazuje, že základná matematika, na základe ktorej nazerajú ekonómovia na racionálnu voľbu, je veľmi intuitívna pre deti, ktoré ešte nepoznajú matematiku, nehovoria a sotva pochopia niekoľko slov,“ konštatuje Josh Tenenbaum, profesor na MIT a jeden z autorov štúdie.
10-mesačných deťom sa pustili animované videá, v ktorých sa postavička v podobe karikatúry ako skákacia lopta snaží dosiahnuť určitý cieľ (iný karikatúrny znak). V jednom musí skákať cez steny rôznej výšky, aby sa dosiahla cieľ. Najprv preskočila nízku stenu a potom odmietla skákať cez strednú výšku steny. Následne však preskočila aj túto vyššiu stenu, aby dosiahla ďalší cieľ, ale odmietla skákať cez ešte vyššiu stenu, aby tento cieľ dosiahla.
Potom sa bábätkám ukázala scéna, v ktorej si postavička mala vybrať medzi nižšou alebo vyššou prekážkou. Dospelý alebo staršie dieťa by spravidla poukázalo na tú vyššiu, pretože sa vynaložilo viac úsilia na dosiahnutie tohto cieľa. Výskumníci však zistili, že aj 10-mesačné deti si vybrali rovnakú namáhavejšiu možnosť. Keď postavička ukázala, že si vybrala ľahší cieľ, deti uvažovali dlhšie, čo naznačuje, že ich výsledok prekvapil (dĺžka uvažovania sa bežne používa na meranie prekvapenia v štúdiách detí).
Rovnaké výsledky sa zistili aj vtedy, keď postavičky vykonávali rovnaký súbor akcií s dvomi rôznymi typmi námahy: lezenie po plochách rôzneho sklonu a skákanie cez medzery rôznej šírky.
Zistenia teda naznačujú, že deti si vedia ekonomicky spočítať, ako vysoko si určitá osoba oceňuje niečo na základe svojho vynaloženého úsilia. „Ide o preverbálne deti, ktoré sami aktívne nepracujú veľmi veľa, ale zdá sa, že rozumejú ľudským činom okolo seba v tomto sofistikovanom kvantitatívnom spôsobe,“ hovorí Tenenbaum, ktorý je tiež členom laboratórií MIT v oblasti informatiky a umelej inteligencie.
Preto celú vec vníma aj v tomto rozmere ako dôležitý krok k rozvoju umelej inteligencie (AI), ktorá rovnako replikuje ľudské správanie.
„Musíme si uvedomiť, že sme veľmi ďaleko od budovania systémov AI, ktoré nemajú niečo také ako všeobecné myslenie, čo nebadať ani u 10-mesačného dieťaťa. Ale ak dokážeme z technického hľadiska porozumieť intuitívnym teóriám, ktoré dokonca aj tieto malé deti zrejme majú, to by mohlo byť základom pre budovanie strojov, ktoré majú viac ľudskej inteligencie,“ dodáva Tenenbaum.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
